Ako sa kšeftuje s voľbami: Boli sme pri tom, keď politikovi SaS núkali stovky hlasov po 3 eurá

Predstavte si, že sledujete, ako sa práve niekto pokúša predať stovky hlasov z rómskych osád lokálnemu politikovi, a pritom sa tvári, že vlastne robí niečo pre blaho spoločnosti. A v podstate nezištne.

Používa vety ako: „Viem, že nie ste milionár a nemôžete si dovoliť zaplatiť toľko, čo tí hore“, alebo „O mňa nejde, keď budete na stoličke, potom uvidíte, čo pre mňa môžete urobiť, to už nechám na vás“.

Ale v skutočnosti nejde o žiadne blaho, ale o pokus o podvod a volebnú korupciu.

Denník N bol pri tom, ako muž z rómskej osady na východnom Slovensku núkal okresnému šéfovi bardejovskej Slobody a solidarity stovky hlasov, ktoré mu mali pomôcť k miestu v župnom parlamente. Jeden hlas za tri eurá.

Politik však všetko nahlásil polícii a muža začiatkom tohto týždňa zadržali – priamo pri preberaní peňazí, ktoré už režírovala kriminálka.

Pár tisíc hlasov postačí

Je štvrtok 26. októbra, niečo pred desiatou večer. Do župných volieb je už len niečo vyše týždňa, no teraz v noci volebné plagáty nevidieť. V Lascove v Bardejovskom okrese čoskoro vypnú pouličné osvetlenie a dedina sa ponorí do úplnej tmy. Ticho preruší len auto, ktoré občas prejde po ceste.

Pri kostole na ceste stoja dvaja muži. Do tváre im vidieť len na chvíľu, keď si jeden či druhý pripáli cigaretu. Zavalitejší starší päťdesiatnik fajčí rutinne. Druhý muž, mladší, z cigarety ťahá menej skúsene. Je to len chvíľa, čo mi prezradil, že normálne vlastne nefajčí. Ale teraz je kampaň, a tak si občas dá. Sú to nervy, vysvetľuje.

Stretli sme sa len pár hodín predtým. V ten istý večer na benzínke v neďalekých Raslaviciach, odkiaľ Milan Vrabeľ pochádza. Okresný predseda bardejovskej Slobody a solidarity vstúpil do politiky pomerne nedávno. V sobotu 4. novembra by sa chcel stať župným poslancom. „Spravodlivý a úspešný kraj,“ hlása jeho bilbord pri jednej z okresných ciest.

Do istého momentu to pre okresného predsedu bardejovskej SaS bola bežná kampaň. Plagátiky v dedinách, volebné auto križujúce okresné cesty. Až kým si jeho dodávku nevšimol zavalitý päťdesiatnik z Lascova. Cez kontakt vyobrazený na aute sa s Vrabeľom spojil a ponúkol stretnutie. Vraj pomôže s kampaňou.

Až neskôr sa ukázalo, čo presne mal na mysli. V notese má naškrabané názvy obcí a čísla. Dediny s rómskymi osadami z Bardejovského okresu. Raslavice 200. Kurima 170. Lascov 100. Poštárka 1500. Marhaň 90, Zborov 1800.

Počas toho, ako Vrabeľ so zavalitým päťdesiatnikom komunikuje, čísla lietajú a menia sa. Aj tak mu však muž sľubuje, že vďaka nim sa stane župným poslancom aj bez namáhavej kampane. Predstavujú totiž hlasy, ktoré mu v osadách dokáže zaistiť. Teda to aspoň tvrdí.

V ten štvrtkový večer som čakal na Milana Vrabeľa v aute a sledoval jedno z jeho stretnutí s volebným kšeftárom. Cena za hlas nie je veľká. Najprv hovorí o eure, dvoch. Neskôr stúpne na tri. Nakoniec núka asi 2600 hlasov, ktoré by kandidátovi, ktorý má aj nejakú reálnu podporu, na zvolenie mali stačiť. Pred štyrmi rokmi stačilo najmenej úspešnému krajskému poslancovi z Bardejova na zvolenie 2978 krúžkov.

Župné voľby s nízkou účasťou a množstvom volebných obvodov prajú volebným podvodom. Milan Vrabeľ si však hlasy od zavalitého muža nekúpil. Pokus o volebný podvod nahlásil Národnej kriminálnej agentúre a svoj príbeh sa rozhodol zverejniť.

Ako hovorí, celkom by ho zaujímalo, koľko iných politikov z východného Slovenska dostalo podobnú ponuku – a na rozdiel od neho policajtom nenahlásili nič. „Verím, že tento prípad bude mementom nielen pre obchodníkov s voličskými hlasmi, ale taktiež pre kandidátov na poslancov a županov, a vôbec všetkých, ktorí by mali snahu takouto formou kriviť demokratický charakter volieb,“ povedal Vrabeľ.

Hlasy za drevo, zemiaky a pálenku

Poštárka, rómske sídlisko na okraji Bardejova, žije koncom októbra prípravami na zimu. Hluk motorovej píly počuť už z diaľky. Miestni režú drevo a ukladajú ho do malých prístreškov. Zbúchali si ich na priestranstve, ktoré obkolesujú murované sociálne byty ešte z čias socializmu.

Mnohé sú v celkom dobrom stave. Nakoniec, Poštárka nepatrí k tým najhorším rómskym sídliskám na Slovensku. Ako mi vysvetľuje rómsky bloger Štefan Drevenák, ktorý na Poštárke žije, veľa rodín si byty opravilo. Samozrejme – nie za každými dverami je to ideálne a sídlisko ani ako celok nepôsobí útulne. Vonku behajú psy, za domami je neporiadok.

Práve z tohto sídliska malo prísť najviac hlasov, ktoré muž z Lascova sľuboval Milanovi Vrabeľovi zo SaS. Číslo sa šplhalo k tisícke – čo by boli takmer všetci oprávnení voliči, ktorí na Poštárke žijú.

Keď prechádzame okolo domov a pýtame sa na krajské voľby, miestni vedia, že budú. No veľmi sa im o nich rozprávať nechce. Občas padnú nejaké mená ľudí, za ktorých by možno hlasovali.

Na župana chcú dať niektorí nezávislého Andreja Gmittera, ktorý bol kedysi ich susedom na Poštárke, a tí starší s ním chodili do školy. Na poslanca zase Albína Cinu, rómskeho aktivistu a terénneho pracovníka, ktorého berú za svojho. „Romáci už rezignujú na voľby,“ vraví bloger Štefan Drevenák. „Pýtajú sa – čo z toho, že my ich volíme, oni sa budú mať päť rokov dobre a my stále budeme žiť v osade?“

Na Poštárke si posledné dni nikto žiadnu väčšiu kampaň nerobil. Keď sa Rómov pýtam, či tu nebol nikto, kto by im za hlasy niečo sľuboval, kývajú hlavou. Teraz nikto, aj keď kedysi to tu bolo bežné.

Najmä počas komunálnych volieb bola osada so stovkami voličov zaujímavá pre lokálnych politikov. Krátko pred voľbami prišlo auto, doviezla sa pálenka, jedlo, rozdávali sa zemiaky či drevo na zimu. Bolo to niečo medzi klasickou volebnou kortešačkou a volebnými úplatkami.

Drevenák hovorí, že sa takto dali získať desiatky hlasov, no ak niekto niekomu sľuboval tisíc hlasov z Poštárky, pravdepodobne zavádzal. Zorganizovať toľko ľudí a odkontrolovať ich hlasovanie v takom počte je nereálne, navyše by to bolo aj nápadné pre členov okrskovej volebnej komisie.

Muž z Lascova však ľudí v osadách kontaktoval a nejaké hlasy sa naozaj pokúšal zohnať.

Menej gramotným čísla na ruku

V našom prípade muž politikovi SaS naznačoval, ako má samotné hlasovanie prebehnúť. Kontrolovať ho mali priamo vajdovia z osád, menej gramotným Rómom mali číslo správneho kandidáta napísať na ruku. Do volebných miestností mali chodiť postupne, aby to bolo menej podozrivé.

V minulosti existovalo viacero mechanizmov, ako kúpené hlasy reálne odkontrolovať. Známym spôsobom, ako kontrolovať zmanipulované hlasovanie, bol takzvaný vláčik. Prebieha takto: prvý volič vojde do volebnej miestnosti a tam si vezme hlasovací lístok. Ide za plentu, lístok vyberie, zloží a vloží si ho do vrecka. Prázdnu obálku vezme a hodí do urny.

Čistý lístok vynesie von a dostane peniaze. Ten, kto kupovanie hlasov organizuje, potom vonku zakrúžkuje kandidáta. Ďalší už ide dnu so zakrúžkovaným lístkom a opäť von vynesie prázdny lístok. Tak sa pokračuje ďalej. Ale tých taktík je viac.

Štefan Drevenák hovorí, že na východe sa objavujú aj podvodníci, ktorí priamo oslovujú kandidátov, sľubujú im hlasy za peniaze, no v skutočnosti žiadne nemajú.

Koľko hlasov dokázal muž z Lascova zorganizovať, preveria zrejme až policajti, ktorí jeho podvod vyšetrujú. Isté je, že počty hlasov, ktoré Milanovi Vrabeľovi zo SaS núkal, boli trochu nafúknuté. No u vajdov sa pravdepodobne nejaké naozaj pokúšal zohnať.

Keď sa snažil okresného predsedu Sulíkovej strany presvedčiť, aby do volebného podvodu išiel, veľké garancie mu nedával. Len neurčito, a bez konkrétnych mien, hovoril, že v minulosti už nejakým kandidátom na zvolenie pomohol.

Namiesto politikov Smeru trestali Rómov

Podozrenia z kupovania hlasov v rómskych osadách sa na východe objavujú pravidelne, v podstate pred každými voľbami. Poslankyňa SaS Natália Blahová informovala, že v pondelok 30. októbra súd odsúdil dvoch ľudí, ktorí jej núkali hlasy pred poslednými parlamentnými voľbami.

V marci minulého roka ju kontaktoval človek, ktorý jej sľúbil preferenčné hlasy spomedzi rómskej komunity v okolí Humenného. Blahová podobne ako Vrabeľ prípad ohlásila polícii a začala so strážcami zákona spolupracovať.

Za 2000 až 6000 preferenčných hlasov si od nej pýtali 2000 eur. Páchatelia dostali podmienky. Jednému súd vymeral podmienečný trest odňatia slobody na šesť mesiacov so skúšobnou dobou jeden rok, druhému na podmienečný trest odňatia slobody na jeden rok so skúšobnou dobou tri roky.

Vyšetrovanie iných prípadov už dopadlo horšie, aj keď na prvý pohľad vyzerali jasne.

Vlani po parlamentných voľbách priniesla RTVS sériu reportáží, ktoré pomerne presvedčivo ukazovali na kupovanie hlasov v Lomničke a v Rakúsoch, z ktorého boli podozriví regionálni politici Smeru. Krajský šéf strany Stanislav Kubánek a župan Peter Chudík.

Napríklad v Rakúsoch, kde tvoria Rómovia 80 percent populácie, získal Chudík 154 preferenčných hlasov a Kubánek 143 krúžkov. Lídra Smeru Fica zakrúžkovalo len 35 ľudí z vyše štyristo voličov. V okolitých obciach to bolo inak a preferenčné hlasy získaval najmä Fico.

Rómovia v reportáži RTVS tvrdili, že im Kubánek s Chudíkom cez prostredníka dali cigarety a žiadali za to krúžkovať čísla 17 a 19 na kandidátke Smeru. „Starostka im kázala, aby volili 19 a 17,“ hovoril pôvodne jeden Róm v reportáži verejnoprávnej televízie.

Prečítajte si

Namiesto poslancov Smeru Kubánka s Chudíkom sú vinní Rómovia z Lomničky

Rómovia vraj za hlasy dostali cigarety a alkohol, ale obaja politici Smeru to popreli. Polícia síce začala vyšetrovanie, no zistila, že „trestný čin sa nestal“.

Na tlačovej besede to vlani v novembri oznámil policajný prezident Tibor Gašpar. V konfrontácii so sprostredkovateľom už Rómovia kupovanie hlasov nepotvrdili a štyria z nich súhlasili aj s uzatvorením dohody o vine a treste pre trestný čin krivej výpovede.