Denník N

Keby volili len stredoškoláci, Kotleba by padol a Smer by stratil všetkých županov

Ján Lunter. Foto N – Daniel Vražda
Ján Lunter. Foto N – Daniel Vražda

Výsledky mohlo skresliť to, že do volieb sa zapojilo viac gymnázií než odborných škôl. Volili študenti od 15 rokov.

Bolo by to úplne nové Slovensko. Voľby županov by vyhrala väčšina kandidátov veľkej pravicovej koalície, Marian Kotleba by v Banskobystrickom kraji skončil a Smer by už nemal ani jedného župana.

Presnejšie, dopadlo by to takto: Ján Lunter v Banskej Bystrici, Ján Greššo v Nitre, Rastislav Trnka v Košiciach, Milan Majerský v Prešove, Erika Jurinová v Žiline, Štefan Škultéty v Trenčíne, Jozef Viskupič v Trnave a Juraj Droba v Bratislave.

Takto dopadli voľby stredoškolákov po celom Slovensku. V simulovaných voľbách hlasovalo asi desaťtisíc študentov v 47 stredných školách. Konali sa od 25. do 27. októbra 2017. Organizovalo ich združenie Pre stredoškolákov.

Z dôvodu moratória na prieskumy verejnej mienky ich výsledky zverejňujeme až po uzavretí volebných miestností.

Vysoká účasť

Študentské voľby pripomínali tie skutočné. „Vznikli študentské volebné komisie, ktoré mali pedagogický dozor. Pripravili volebnú miestnosť, kde bol stôl, urna, plenta a my sme im poslali oficiálne predtlačené volebné lístky,“ vysvetľuje Martin Kuštek z tímu študentských volieb.

Voliť mohol každý študent, ktorý mal v deň volieb pätnásť a viac rokov. Takýchto študentov bolo v zapojených školách viac ako 20-tisíc.

Voľbami sa snažili zvýšiť záujem prvovoličov o voľby a dokázať, že mladí majú záujem o dianie v spoločnosti a mali by sme si ich vypočuť. „Prieskumy nám hovorili, že sa chystá voliť len asi osem percent prvovoličov,“ hovorí Kuštek. V študentských voľbách bola nakoniec účasť až 47 percent.

Najvyššia účasť bola v Nitrianskom kraji, viac ako 60 percent, najnižšia v Bratislavskom, kde volilo necelých 30 percent študentov týchto škôl. Približne tretina hlasov však bola neplatná.

Menej fašistov

Študentské župné voľby dopadli inak než tie, ktoré robila Rada mládeže Bratislavského kraja pred parlamentnými voľbami vo februári 2016.

Vtedy voľby prevalcovala strana Sme rodina Borisa Kollára (16,4 %) a Kotlebova Ľudová strana – Naše Slovensko (15,5 %). Po nej nasledovala strana OĽaNO, Smer, SaS, Sieť a do parlamentu by sa dostalo aj KDH.

Tento rok by stredoškoláci na čelo župy neposunuli Mariana Kotlebu v Banskobystrickom kraji ani Milana Uhríka v Nitrianskom kraji.

Kde sa tieto hlasy stratili? „Keď sa na výsledky pozrieme bližšie, tak tam tie extrémistické hlasy stále sú. V Žilinskom kraji Peter Sagan, v Banskobystrickom kraji má Marián Kotleba zhruba rovnakú podporu ako pred rokom,“ hovorí Kuštek. Dôvodom však mohlo byť aj to, že vo vzorke je menej odborných škôl.

Hovorí o tom, že v Žilinskom kraji dostal menovec cyklistu Petra Sagana 15 percent a skončil by tretí a Marian Kotleba v Banskobystrickom kraji dostal 16 percent.

Milan Uhrík zasa v týchto voľbách dostal v Nitrianskom kraji sedem percent.

Pravica by mala veľké víťazstvo

Takéto výsledky by znamenali doteraz najvýraznejšie víťazstvo pravice v regionálnych voľbách v dejinách Slovenska. Župana by totiž veľká koalícia okolo SaS, OĽaNO a KDH získala v Bratislava, Nitre, Trnave, Žiline, Prešove aj Košiciach.

Víťaz z Trenčína Štefan Škultéty bol v minulosti v SDKÚ, teraz kandiduje ako nezávislý. V študentských voľbách porazil župana Smeru Jaroslava Bašku a aj kandidátku pravicovej koalície Renátu Kaščákovú.

Banskobystrického víťaza Jána Luntera nie je možné považovať za víťaza pravice – ide o nezávislého kandidáta, za ktorým sa spojili všetky relevantné strany s cieľom poraziť Kotlebu.

Najviac bolo gymnazistov

Kuštek upozorňuje, že výsledky mohol ovplyvniť vyšší počet gymnázií medzi zapojenými školami. Viac ako dve tretiny škôl boli gymnáziá.

„Tento rok je v súbore menej odborných škôl. Zrejme je to aj preto, že sú prevažne zriaďované krajom a nechceli vstupovať do takéhoto konfliktu,“ hovorí Kuštek. V porovnaní s inými rokmi sa zapojilo viac gymnázií, súkromných a cirkevných škôl.

„Študentské voľby tohto roku nemali ambíciu byť reprezentatívnym prieskumom,“ vysvetľuje Kuštek.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Župné voľby 2017

Slovensko

Teraz najčítanejšie