Denník N

Behal maratón, po bežnej operácii je invalidom

Ilustračné foto – sxc.hu
Ilustračné foto – sxc.hu

Jaroslavovi Sinčákovi sa za dva roky zmenil život, po bežnej operácii kŕčových žíl skončil na invalidnom dôchodku. Súdi sa s nemocnicou, v ktorej ho operovali.

V decembri 2011 išiel Jaroslav Sinčák na bežnú operáciu kŕčových žíl. V nemocnici v Michalovciach sa dlho nezdržal, na druhý deň od prijatia ho prepustili. A to aj napriek tomu, že má cukrovku.

Hovorí, že ošetrujúci lekár ho ani nepoučil, ako sa má starať o ranu, ako má dodržiavať hygienu. Nedostal teda základnú informáciu o pooperačnej starostlivosti.

„V prepúšťacej správe je len uvedené, že sa má hlásiť o šesť dní na oddelení chirurgie v Michalovciach. Kontrolu u všeobecného lekára mu len odporučili, ak by vznikli problémy,“ opisuje postup Sinčákov právnik Ivan Humeník z h&h PARTNERS.

Chronológia:

  • 16. december 2011 – operácia,
  • 17. december 2011 – pacient bol prepustený do domácej liečby,
  • 22. december 2011 – išiel do nemocnice s teplotou , kde mu ranu previazali a poslali ho domov,
  • 23. december 2011 – opäť išiel do nemocnice, kde mu ranu previazali a zobrali mu krv, poslali ho domov,
  • od 23. 12. do 31.12.2011 – bol v nemocnici v Michalovciach, potom ho preložili na špecializované pracovisko  – do Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb,
  • 2013 – zažaloval nemocnicu v Michalovciach,
  • júl 2014 – Úrad pred dohľad rozhodol, že mu nemocnica neposkytla starostlivosť správne.

Päť dní po operácii sa Sinčák prvýkrát vrátil do nemocnice, mal totiž horúčky. Previazali mu ranu a poslali ho domov.

Zopakovalo sa to aj v nasledujúci deň, to mu však už zobrali krv. Poobede mu volali, aby prišiel do nemocnice, pretože testy nedopadli dobre: pacient mal otravu krvi.

Dnes je Jaroslav Sinčák na invalidnom dôchodku. Z aktívneho človeka, ktorý behal maratóny a pracoval ako kontrolór v U. S. Steel Košice, je človek, ktorý má problémy s chôdzou a v železiarňach má už miesto len v chránenej dielni.

Viac ako rok bol na péenke. „Jeho život sa zmenil, bol to aktívny športovec, rok však nemohol takmer chodiť a stratil aj sociálne väzby,“ hovorí jeho právnik.

Žiada odškodnenie

Rozhodnutie, že michalovskú nemocnicu zažaluje, spravil v roku 2013, teraz čaká na znalecký posudok. Nemocnica patrí do siete Svet zdravia, ktorú od roku 2011 vlastní skupina Penta.

Sinčák žiada odškodnenie takmer 40-tisíc eur.  S nemocnicou sa chcel najprv vyrovnať mimosúdne, nemocnica však jeho návrh zamietla. Popiera, že by pochybila.

„Chirurgická operácia bola bez chýb a nemocnici nebolo vyčítané žiadne pochybenie. Riziko komplikácií môže, žiaľ, byť súčasťou chirurgických zákrokov,“ povedal hovorca siete Svet zdravia Tomáš Král. Popierajú, že by Sinčák skončil na invalidnom dôchodku pre operáciu v ich nemocnici, alebo jej následkom.

Sinčák sa obrátil aj na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ten v júli 2014 rozhodol, že nemocnica pochybila.

„Komplikácie neboli u pacienta riešené včas a správne,“ konštatuje úrad. Do rozhodnutia napísal, že keď prišiel pacient prvýkrát do nemocnice s horúčkami, mali ho hospitalizovať a nie poslať domov. Nemocnica pochybila aj vo vedení dokumentácie.

Tá však verdikt zľahčuje: „Úrad vyčíta priebeh iba jedného z viacerých vyšetrení realizovaných ambulantne niekoľko dní po operačnom výkone. Vo veci dokumentácie úrad vytkol iba chýbajúcu dokumentáciu k jednému z ambulantných chirurgických vyšetrení.“

Nemocnica sa obhajuje aj tým, že nedostala od úradu žiadnu pokutu. To je pravda, plateniu sa však vyhla len vďaka tomu, že sa Sinčák sťažoval neskoro.

„Úrad nezačal správne konanie o uložení sankcie, pretože jeho právoplatné ukončenie by sa prelínalo s premlčaním,“ povedala hovorkyňa Úradu Soňa Valašíková.

Jaroslav Sinčák.
Jaroslav Sinčák.

Pacienti často veľa nevedia

V prípade Sinčáka nejde len o pochybenie v tom, ako sa nemocnica postarala o pacienta pri operácii. K takým vážnym komplikáciám by nemuselo dôjsť, ak by pacient vedel, aké zásady má po operácii dodržiavať, čo má robiť a čo sledovať, hovorí jeho právnik. Nemocnica to popiera a tvrdí, že bol pacient počas predoperačných vyšetrení riadne poučený a informovaný.

Lekári podľa neho nedali Sinčákovi dostatok informácií a ani ho nepoučili o dôležitosti pravidelných preväzov. Chceli, aby to preveril aj Úrad pre dohľad, ale ten to skúmať nemôže – s vysvetlením, že „kontrola rozsahu a obsahu ústneho poučenia nie je v kompetencii úradu.“

Predseda občianskeho združenia Slovenský pacient Radoslav Herda si myslí, že informovanie pacienta by malo byť prioritou.

„Vo vyspelých krajinách majú lekári trikrát viac času na pacientov. Keď ich majú viac než povolený počet, tak im ich poisťovňa nepreplatí,“ hovorí.

A prečo je také dôležité, aby mal pacient dosť informácií? Vzdelanie pacienta a informácie o jeho chorobe sú priamo spojené s efektivitou liečby. „Nie je to len o tom – dať mu recept a povedať mu, ako užívať lieky,“ dodáva.

Na to, že sa lekári či sestry s pacientmi nerozprávajú, sa často sťažujú aj pacienti. „Prieskumy ukazujú, že väčšia časť sťažností sa netýka nekvalitného poskytnutia zdravotnej starostlivosti, ale práve zlej komunikácie,“ tvrdí ministerstvo zdravotníctva. Korektnú a ústretovú komunikáciu považujú za nevyhnutnú súčasť starostlivosti.

Štát chce preto teraz presadiť, aby v každej nemocnici bola vo vedení osoba, ktorá bude zodpovedná za to, ako sa pracuje s pacientmi a jeho potrebami.

Mali by vzniknúť aj kontaktné miesta, kde budú vyškolení pracovníci riešiť aktuálne problémy pacientov. Tieto zmeny majú byť zapracované v plánoch ozdravenia nemocníc.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovensko

Teraz najčítanejšie