Denník N

Oplakávanie poľského horiaceho muža

Ilustrácia – Vizár
Ilustrácia – Vizár

Dôvody, ktoré viedli Piotra k sebaupáleniu, pociťuje mnoho Poliakov ako problém a nemali by sme ich zhadzovať, ale jeho čin by sa nemal stať zbraňou v politickom boji ani predmetom obdivu.

Neskoro popoludní 19. októbra pred varšavským Palácom kultúry a vedy porozdával 54-ročný muž niekoľko desiatok kópií listu adresovaného poľskému ľudu. A potom sa zapálil.

Priama zodpovednosť

Text listu je pozoruhodne racionálny. Starostlivo vypočítava a odsudzuje činy, ktoré urobila poľská vláda a ktoré sú podľa poľských i medzinárodných súdov útokmi na vládu práva a liberálnu demokraciu. List obviňuje vládu riadenú stranou Právo a spravodlivosť z toho, že obmedzuje občianske slobody a podrýva justíciu. Zvlášť odsudzuje vládnu stranu za jej diskrimináciu imigrantov, žien, LGBT ľudí, moslimov a iných a za ničenie životného prostredia tým, že podporuje výrobu elektrickej energie z uhlia, poľovníctvo a výrub v Bielovežskom pralese.

Ale nejde len o vládnu stranu, pretože list taktiež odsudzuje ľudí, ktorí držia najvyššie úrady v krajine, za to, že prenechali vládu v rukách predsedu PiS Jarosława Kaczyńského, ktorý nezastáva žiadny verejný úrad, a za premenu verejnoprávnej televízie a rozhlasových staníc na propagandistické orgány PiS. A taktiež lamentuje nad tým, že súčasná vláda urobila z Poľska predmet pohŕdania v medzinárodnej politike.

Podľa listu bol jeden z cieľov sebaupálenia aj ten, že tento človek chcel odkázať predsedovi PiS a celej nomenklatúre strany, že „moja smrť je ich priama zodpovednosť a že majú na rukách moju krv“. Tento človek dúfal, že jeho čin protestu zapôsobí na podporovateľov Práva a spravodlivosti, ktorí podľa posledných prieskumov tvoria 47 percent obyvateľstva a ktorí by nemali chcieť, aby politici presadzovali ich obľúbenú politiku tak, že podkopú demokraciu a vládu práva.

Ale list taktiež prosí oponentov tejto strany (16 percent Poliakov podporuje najväčšiu opozičnú stranu), aby si uvedomili, že voliči PiS sú „naše matky, bratia, susedia, priatelia a kolegovia“. A ako takí by nemali byť braní na zodpovednosť, ale radšej im treba pripomínať pravidlá demokracie. List jeho autor uzatvoril výzvou pre všetkých Poliakov, aby sa zobudili a zmenili svoju vládu predtým, než spôsobí krajine nenapraviteľné škody.

Depresia, nie šialenstvo

Zatiaľ o písateľovi listu vieme to, že sa volal Piotr a že je momentálne v kritickom stave s popáleninami, ktoré pokrývajú 60 percent jeho tela. (Muž napokon zraneniam podľahol – pozn. red.) Ale napriek jeho anonymite jeho myšlienky rezonujú po celom Poľsku.

V inom liste adresovanom médiám Piotr varoval, že PiS sa bude snažiť jeho protestný čin marginalizovať. „Prvým bodom ich útoku,“ predpovedal, „bude, že ma obvinia z toho, že som trpel depresiou… Som človekom, ktorého by ste mohli nazvať mentálne chorou osobou. Ale v Poľsku sú milióny ľudí, ako som ja, ktorí dokážu fungovať viac či menej normálne.“ Piotrova žiadosť je jasná: prosím, nezamieňajme si depresiu so šialenstvom.

Poľské reakcie na Piotrovo sebaupálenie boli zmiešané. Spočiatku boli médiá skôr ticho s výnimkou niekoľkých opozičných komentátorov, ktorí hovorili o tom, že zodpovednosť za čin nesie vládna strana. V odpovedi na túto kritiku sa minister vnútra Mariusz Błaszczak pokúsil pripísať Piotrov čin jeho depresii, ako to sám Piotr predpovedal. Minister ho potom opísal ako obeť širokej propagandy opozície, ktorá proklamuje, že bojuje proti vláde na uliciach aj v zahraničí.

Medzitým vydala svetoznáma poľská režisérka Agnieszka Holland silné vyhlásenie, v ktorom odsúdila liberálne médiá za to, že Piotrov protest pripisujú duševnej chorobe. „Je činom extrémnej morálnej lenivosti vysvetľovať takéto extrémne občianske zúfalstvo a sebaobetu ako výsledok depresie, mentálnej choroby a s nimi spojenej túžby ukončiť vlastný život“. Holland hovorí z pozície autority v tejto téme. Je dcérou Henryka Hollanda, antikomunistického disidenta, ktorý spáchal v roku 1961 samovraždu. A v roku 2013 pripravila pre televíziu HBO minisériu Horiaci ker o českom študentovi Janovi Palachovi, ktorý sa zapálil v roku 1969 na pražskom Václavskom námestí.

Nie zbraň v politickom boji

Myslím si, že Poliaci by mali venovať pozornosť odkazu, ktorý Piotr zanechal vo svojom liste. Dokonca aj keby jeho čin vyplýval z nejakej osobnej krízy, nemali by ho odpísať len ako správanie iracionálnej osoby. Nakoniec, nikto z nás nemôže o úmysle tohto muža vedieť viac ako on sám. Zaslúži si, aby o jeho motívoch a názoroch ľudia vedeli, aby o nich diskutovali a brali ich vážne.

Ale Piotrov čin by sa nemal stať jednou z divadelných epizód poľského politického boja a nemalo by sa s ním zaobchádzať bezhlavo ako so zbraňou v boji proti PiS či komukoľvek inému. Ako uvádza Svetová zdravotnícka organizácia vo svojich odporúčaniach pre novinárov píšucich o samovraždách: „O samovraždách by sa nemalo informovať ako o nevysvetliteľných činoch či veľmi zjednodušeným spôsobom.“ Navyše, obete samovrážd by nemali byť glorifikované ako mučeníci a objekty verejného obdivu, aby si iné „vnímavé osoby“ nezačali myslieť, že spoločnosť samovražedné správanie oceňuje.

Po takom čine zúfalstva, akého bolo Poľsko svedkom, by malo byť prvou prioritou smútiť za obeťou. Druhou prioritou by malo byť, že sa budeme zaoberať zúfalstvom, ktoré pociťujú mnohí Poliaci, spôsobom, ktorý ukáže aj nádej.

© Project Syndicate

Autor je zakladateľ združenia Krytyka Polityczna

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie