Česi sú pred veľkou skúškou

Českú politiku čaká šachová partia, akú doteraz zrejme nezažila. Andrej Babiš zaskočil politické strany, ktoré dúfali, že ich bude prehovárať ku koalícii, aby mohol vládnuť. Predseda ANO sa však rozhodol nehľadať väčšinu v snemovni, radšej sa oprie o pomoc prezidenta Miloša Zemana, zostaví výhradne svoj kabinet a pokúsi sa politikov iných strán vydierať – je vám prednejší boj s Andrejom Babišom ako záujem štátu?

Uveďme príklad, Česko potrebuje schváliť rozpočet na budúci rok. Ak poslanci nezdvihnú ruku za, spôsobia Česku vážne problémy, ak áno, pomôžu mu udržať sa pri moci a predlžovať tak nesystémovú vládu. Čo zvíťazí? A komu prisúdi verejnosť zodpovednosť? Babišovi, že sa nepokúsil zohnať väčšinu, alebo ostatným, že mu nepomohli? Toto vôbec nie je jednoduché rozhodovanie a nepochybne sa v blízkej budúcnosti bude mnohokrát opakovať.

Riziká spojené s Andrejom Babišom už boli prebraté zo všetkých strán, ale teraz v priamom prenose sledujeme ďalší nečakaný rozmer. Pravidlá ho nezaujímajú, ústavné zvyklosti ho nezaujímajú, rozdelenie moci medzi vzájomne sa kontrolujúce inštitúcie ho nezaujíma. Rovnaký prístup vyznáva aj Miloš Zeman, ktorý už pred rokmi označil ústavné zvyklosti za idiotské. Babiša a Zemana nespájajú programové ideály, ale vnímanie moci. Tú má bez výhrad kontrolovať víťaz. Takto došlo k zblíženiu Zemana s Václavom Klausom, keď sa v roku 1998 dohodli na rozdelení vplyvu v krajine.

Andrej Babiš sa vlastne ani nepokúsil rokovať o zostavení väčšinovej vlády, pretože má pocit, že nikoho nepotrebuje. Je tu on a ľud. Nič medzitým. Zatiaľ mu spoliehanie sa na verejnosť vychádzalo, ale pôjde to tak aj ďalej?

Česko teda nečaká len test politikov spomínaný v úvode, ale test celej spoločnosti. Čo si nechá páčiť? Aké cesty k prípadným protestom využije? Zafungujú kontrolné mechanizmy? Čo nezávislé inštitúcie? Výnimočnosť situácie si evidentne uvedomil predseda Ústavného súdu Pavel Rychetský, ktorý netypicky vopred cez médiá prezidenta aj potenciálneho premiéra varoval, že ohýbanie ústavy sa stretne s jasným odporom. Našťastie máme veľmi dobrú ústavu, ktorá určuje, že zásadné zmeny môžu prejsť len so súhlasom Senátu. A tam Babiš väčšinu nemá. Zatiaľ.

Je tu však ešte jedna dôležitejšia otázka. Nájde sa dostatočne veľká časť laickej verejnosti, ktorá sa postaví za dodržiavanie pravidiel? Sme vôbec schopní nájsť ako celá spoločnosť zhodu na základných pravidlách, ktoré treba ctiť? Uvedomujeme si, že poistky, ktoré ponúka ústava či legislatívny proces, sú tu pre to, aby nás chránili pred mocnými, nech už nesú akékoľvek meno?

Vlastne o tom budú aj blížiace sa prezidentské voľby. Chcú mať Česi za prezidenta aj naďalej človeka, ktorý nectí pravidlá a presadzuje predovšetkým svoj záujem? Ak by Zeman prehral, ​​malo by to význam porovnateľný s menšou revolúciou. Bol by to po dlhšom čase náznak, že existuje hranica pre svojvôľu. Bude to však ťažšie, než sa ešte pred pár mesiacmi zdalo. Zmätky okolo zostavovania vlády Andreja Babiša sa s najväčšou pravdepodobnosťou pretiahnu až do prezidentskej voľby. Zeman tak bude v centre diania, čím získa výhodu nad svojimi konkurentmi. Navyše bude mať podporu Andreja Babiša. Uvidíme, ako touto náročnou skúškou česká spoločnosť prejde.