Denník N

Mikrobiológ Vilček utekal pred dvomi diktatúrami, v USA vyvinul liek, ktorý pomáha miliónom

V roku 2013 odovzdal americký prezident Barack Obama mikrobiológovi Jánovi Vilčekovi najvyššie americké ocenenie za vedu a techniku – Národnú medailu za techniku a inováciu. Foto – TASR/AP
V roku 2013 odovzdal americký prezident Barack Obama mikrobiológovi Jánovi Vilčekovi najvyššie americké ocenenie za vedu a techniku – Národnú medailu za techniku a inováciu. Foto – TASR/AP

Vedec Ján Vilček zavŕšil celoživotný výskum cytokínov funkčným liekom, ktorý užívajú pacienti s ťažkou reumou. V roku 2005 venoval časť svojho podielu zo zisku, viac ako 100 miliónov dolárov, Newyorskej univerzite.

Autor je imunológ, pôsobí v Slovenskej akadémii vied

Už veľakrát som zachytil otázku, kto a kedy konečne získa Nobelovu cenu pre Slovensko.

Odpoveď je jednoduchá. Ak neprestaneme z verejných zdrojov namiesto skutočného vzdelania podporovať rýchloliahne titulov a garážové firmy, kým nezačneme namiesto (na)dutých snaživcov, síce bez talentu, ale s o to väčšou túžbou po novotách, investovať do skutočných talentov, tak sa jej nedočkáme nikdy.

A ten výraz – investovať – neznamená iba poskytovať financie, ale zároveň byť otvorený a priateľský. Aj k imigrantom, lebo práve medzi nimi k nám môže prísť – nie terorista, ktorým nás strašia truľovia, ale povedzme geniálny vedec alebo umelec.

Láska a veda

Môžete povedať, že som rojko, ale nie je to ilúzia. Mnohí držitelia Nobelovej ceny boli imigranti. A nemusí ísť priam o nobelistu. Úplne stačí, ak takýto človek – utečenec – vyvinie napríklad liek.

Takýmto dobrodením pre Spojené štáty, ktoré ho prichýlili, sa stal Slovák Ján Vilček, ktorý pred viac ako 20 rokmi vyvinul terapeutickú protilátku infliximab s komerčným názvom Remicade®.

Užívajú ju milióny pacientov trpiacich ťažkou reumou. Nedávno vyšiel vo vydavateľstve Marenčin PT slovenský preklad autobiografie Jána Vilčeka s názvom Láska a veda.

Odporúčam ju nielen vedcom a lekárom, ktorých zaujme dobrodružstvo bádania a objavenia účinného liečiva, ale najmä mladým ľuďom, ktorí hľadajú inšpiráciu pre svoju kariéru. Pre budúcnosť našej krajiny bude iste lepšie, ak svoj vzor nájdu práve v príbehu moderného lekára, vedca a humanistu, a nie v bájach o stredovekom zbojníkovi či starovekom vladykovi.

Zo židovskej rodiny

Ján Vilček sa narodil 17. júna 1933 v Bratislave do židovskej rodiny, čo predznamenalo jeho detstvo.

Doma sa rozprávalo po nemecky, maďarsky aj slovensky. Po potlačení Slovenského národného povstania sa spolu s mamou Friderikou, očnou lekárkou, ukrývali v Nitrianskom Rudne u rodiny, ktorej členovia tým riskovali vlastné životy.

Otec Július sa pripojil k Povstaniu a do vlasti sa vrátil až so sovietskou armádou.

Mnohí Jánovi blízki, medzi nimi aj jeho stará mama, holokaust neprežili. Po vojne Ján vyštudoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a v roku 1962 získal titul kandidáta vied na Virologickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave.

S manželkou Maricou, historičkou umenia, uteká v roku 1964 po druhý raz – tentokrát nie pred nacistickou, ale komunistickou totalitou. Lekárska fakulta Newyorskej univerzity mu ponúkla miesto s možnosťou vytvoriť a viesť vlastné laboratórium, kde ako profesor na oddelení mikrobiológie pôsobí dodnes.

V roku 2014 udelila Univerzita Komenského v Bratislave Jánovi Vilčekovi čestný doktorát. Foto – TASR

Imunológia

Už v Československu zaujala Jána Vilčeka imunológia. Ako jeden z prvých sa začal venovať cytokínom – základným regulátorom imunitných odpovedí. Sú to proteíny, ktoré vytvárajú fascinujúcu sieť interakcií.

Imunitné bunky dokážu aktivovať (tumor-nekrotizujúci faktor, TNF), niektoré utlmiť (transformujúci rastový faktor, TGF), iné zasa účinkujú priamo proti patogénom (interferóny, IFN). Niektoré zápal podporujú a iné ho potláčajú. Sú aj také, ktoré dokážu za rôznych okolností jedno aj druhé.

Ján Vilček sa venoval dvom typom cytokínov: IFN a TNF. Ten prvý z nich je kľúčovou zložkou antivírusových obranných mechanizmov imunity a má aj protinádorový účinok.

Interferón ako terapeutická látka

Pred 40 rokmi bol interferón považovaný za zázračný liek, „penicilín“ na rakovinu. A práve vtedy, dlho predtým, ako sa začali na tento účel využívať rekombinantné proteíny, vyvinul Ján Vilček so svojím kolegom Edwardom Havellom techniku na produkciu a izoláciu funkčného ľudského interferónu.

Ich priekopnícka práca umožnila, aby sa interferón začal využívať ako terapeutická látka, napríklad pri hepatitíde C, leukémii, melanóme či skleróze multiplex.

Vďaka Vilčekovi a jeho kolegovi sme lepšie pochopili mechanizmy účinku interferónu a zistili sme, že cytokíny majú aj svoju odvrátenú stranu, ak sú produkované na nesprávnom mieste alebo v nesprávnom čase.

Temná strana

Práve túto temnú stranu nereprezentuje nijaký cytokín lepšie ako TNF – druhý objekt záujmu Jána Vilčeka. Ak človek nemá žiadnu infekciu, má TNF voľno. Ak však dôjde k infekcii, je tento cytokín povolaný do služby, a potom sa správa naozaj hrdinsky – robí všetko pre to, aby vyvolal zápal na zlikvidovanie nepriateľa.

Ak je však TNF na bojovom ťažení aj v čase mieru, vyvoláva zápalové odpovede, aj keď to už nie je potrebné, ba priam keď je to nežiaduce. Prispieva tak k vypuknutiu autoimunitných ochorení, napríklad spomínanej reumy, pri ktorej sú napadnuté kĺby. Vtedy sa sám stáva príčinou či napomáhateľom ochorenia a sám je preto cieľom terapeutických postupov. Napríklad pomocou protilátky, ktorá škodlivé účinky TNF neutralizuje.

Protilátka pomohla miliónom pacientov

A práve takú vyvinul Ján Vilček so svojimi kolegami na Newyorskej univerzite. Nebolo to jednoduché. Najprv museli pripraviť myšaciu protilátku cA2, ktorá blokovala TNF. Tá by však ľuďom ešte nepomohla, skôr uškodila.

Ak by ju totiž vpichli pacientovi, bola by rozpoznaná jeho imunitným systémom ako cudzí element a zlikvidovaná skôr, ako by mohla úspešne nájsť svoj cieľ, TNF.

A čo je ešte horšie, mohla by u pacienta spôsobiť anafylaktický šok. Preto bolo nevyhnutné myšaciu protilátku „poľudštiť“. A to sa Vilčekovi a jeho kolegom pomocou techník molekulárnej biológie aj podarilo.

Získali takzvanú chimérickú protilátku, ktorá mala variabilnú doménu myšaciu a konštantnú doménu ľudskú, čím si zachovala svoju schopnosť blokovať ľudský TNF a zároveň nebyť rozpoznaná ako nepriateľská ľudským imunitným systémom.

Táto protilátka pomohla miliónom pacientov zbaviť sa symptómov choroby a vyniesla univerzite viac ako 100 miliónov dolárov.

Výnimočný príbeh

Ján Vilček nebol prvý ani jediný, kto použil tento prístup pri príprave liečebných protilátok. Dnes už chimérické protilátky nie sú žiadnou zvláštnosťou.

V súčasnosti sa už na základe protilátok pripravuje úplne nová generácia liečiv, napríklad rekombinantné variabilné domény špecifických protilátok (z angl. nanobodies), čo sú vlastne krátke, ale funkčné fragmenty protilátky zachovávajúce si schopnosť viazať antigén alebo bišpecifické rekombinantné protilátky rozpoznávajúce dva antigény naraz.

Vilčekov príbeh je napriek tomu výnimočný. Nielen tým, že svoj celoživotný výskum cytokínov zavŕšil funkčným liekom, ktorý pomáha konkrétnym ľuďom, čo je snom azda každého vedca pracujúceho v oblasti biomedicínskych vied, ale najmä tým, ako so svojím triumfom naložil.

Jeho liek bol obrovským komerčným úspechom a on na základe licenčnej dohody s farmakologickou firmou získal príjem, o ktorom sa väčšina vedcov ani neodváži snívať.

Čas na odvážne činy

V roku 2005 Ján Vilček venoval časť svojho podielu, viac ako 100 miliónov dolárov, Newyorskej univerzite. „Keď som prišiel bez prostriedkov do tejto krajiny, Newyorská univerzita mi dala príležitosť uplatniť sa. Bol to z jej strany odvážny počin. Dnes je rad na mne, aby som ďalším študentom a mladým vedcom dal príležitosť uspieť,“ povedal Ján Vilček pri odovzdávaní finančného daru.

Suma darovaná na výskum a vzdelávanie nie je konečná, keďže zisky z predaja liečiva pribúdajú. Z ostatnej časti podielu založil spolu s manželkou nadáciu The Vilcek Foundation na podporu mladých vedcov a umelcov, imigrantov prichádzajúcich do USA, ako oni dvaja pred 50 rokmi.

Prišiel čas na odvážne činy. Dnes je rad na nás.

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie