Prieskum: Hlasovať sa chystali najmä voliči Smeru, SNS a Kotlebu, váhali priaznivci OĽaNO
Inštitút pre verejné otázky meral ešte počas župnej kampane odhodlanie priaznivcov strán zúčastniť sa volieb. Potvrdilo sa, že sympatizanti krajnej pravice sa chystali k voľbám v nadpriemernom počte.
Krajské voľby sa skončili, začali sa spočítavať hlasy. Vo voľbách, ktoré majú tradične jednu z najnižších účastí zo všetkých hlasovaní, rozhodne odhodlanie voličov jednotlivých strán prísť a podporiť svojich favoritov.
Inštitút pre verejné otázky (IVO) ešte počas župnej kampane meral pravdepodobnosť účasti podľa straníckeho kľúča. Respondenti výskumníkom odpovedali, na koľko percent sa volieb zúčastnia. Najviac rozhodnutí boli už v polovici októbra voliči vládneho Smeru.
Tri týždne pred voľbami až 30 percent z nich hovorilo, že voliť určite pôjdu. Nadpriemerne odhodlaní boli aj voliči SNS, Kotlebu a Sulíkovej Slobody a Solidarity. Na opačnom konci boli voliči OĽaNO a Borisa Kollára.
Graf ukazuje, ako pevne sú rozhodnutí voliči strán
(voliči sú rozdelení percentuálne)
Sociologička Zora Bútorová z Inštitútu pre verejné otázky upozorňuje, že prieskum treba brať s rezervou, lebo údaje zbierali ešte pred finále volebnej kampane. Neskôr sa už prieskumy nerobili, keďže zákon ich zverejňovanie dva týždne pred hlasovaním zakazuje.
V každom prípade, čísla ukazujú odhodlanosť voličov Smeru zúčastniť sa volieb, a to aj pred vyvrcholením župnej kampane. Súvisí to s tým, že strana má lojálnych voličov, ktorým navyše ponúka dostatok kandidátov na poslancov v každom kraji, a vo väčšine aj favoritov na post župana.
Lojálnych sympatizantov si postupne buduje aj SaS, ktorá mala tiež – už s predstihom – nadpriemerný počet pevne rozhodnutých voličov (ľudí, ktorí odpovedali, že na sto percent pôjdu voliť, bolo v celej populácii 17 percent, pri voličoch Sulíkovej strany to bolo 22 percent).
Podobne je to aj pri strane Mariana Kotlebu. Už z týchto čísel je jasné, že Kotlebovi voliči sa chystali k voľbám nadpriemerne, podľa Zory Bútorovej však k nim treba ešte prirátať tých, ktorí sa v prieskumoch k ĽSNS nepriznávajú. S prihliadnutím na prieskum a fenomén skrytého voliča sociologička preto očakáva vysokú účasť voličov ĽSNS v župných voľbách.
Naopak, najmenej motivovaní boli v októbri priaznivci Sme rodina a hnutia OĽaNO. Hnutie Borisa Kollára je protestným subjektom s menej stálymi voličmi, navyše, napríklad v porovnaní s kotlebovcami postavilo oveľa menší počet kandidátov na poslancov a len jednu kandidátku na župana. To môže vysvetľovať postoj Kollárových voličov k hlasovaniu v krajoch.
OĽaNO malo podobné protestné korene ako Kollárovo hnutie a počas kampane mohla jeho priaznivcov trochu demobilizovať neviditeľnosť Igora Matoviča. Sociologička Zora Bútorová si však myslí, že dobrá kampaň jeho kandidátov na županov (Jozefa Viskupiča a Eriky Jurinovej) a slušné čísla v prieskumoch môžu nakoniec voličov OĽaNO k voľbám dostať.
Zber dát pre IVO robila agentúra Focus na vzorke 1003 respondentov v dňoch 4.10. –11.10.2017 formou osobného dopytovania.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
