Zakázané slová

Ak si predstavujeme „zakázané slová“ ako tie, pre ktoré sa nám predchádzajúce generácie vyhrážali mydlom v ústach, to je ešte nič. Hanebnosti tohto typu v slovníkoch nechýbajú, lebo slovníky nemajú za úlohu predstierať, že nejaké slovo neexistuje len preto, lebo sme sa viac-menej zhodli, že je neslušné.

Teda: zvyčajne platí, že slovník slovnú zásobu eviduje, nie okresáva. Môže však nejaké už zachytené slovo z neho jednoducho bez stopy vyletieť?

Vymyslím si napríklad, že vyhodíme slovo holina. Nebudete brať moje meno do úst nadarmo, to kde sme? Len preto, že na Slovensku sa rúbu lesy hlava-nehlava? Holina je bytosť na takom stupni duchovného rozvoja, že si ju jednoducho nebudete stotožňovať so slovníkovou definíciou, ktorá znie „miesto (v hore) bez porastu, čistina, holá zem“.

Holine sa zatiaľ nič nestalo, ale keby ste sa chceli pozrieť, ako sa správne slovensky píše pomerne bežné slovo tetrapak, už sa nič nedozviete. Ešte nie tak dávno sa vám po jeho vyťukaní do internetového slovníka Jazykovedného ústavu objavilo: „Slovo-ktoré-netreba-menovať“ aj s informáciou, že je vyškrtnuté na žiadosť advokátskej kancelárie zastupujúcej firmu Tetra Laval Holding & Finance S. A. Teraz je preč už aj tento oznam. Právne dôvody na zákrok museli byť sexy.

Tieto firmy zjavne nepochopili, ako funguje čudoba zvaná slovník. Slovo máme v jazyku rovnako, ako ho majú anglicky aj nemecky hovoriace národy. Ak bolo niečo zlé na definícii, inak podobnej vysvetleniu v oxfordskom slovníku, tak sa hádam dalo ísť cestou jej vylepšenia. Ale nie, u nás sa radšej povyhrážame jazykovedcom súdnymi spormi a slovo vymažeme ako komunisti demokratov.

A tak slovo síce neexistuje, ale píše sa naozaj tetrapak.