Denník N

ČSFR prežila, odtrhla sa len Morava. Český rozhlas nakrúca krátke hry o tom, čo by bolo keby

Rokovanie medzi Vladimírom Mečiarom a Václavom Klausom o rozdelení Československa v Brne. Foto – archív TASR
Rokovanie medzi Vladimírom Mečiarom a Václavom Klausom o rozdelení Československa v Brne. Foto – archív TASR

Rozhlas oslovil českého spisovateľa Ondřeja Neffa a slovenského dramatika Viliama Klimáčka, aby sa každý pohral s myšlienkou, ako by vyzeralo Československo v roku 2017.

August 1992 napokon nič zásadné nepriniesol. Václav Klaus a Vladimír Mečiar sa pod platanom pri vile Tugendhat dohodli, že bude lepšie spoločný štát radšej zachrániť. Praha zostala pre Slovákov hlavným mestom, Tatry sú naďalej československými veľhorami.

Na obľúbené diskusie, čo by bolo, keby sa Československo nerozpadlo, sa rozhodol naskočiť aj Český rozhlas. V najbližších dňoch začne nakrútiť dve krátke satirické hry o tom, ako by mohol vyzerať spoločný štát v roku 2017.

„Už niekoľko mesiacov vysielame špeciálny cyklus relácií k 25. výročiu rozpadu federácie. Povedali sme si, že to trochu spestríme a pohráme sa s históriou,“ hovorí editor Českého rozhlasu Jan Herget, ktorý bol iniciátorom projektu.

Federálne dialógy

Rozhlas oslovil dvoch autorov, českého spisovateľa Ondřeja Neffa a slovenského dramatika Viliama Klimáčka, aby každý napísali jednu krátku hru.

„Dali sme im voľnú ruku, nech to urobia podľa svojej fantázie. Nemá to byť nejaký pokus o historickú analýzu, ale iba satira,“ hovorí Herget.

Obe hry chce rozhlas vysielať na Silvestra. Každá bude mať okolo šesť minút, aby sa hodila aj pre prvý program Rádiožurnál, ktorý nevysiela dlhé formáty. Ich záznam má byť po odvysielaní dostupný aj na internete.

Účinkovať v nich bude napríklad česká herečka Vilma Cibulková alebo herec so slovenským pôvodom Adrian Jastraban. „Hlavnou líniou každej hry budú rozhovory medzi Slovákmi a Čechmi, aby to malo vhodnú federálnu atmosféru,“ dodáva Herget.

Ako príde moravský colník

Prvý príbeh, ktorý napísal Neff, sa má odohrávať vo vlakovom kupé. V rýchliku smerujúcom do Bratislavy cestuje slovenský inžinier s českou inžinierkou a rozprávajú sa o veľkom stavebnom projekte, na ktorom sa budú podieľať.

Pointa scénky prichádza vo chvíli, keď do kupé vstúpi moravský colník, aby im skontroloval pasy. Česi so Slovákmi síce zostali v spoločnom štáte, ale Morava sa oddelila. A inžinieri idú kopať tunel popod Moravu, aby obe časti federácie mali priame spojenie.

Druhá scénka, ktorej autorom je Klimáček, sa bude odohrávať v ponorke. Vychádza z toho, že Československo má pridelený kus morského dna v Tichom oceáne, čo odkazuje na skutočnú medzivládnu zmluvu z roku 1987.

V ponorke sú opäť českí a slovenskí výskumníci, ktorí smerujú k tomuto územiu. Rozprávajú sa o tom, ako Československo ťaží na morskom dne nerastné suroviny.

Krajina je vďaka tomu taká bohatá, že si do svojej futbalovej reprezentácie môže kúpiť najväčšie svetové hviezdy a vyhráva svetové šampionáty.

„Tá hra je anekdota, je to fantázia, tomu aj zodpovedá jej obsah,“ hovorí k tomu Klimáček.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie