Denník N

Pellegrini o prehre Smeru: Nie je to začiatok konca strany

Peter Pellegrini. Foto N – Tomáš Benedikovič
Peter Pellegrini. Foto N – Tomáš Benedikovič

Podpredseda Smeru Peter Pellegrini si nemyslí, že po prehre v župných voľbách by mohol padnúť Fico, ale dokonca ani Juraj Blanár, ktorý v Žilinskom kraji utrpel debakel.

Prečo ste získali len dvoch županov?

Pretože sa voliči rozhodli, že chcú mať v ostatných krajoch nových županov.

Nie je porážkou Smeru, že máte županov už len Milana Belicu a Jaroslava Bašku a podporili ste Jána Luntera, s ktorým ste nič nemali?

Určite to nie je víťazstvo Smeru. Výsledok je horší, ako som očakával. Veril som, že obhájime viacero pozícií. Veď niektorí z našich kandidátov získali v konečnom dôsledku viac hlasov ako pred štyrmi rokmi, ale nestačilo to. A vyhrali sme tam, kde sme ako koalícia boli zomknutí. V iných krajoch to bol kandidát za Smer so všetkými pravicovo-opozičnými stranami, ktoré sa spojili v prospech jedného kandidáta a dopadlo to tak, ako dopadlo. Čo sa týka poslancov, tam Smer stále ukazuje svoju dominanciu.

Veď ste stratili tretinu poslancov.

Je pravdou, že aj tam došlo k poklesu. Keď odhliadnem od Trnavy a Bratislavy, dnes v zastupiteľstvách zhruba kopírujeme preferencie strany, ktoré dosahujeme v danom regióne. Napríklad v Banskobystrickom kraji je to okolo 30 percent poslancov. A to zhruba zodpovedá preferenciám v kraji, v Košiciach máme 16 poslancov. Sme po odpočítaní nezávislých poslancov stále najúspešnejšia strana, aj keď so stratou. Je skôr, že sme prišli o výraznú dominanciu, ktorá však pred štyrmi rokmi bola extrémne vysoká. Pri poslancoch sme často dosahovali 55- či 60-percentné zastúpenie. To ďaleko prekračovalo preferencie strany. Došlo k nejakému zreálneniu. Je to pre nás aj istý signál, aby sme sa pozerali do budúcnosti, akým spôsobom to vyhodnotiť a čo zmeniť na našom štýle politiky a práce.

Sám hovoríte, že tam, kde ste išli do koalície s SNS a Mostom, uspeli ste. Kto môže za to, že ste vo viacerých krajoch išli bez nich?

Bola politická dohoda, že takto politické strany môžu fungovať tam, kde nenájdu zhodu na krajskej úrovni. Tu by som to nedával za vinu konkrétnej strane. Strany sa chceli takisto zúčastniť volieb samostatne, odskúšať si svoju podporu, predstaviť kandidátov, ktorých možno zužitkujú v komunálnych voľbách. Museli sme tento stav rešpektovať. Len hovorím, že keby sme sa možno ešte v niektorom z krajov spojili, šanca na výhru by bola vyššia. V Trenčíne a v Nitre to evidentne fungovalo.

Nepokazili ste si to sami jednokolovou voľbou? Šancu na reparát už nemáte. Richard Raši aj Peter Chudík by možno v dvojkolovej voľbe uspeli.

Možno uspeli, možno by ten výsledok bol úplne iný. Nechcem hodnotiť volebný systém na základe výsledkov, lebo by to nebolo fér. Myslím, že ľudia pochopili, že ide o jednokolovú voľbu, čo sčasti spôsobilo aj vyššiu účasť. Prvýkrát sa mi však zdá, že o tie voľby bol vyšší záujem voličov, a možno nielen pre jednokolovú voľbu. Boli celkovo témou, a to aj kvôli Banskej Bystrici.

Nie je vaše oslabenie aj dôsledkom káuz ako Bašternák či obrovské odmeny pre advokáta Bžána? Nejde o znechutenie z toho, čo Smer robí v posledných mesiacoch a rokoch?

Nechcem to paušalizovať, ale áno, pripúšťam, že aj niektoré celonárodné témy mohli mať vplyv na rozhodovanie voličov v lokálnych témach, aj keď jedno s druhým nesúvisí pri výkone toho mandátu. Áno, niektoré témy mali celospoločenský dosah a ovplyvnili aj náladu a mienku tých, ktorí sa rozhodovali, koho voliť za župana.

Mal by po týchto voľbách skončiť Robert Kaliňák ako prvý človek, ktorý by mohol byť príťažou Smeru?

Nebudem vynášať tieto súdy. Chcem, aby sme sa najprv vo vedení strany stretli, vyhodnotili všetky informácie, ktoré máme, aby sme to neriešili s horúcou hlavou. Ja však vôbec nie som v tej polohe, a ani si to nedovolím povedať, že by mal padnúť niekto z vedenia strany.

Ohlásil sa vám už Robert Fico? Čo na to hovorí?

Samozrejme, že sa z tejto situácie netešíme, ale berieme ju veľmi zodpovedne, s pokorou a vážne musíme ten výsledok prijať. Dôležité je, aby sme výsledok zužitkovali tak, aby sme veľmi otvorene diskutovali, ako ďalej, ako sa má Smer prichystať na komunálne a parlamentné voľby, do ktorých zostáva dva a pol roka.

Nekampaňoval Fico málo? Nebolo ho málo vidieť v regiónoch?

Pán predseda aj my ostatní sme boli v regiónoch tak často, ako sa dalo. Zúčastnili sme sa množstva mítingov po regiónoch. Krajské štruktúry sú relatívne zdatné a absolvovali celé šnúry v danom kraji. Nuž, situácia bola taká, dnes tu máme tento výsledok a my s tým musíme niečo robiť.

Mali by po takom výsledku padať hlavy vo vedení Smeru?

Nehovoril by som o vedení Smeru. Musíme sa však pozrieť na celú robustnú veľkú stranu – odspodu, komplet cez všetky okresné a krajské štruktúry. Aj tým, že sa strana venuje exekutíve, výkonu moci a riadeniu jednotlivých rezortov, menej sa venuje sama sebe. Možno je čas sa pozrieť, kde nám už došlo k únave materiálu, kde už nie je taká dynamická organizácia a kde treba urobiť refresh. Ale hovoriť o padaní hláv vo vedení si nedovolím. Skôr pôjde o komplexný pohľad na to, ako by sa z toho mala strana poučiť a akými novými témami a možno aj novými ľuďmi v regiónoch pôsobiť.

V mnohých iných stranách by po takomto debakli padali aj hlavy predsedov. Je niečo také v Smere možné?

Nie. Diskusia určite nebude vedená v takomto štýle.

Je to koniec Juraja Blanára ako podpredsedu Smeru?

Nemyslím. Lebo Juraj Blanár je veľmi zdatný politik, dobrý komunikátor a aj dobrý a slušný človek. Mrzí ma, že neobhájil pozíciu v Žilinskom samosprávnom kraji. Je to novozvolený podpredseda strany a myslím, že bude mať čo povedať. Je aj riadnym poslancom Národnej rady a naďalej bude mať priestor aktívne politicky pracovať. Určite ho to však osobne nepotešilo.

Mal by skončiť Martin Glváč, ktorý možno zvláštnou podporou pre Milana Ftáčnika prispel k jeho porážke?

Nemyslím, že by bol pán Glváč za tým, že pán Ftáčnik nie je županom. Každý si musí svoju prehru prijať a žiť s ňou. Hľadať vinníkov u tretích strán nie je fér. Pán Ftáčnik skončil tretí. To, že mu pán Glváč vyjadril podporu, bolo úplne logické. Voliči Smeru, ktorí sú sociálnodemokraticky orientovaní, budú asi ťažko voliť pána Drobu alebo Kusého.

Je toto začiatok konca Smeru?

Komentátori to tak komentujú, ja si však nemyslím, že je to koniec Smeru. Sme ešte stále jedna veľká strana s obrovským množstvom šikovných ľudí a odborníkov, ktorých nikto po odbornej stránke nespochybňuje. Ak sa správne vyhodnotí, čo sa udialo, a nájdeme správny recept, ako pokračovať ďalej, nemyslím, že je to začiatok toho, čo sa stalo Vladimírovi Mečiarovi a HZDS.

Vy ten recept poznáte?

Budeme o ňom diskutovať. Je však pravdou aj to, že tak, ako sa mení spoločnosť, klíma, musí sa zmeniť aj spôsob a štýl robenia politiky. To, čo fungovalo pred desiatimi rokmi, dnes treba robiť úplne inou formou a byť v inom kontakte s voličom, aby lepšie rozumel tomu, čo sa robí. A treba sa, samozrejme, maximálne vyhnúť akýmkoľvek kauzám, pretože tie najviac unavujú spoločnosť a potom je tu aj takéto rozhodovanie voliča.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Peter Pellegrini

Župné voľby 2017

Slovensko

Teraz najčítanejšie