Denník N

Ministri sú v španielskom väzení, premiér v belgickom exile. Z Katalánska sa stal európsky problém

Carles Puigdemont už vymenil Barcelonu za Brusel. FOTO - AP
Carles Puigdemont už vymenil Barcelonu za Brusel. FOTO – AP

Spor o Katalánsko sa útekom odvolaného katalánskeho premiéra a zatknutím jeho kolegov v Španielsku preniesol na európsku pôdu.

Týždeň potom, čo katalánsky parlament vyhlásil jednostrannú nezávislosť a Madrid vzápätí pristúpil k využitiu článku 155 a prevzal právomoci nad regionálnou vládou, je prvých osem katalánskych lídrov v španielskom väzení.

Katalánsky premiér Carles Puigdemont, ktorého z funkcie odvolala španielska vláda, sa zatknutiu vyhol spolu so štyrmi ďalšími exministrami útekom do Belgicka.

„Čierny deň pre Katalánsko,“ komentovala ďalší dramatický vývoj v spore medzi španielskou vládou a katalánskymi separatistami starostka Barcelony Ada Colau.

Tvrdý postup španielskych súdov a prokuratúry odsúdili niektorí lídri sympatizujúcich menších európskych národov. „Nezhody o budúcnosti Katalánska sú politické. Malo by to byť vyriešené demokraticky, nie uväznením politických oponentov,“ napísala na Twitteri škótska premiérka Nicola Sturgeona. „Chce to politické riešenia: dialóg a voľby,“ pridal sa aj flámsky líder Geert Geert Burgeois.

Pre belgickú vládu v Bruseli, ale aj vedenie Európskej únie je konflikt medzi Madridom a Barcelonou nepríjemnou výzvou, kde prístup, že „ide o interné záležitosti Španielska“, už stačiť nebude.

Európsky problém

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker aj predseda Európskej rady Donald Tusk dostali list od 150 európskych akademikov, intelektuálov a politikov, ktorí vyzvali Brusel, aby sa zaoberal porušovaním právneho štátu v Španielsku rovnakým spôsobom, ako je Brusel znepokojený situáciou v Maďarsku či Poľsku. Reagujú v ňom na policajné násilie, ktoré sprevádzalo protiústavné referendum v Katalánsku 1. októbra aj následné zatýkania katalánskych predstaviteľov.

Stále je to len výzva intelektuálov. Keďže však španielska prokuratúra pre obvinenia z rebélie, poburovania a zneužitia štátnych peňazí medzitým požiadala o európsky zatykač a vydanie odbojných politikov, z Katalánska sa tak stal, ako píše The Atlantic, aj európsky problém.

„Toto nie je belgický problém. Som v Bruseli, pretože je to hlavné mesto Európy,“ povedal Puigdemont a najal si právnika Paula Bekaerta, ktorý sa v minulosti neúspešne snažil zabrániť vydaniu dvoch členov baskickej teroristickej organizácie ETA do Španielska. V Belgicku chce podľa vlastných slov Puigdemont ostať, kým mu nebude garantovaný spravodlivý proces.

Belgický premiér Charles Michel tvrdí, že s Puigdemontom a jeho odvolanými kolegami z katalánskej vlády budú zaobchádzať ako s každým iným občanom EÚ. O tom, či ich vydajú Madridu, teraz budú rozhodovať belgickí sudcovia. Už teraz je jasné, že na istý čas sa z Puigdemonta môže stať katalánsky exilový líder. Minimálne do decembrových volieb, ktoré však nemusia napätú situáciu nijako upokojiť.

Môže dostať azyl?

Vydaniu, čo je inak podľa agentúry Reuters medzi krajinami EÚ bežný proces, by mohla zabrániť obava z porušovania ľudských práv alebo schválená žiadosť o politický azyl či zlý zdravotný stav.

O žiadostiach o politickom azyle občanov EÚ sa pritom podľa agentúry bežne rozhoduje už do piatich dní, trvať to však môže aj mesiace či roky, ak zoberieme do úvahy všetky súdy, na ktoré by sa mohol Puigdemont odvolať. Príkladom je zakladateľ WikiLeaks Julian Assange, ktorý sa vyhýbal vydaniu do Švédska dva roky, kým sa nezačal schovávať na ambasáde Ekvádoru v Londýne.

„Ak španielsky eurozatykač bude vydaný, kľúčovou otázkou pre rozhodovanie o ich vydaní bude, či kriminálne obvinenia sú politicky motivované a španielske autority nekonajú nepatrične,“ povedal pre Guardian právny špecialista Andrew Smith.

Vzhľadom na to, že katalánski lídri zvolali referendum, ktoré išlo proti ústave, sa tvrdý postup španielskych súdov dal očakávať. Narozdiel od neúspešného škótskeho referenda, ktoré malo požehnanie od centrálnej vlády a prebehlo v súlade s britskou legislatívou.

Nejde tu len o malicherný lokálny právny spor. Európski lídri sa obávajú precedensu, ktorý by mohli Katalánci priniesť. „Ak sa teritóriá po Európe rozhodnú jednostranne vyhlasovať nezávislosť, celý systém v Európe je ohrozený,“ povedal pre The Atlantic Richard Youngs z Carnegieho inštitútu so sídlom v Madride. A dodáva, že EÚ je politickým projektom, ktorý je postavený na myšlienke presahujúcej národné štáty, no teraz sa paradoxne dostal do situácie, keď je na strane národných štátov, a nie lokálnych hnutí.

Právny štát a Katalánsko

Proti Kataláncom hrajú okrem neochoty EÚ vstupovať do sporu aj jej obmedzené možnosti.

Ako povedal španielsky veľvyslanec na Slovensku Luis Belzuz pre Denník N, EÚ je zaviazaná rešpektovať teritoriálnu celistvosť svojich členských krajín a s ňou aj národnú ústavu. „Útok na španielsku ústavu, na ústavu Slovenskej republiky alebo na ústavu ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie sa považuje za útok na právne dedičstvo Európskej únie ako celku,“ hovorí Belzuz.

Proti separatistickým Kataláncom (zatiaľ) hrá aj nejednoznačná podpora pre nezávislosť v samotnom severovýchodnom španielskom regióne. Vyhrotenie konfliktu, ako sa stalo po policajnom násilí zo strany španielskej polície počas referenda, však môže situáciu dramaticky zmeniť.

Stačí, aby v predčasných voľbách 21. decembra uspel Carles Puigdemont so svojimi spojencami, a jeho status katalánskeho lídra v exile len získa na sile. Ani v prípade víťazstva strán, ktoré sa nechcú odstrihnúť od Španielska, sa však problém Katalánska tak skoro nestratí. „Aspoň kým Madrid neurobí nejaké ústupky a politickú dohodu s Katalánskom,“ predpovedá Youngs.

Nezávislosť Katalánska

Teraz najčítanejšie