piatok

Väzni si v Majdanku líhali do hrobov na mŕtve telá, hral valčík a nacisti sa striedali v popravných čatách

Operácia „Dožinky“ bola najväčšou jednorazovou popravou počas 2. svetovej vojny. 3. a 4. novembra 1943 v koncentračných a pracovných táboroch na východe dnešného Poľska nacisti počas dvoch dní zastrelili viac ako 42-tisíc židov.

Dvojitý plot tábora. Foto - Andrej Bán

Je to zvláštne, desivé miesto, súčasť väčšieho mesta Lublin. Do jeho centra sú to necelé štyri kilometre. Hneď za plotmi a strážnymi vežami bývalého tábora Majdanek sú dnes paneláky a záhradky. Ako sa tu asi tak býva?

Diabolský plán

„Toto je najstarší pamätník svojho druhu v Európe. Vznikol ešte počas vojny v roku 1944, nacisti nestihli evakuovať koncentračný tábor pred Červenou armádou. V porovnaní s podobnými pamätníkmi, napríklad v Nemecku, máme veľa pôvodnej infraštruktúry. Sú tu aj jediné zachované plynové komory na svete,“ hovorí riaditeľ Múzea Majdanek Tomasz Kranz.

Keď sa dnes pri vchode pozriete na celý areál, neobsiahnete zrakom celých deväťdesiat hektárov. Nekonečné rady nízkych tmavohnedých drevených barakov ležia na miernom svahu. Tábor bol plánovaný na jeseň 1941, v rovnakom čase ako Auschwitz-Birkenau. Nemecko začínalo vojnu proti Sovietskemu zväzu, Hitler potreboval umiestniť zajatcov a využiť ich na otrockú prácu pre Ríšu. A tiež potreboval germanizovať východné územia. Majdanek plánovali pre 150-tisíc väzňov, mesto Lublin malo vtedy o 30-tisíc menej.

Majdanek je najstarším pamätníkom svojho druhu v Európe. Foto - Andrej Bán

Areál ma plochu 90 hektárov. Foto - Andrej Bán

 

Väčšina sovietskych väzňov pre neznesiteľné podmienky zahynula. Pamätná konferencia vo Wannsee pri Berlíne v januári 1942 stanovila  tzv. konečné riešenie, teda vyhladenie všetkých židov v Európe. Pod kódovým označením „Operácia Reinhardt“ sa rozbehlo na území Generálneho gouvernementu (nacistami okupovaná oblasť Druhej poľskej republiky) masové vraždenie, aké nemá v dejinách obdoby. Na jeho konci ostalo približne 1,5 milióna zavraždených židov. O tretinu viac ako v Auschwitz-Birkenau.

Na území dnešného Poľska bolo 27 pracovných, koncentračných a vyhladzovacích táborov. Diabolský plán mal silnú logistickú a organizačnú podporu. Centrom celej Operácie Reinhardt bol práve Lublin s veliteľom Odilom Globocnikom.

Fotografie nacistov v expozícii. Foto - Andrej Bán

Topánky zavraždených väzňov. Foto - Andrej Bán

 

Prekvapených väzňov odvádzali do jám

Na jeseň 1943, po Stalingrade a Kursku, dostávali nacisti samé zlé správy. Front sa blížil, čo vedeli aj väzni v táboroch. Vzbury a povstania v Treblinke a v Sobibore znamenali pre Himmlera ako strojcu holokaustu jasný signál: je najvyšší čas konať. Pod kódovým označením „Dožinky“ (alebo tiež festival úrody) veliteľ SS a polície v Lubline Jakob Sporrenberg pripravil na 3. novembra vraždenie židov, ktoré prekonáva aj to, čo sa dialo v Babynom Jare na Ukrajine.

Väzni z táborov Majdanek, ale aj Trawniki či Poniatowa, židia prevažne z Varšavy a Bialystoku, ale aj z iných get, sústredení v Lublinskej oblasti, mali byť vyhladení. Do posledného. Nepomohli ani argumenty, že ich pracovná sila je prínosom pre zbrojársky priemysel Ríše, ktorý kontroloval Albert Speer. Na vykonanie tejto úlohy boli zmobilizované veľké sily, okolo dvetisíc funkcionárov a príslušníkov jednotiek polície a oddielov Waffen SS, ktorí boli narýchlo stiahnutí do Lublinu.

Expozícia ako spomienka na obete. Foto - Andrej Bán

Smrtiaci Cyklon B, ktorý zabíjal v plynovych komorách. Foto - Andrej Bán

 

3. novembra 1943 vo včasných ranných hodinách oddiely v plnej zbroji obkľúčili v dvojitom kordóne pracovný tábor v Trawnikoch. Prekvapených väzňov

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás