Život bez matky bol pre mamuty ťažký
Niektoré mladé mamuty žili bez dohľadu matky „rýchlo a zbesilo“. Po smrti v prírodných pasciach sa uchovali do dneška.
Autorka je evolučná biologička, pôsobí na univerzite v Štokholme
Predstavte si krajinu sibírskej tundry a skupinu mladých mamutích samcov, čo stoja pred zamrznutou riekou a vzájomne sa postrkujú, aby sa už konečne niekto z nich odvážil prejsť na druhú stranu.
Ľad je však príliš tenký a pod mamutom sa preborí. V ľadovej vode rýchlo umrie a jeho telo je chránené pred baktériami aj predátormi. Vďaka tomu sa niekde v zákutiach permafrostu zachová až do dnešného dňa.
Takto nejako si vysvetľujeme, že až 69 percent z 98 mamutov, ktoré sme skúmali, sú samce. Konkrétne samce, ktoré nevedeli, ako lepšie ukončiť svoj život než nešťastným pádom alebo uviaznutím v prírodnej pasci.
Pred pár dňami mi o výskume, na ktorom som pracovala s tímom kolegov, vyšiel článok v časopise Current Biology a informoval o ňom aj denník New York Times.
Mama vie najlepšie
Zdá sa, že tak ako dnešné slony aj mamuty žili v matriarchálnych skupinách, kde sa staršia samica obklopuje svojimi sestrami a dcérami, ktoré jej pomáhajú pri výchove mláďat.
Keď mladé samce dosiahnu dospelosť, musia rodinu opustiť a ísť svojou cestou. Sem-tam sa pridajú do skupiny starých mládencov, kde starší mamutí samec preberie rolu „otca“, no väčšinou žijú osamelo alebo s inými mladými, neskúsenými mamutmi.
Niet sa čo čudovať, že bez matkiných skúseností a vedomostí sa niekedy dostali do problémov. Neboli také zdatné vo vyhodnocovaní rizík, nevedeli odhadnúť nebezpečenstvo, a tak mladé mamutie samce častejšie prepadli cez tenký ľad či trhlinu, uviazli v asfaltovom alebo geotermálnom jazierku.
V takých podmienkach sa ich pozostatky uchovali v lepšom stave ako v prípade iných zvierat, ktoré umreli na povrchu a vplyvom poveternostných podmienok, mrchožrútov a rozkladných baktérií sa časom rozpadli na prach.
Informácie ukryté v DNA
Pohlavie je jedna z vecí, ktoré sa dajú pomerne jednoducho zistiť z DNA a v našom prípade to často bol aj jediný spôsob, pretože pracujeme s malými úlomkami kostí, klov a zubov, ktoré pre nás zbierajú ruskí kolegovia.
Najjednoduchšie sa dajú nájsť v korytách riek, kam ich pri jarných záplavách donesie prúd po tom, čo ich vymyje z topiaceho sa permafrostu.
DNA sa z mamutích pozostatkov získava v špeciálnom, čistom laboratóriu, kde nosíme celotelové návleky a masky na tvár a všetko dezinfikujeme chlórom alebo UV svetlom.
Zubárskou vŕtačkou vyvŕtame do kosti maličkú dierku a kostný prach, ktorý pri tom vznikne, spracujeme pomocou enzýmov a chemikálií.
Odvrátená tvár matriarchátu
Podobne ako pri mamutoch, nadbytok samcov by mohli vedci nájsť aj pri iných zvieratách s podobným spoločenským usporiadaním, napríklad pri koňoch, bizónoch či nosorožcoch srstnatých.
Všade tam sa môžu mladé, dobrodružné samce bez dohľadu matky ocitnúť v problémoch.
Dostupné z: DOI: http://dx.doi.org/10.1016/j.cub.2017.09.064
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].