Denník N

Deň, keď Slovensko pochopilo, že ak nechce Fica, nemusí voliť Kotlebu

Marian Kotleba. Foto N – Tomáš Benedikovič
Marian Kotleba. Foto N – Tomáš Benedikovič

Okrídlená Churchillova veta nadobudla iný význam. Demokracia je kúzelná, pretože občas prekvapí vôľou ľudu, ktorú nikto (ani ľud sám) nepredpokladal.

Nerozumiem tomu, čo robí Niké ani Fortuna, predpokladám však, že ak by tieto stávkové kancelárie umožnili staviť spoločne na všetkých osem županov, tak nie je v tejto krajine nikto, kto by tipoval súčasne týchto sedem mužov a jednu ženu. Výhry na takúto zostavu by boli zaručene astronomické.

Ale späť do reality. Prvý novembrový víkend znamená jasné a silné potvrdenie toho, že odpoveďou na výzvy doby je systém – nie antisystém. Presnejšie, systém liberálnej demokracie so slobodnými voľbami. Tie, ako sa ukázalo, môžu najprv fašistov legitimizovať a potom, o pár rokov neskôr, parádne zosadiť. To nie je iba banalita a už vôbec to nie je samozrejmosť. Župné voľby ukázali, že „obyčajný človek“ môže pobiť „nášho človeka“.

Nová zostava od župana Viskupiča na západe po županov Majerského a Trnku na východe mala epicentrum v strede. Tam, kde Ján Lunter (a jeho tím, to treba zdôrazniť) porazili Kotlebu tak výrazne, že tomu ak teraz spomeniete cícer, bude zo zúrivosti asi vraždiť. Na župné voľby masívna účasť v Banskobystrickom kraji zmietla z povrchu fašistu, ale nie fašizmus. My v Zabudnutom Slovensku o tom vieme svoje, preto pokračujeme v otvorených diskusiách. Nazdávam sa, že energia antifašistického odporu mobilizovala voličov po celej krajine, nielen v jednom kraji.

Vyhral pritom kandidát, ktorý Kotlebu a jeho ideológiu radšej obchádzal, aby tým voličov nedráždil.

Ukázalo sa nad všetky pochybnosti aj to, že Fico a Kotleba sú dvojičky. Navzájom prepojení. S miernou iróniou: ten prvý má dvoch županov, ten druhý rovnaký počet župných poslancov. No najmä, nebyť oligarchického systému, ktorý ten prvý stvoril a udržiava pri živote, nemal by ten druhý takú podporu.

Slováci občas dokážu veľmi príjemne prekvapiť. Teraz tým, že pochopili, že nespokojnosť netreba kanalizovať iba hnedo-zelenými mužíkmi. Nová vlajka nad Reichstagom zatiaľ neznamená, žiaľ, definitívu. Vodca sa v minulosti už párkrát otriasol a išiel ďalej. Na to nezabúdajme.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Župné voľby 2017

Komentáre

Teraz najčítanejšie