Denník N

Aké to je, keď Jiří Menzel režíruje v Košiciach

Foto - ŠD Košice
Foto – ŠD Košice

Na nové predstavenie Verdiho opery Falstaff oslovilo vedenie košického divadla známeho českého režiséra.

Opery napísané podľa činoherných námetov sú od svojich predlôh často poriadne vzdialené. Libretisti mali osvedčené metódy, ako dramatický text patrične ošklbať a vykostiť, aby sa operný divák nemusel zaťažovať súvislosťami či hlbšími významami. A tak nejedna opera na shakespearovský námet obsahuje menej Shakespeara než Babišove párky mäsa.

To ale nie je prípad Verdiho Falstaffa, opernej adaptácie Shakespearových Veselých paničiek windsorských, ktorú teraz hrajú v Štátnej opere v Košiciach.

Intenzívny hudobný zážitok

Libreto, ktoré napísal Arrigo Boito, skladateľ, literát a znalec Shakespeara, sa drží originálu, jeho textu i jeho ducha. A múdry starý Verdi libreto zhudobňuje spôsobom, ktorý absolútne súznie s poetikou veľkého Angličana.

Nové predstavenie je odsúdené na úspech. Pod taktovkou Martina Leginusa a Maroša Potokára podávajú výborný výkon orchester, zbor, detský zbor i drvivá väčšina sólistov. Presnosť a súhra, v tejto ansámblovej opere kľúčové, sú na vysokej úrovni. Jednoducho, toto naštudovanie sprostredkuje intenzívny hudobný zážitok z diela – kiež by sa to dalo častejšie povedať o slovenských operných produkciách.

Réžiu dostal na starosť Jiří Menzel. Toto rozhodnutie bolo nepochybne šikovné: divákov bude do divadla lákať už samotné meno veľkého filmára, ale aj jeho uistenie, ktoré sedemdesiat deväťročný majster adresoval milovníkom opery, že nebude robiť „vymyšlenosti“, dielo „nepostaví na hlavu“ a nepôjde „proti hudbe a spevákom“.

Brat Dona Quijota

Proti hudbe režisér naozaj nešiel. Ibaže, žiaľ, „prepočul“ – spolu so scénografom Tomášom Moravcom, ktorého výkon svedčí o úplnom nepochopení funkcie scény v opere – veľa podstatných vecí, ktoré Verdiho hudba obsahuje a ktoré sú dôležité z hľadiska príbehu. Dívame sa na milú frašku, naplnenú vcelku slušným operným herectvom, s niekoľkými vynikajúcimi hereckými výkonmi – na prvej premiére bol istotne skvelý Peter Mikuláš (ktorému Verdi písal rolu Falstaffa na mieru), na navštívenej druhej premiére najviac zažiarila charizmatická Lenka Pavlovič (Nanetta). Verdiho Falstaff však v skutočnosti nie je fraška, je to hlboká shakespearovská tragikomédia. A rytier Falstaff nie je smiešny brucháč. Je to brat Dona Quijota, muž utópie, vidiaci oveľa ďalej než všetci tí „spořádaní“ ľudkovia, ktorí nad ním akože zvíťazia.

Na košického Falstaffa sa napriek tomu rozhodne oplatí ísť. Skvelé, vzrušujúce dielo. Výborné hudobné naštudovanie. A milá inscenácia, ktorá bude balzamom na dušu pre tých, ktorí inscenácie delia na pekné tradičné a hrozné moderné. Kedy už prídeme na to, že v skutočnosti sa delia len na dobré a zlé.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie