Denník N

To, že som žena, pre voličov na Orave nebol problém, hovorí historicky prvá županka

Foto – TASR
Foto – TASR

Keď do politiky vstúpila v roku 2010 s Igorom Matovičom, neverila, že to môže vyjsť. Aj po víťazstve v župných voľbách bola Erika Jurinová z OĽaNO chvíľu zaskočená, že zvíťazila. Verí, že teraz už budú brať OĽaNO v politike vážne.

Erika Jurinová (1971) sa narodila v Trstenej. Vyštudovala strednú školu odevnú v Trenčíne a neskôr získala inžiniersky titul na Vysokej škole strojnej a textilnej v Liberci. Po čase si doplnila aj pedagogický smer. Učila na spojenej škole v Námestove, neskôr prešla do vydavateľtsva regionálnych novín Regionpress, kde začínala ako predajca. Vypracovala sa na vedúcu redakcie týždenníka Oravsko. V roku 2010 ju oslovil majiteľ Regionpressu Igor Matovič, aby s ním vstúpila do politiky a stala sa poslankyňou, v rokoch 2012 až 2016 bola podpredsedníčkou Národnej rady. Mandátu sa teraz po zvolení za županku vzdá. Za predsedníčku Žilinského samosprávneho kraja ju zvolili za koalíciu OĽaNO, SaS, KDH, OKS, Nova. Získala viac ako 82-tisíc hlasov.

Ste historicky prvou ženou – župankou. Vnímate svoje víťazstvo aj v tomto kontexte?

Určite. Beriem to aj ako povzbudenie pre iné ženy, že má zmysel sa zaoberať verejnými vecami. Ženy sú starostlivé osoby a verím, že to vedia prejaviť aj v takýchto inštitúciách.

Vy ste z Oravy, kde prevažujú konzervatívni voliči. Nemali ste už len z tohto prostredia obavy, či tam žena má šancu úspešne kandidovať?

Vôbec. Jediné, čo som vnímala, tak to bola akási nevôľa pri zostavovaní koalície – OĽaNO, KDH, SaS, OKS a Nova. Ľudia sa pýtali, ako sa môžeme dať dokopy, keď máme úplne iné priority a programy. My sme však práve na tom chceli ukázať, že nám ide o zmenu, akoby nový vietor v politike. Chceli sme ukázať, že dokážeme spolupracovať a vieme sa dohodnúť. V tomto kontexte som skôr videla obavy voličov. Vidíte, ale dá sa to.

Ani keď už prieskumy naznačovali veľmi tesný výsledok, ste sa nezačali obávať, či nepreváži ten konzervativizmus a ľudia vás ako ženu nepodporia?

Nie. Ani raz počas kampane som takúto výčitku, že som žena, nezaznamenala. Naopak, keď som chodila pomedzi ľudí a hovorila im o svojej práci aj v parlamente, tak ma začali povzbudzovať, že možno by to bolo aj dobré, keby sa župankou stala žena.

Po oznámení výsledkov ste vyzerali prekvapene. Prečo?

Naozaj ma to zaskočilo.

To ste neverili vo vlastné víťazstvo?

Nebolo to o viere, či neviere. Naozaj som ani netipovala na výsledok. Bola som pripravená na výhru aj prehru. Čakala som, že to bude veľmi tesné.

Prečo?

Naznačovali to prieskumy. Robili sme si vlastný a aj v ňom vyšlo, že by som mala skončiť tesne pred Jurajom Blanárom. Bola som preto pripravená na všetko a hovorila som si, že sme urobili maximum. I keď v uliciach som zažívala veľmi pozitívne reakcie. Mám pocit, že to bola najpozitívnejšia kampaň, akú som zažila od roku 2010.

Keď bolo jasné, že vyhráte, tak ste sa utiahli do ústrania.

Bola to len taká rýchla príprava na to, čo povedať. Hlavne, aby som nezabudla na dôležité veci, ako poďakovať ľuďom za to, že prišli voliť.

Bola to stresujúca noc alebo tým, že ste od začiatku viedli a náskok len zvyšovali, tak ste to prežívali v pohode?

Chvenie, ako to dopadne, som mala. Len som si postupne uvedomovala, že sa to naozaj stalo a že budeme reálne riešiť problémy. Je to prvý raz, čo sa hnutie OĽaNO zapojilo do samosprávnej politiky, takže je to nesmierny úspech. Konečne prestanú naši kritici hovoriť, že sme len stranou štyroch ľudí. Ukázali sme im, že sme rovnocenní Smeru, ktorým zostali len dvaja župani. OĽaNO, ktoré päť rokov opľúvali, má dvoch županov, čo vyhrali s pekným náskokom.

Bol to líder OĽaNO Igor Matovič, kto vás vytiahol do veľkej politiky. V poslednom období sa utiahol do ústrania. Naštartuje ho tento volebný úspech?

Neviem, ako sa rozhodne. Zohral však veľkú a pozitívnu rolu v slovenskej politike. Odštartoval nové vnímanie a procesy. Jeho stiahnutie mi je ľúto, ale to, čo on zažíval, si nevieme ani predstaviť. Na druhej strane, vďaka jeho ústupu sa dostali do popredia a vyrástli ďalší ľudia. Sú viditeľnejší a ukazujú, že nie sme len kritici. Začali sme kritikou, ale vždy sme prinášali aj riešenia, ktoré si nikto nevšímal. Pre vládnu koalíciu sme boli len krikľúni, ale nikto si neuvedomoval, koľko z našich riešení práve vládna koalícia preberá.

Budete sa snažiť Matovičovi pomôcť a vytiahnuť ho opäť hore?

Igor je človek, ktorý má vlastnú víziu. Tak, ako ja som ochotná robiť veci a ponúkam seba slúžiť, a to ma posúva ďalej, tak on je človek, ktorý vie ako smerovať ďalej. Ako sa rozhodne, čo bude, neviem. Je to otázka na neho.

Predstavujete sa ako veľmi rodinne založená žena. Zdôrazňujete, že rodina je pre vás to najhodnotnejšie. Ako sa dá skĺbiť rodinný život s politikou?

Ťažko, a to je dôvod, prečo ženy váhajú ísť do verejného života. Keby som však v rodine nemala zázemie a necítila podporu najbližších a nebojovali by sme každodenne o náš vzťah, tak by sa mi ani v politickom živote tak nedarilo.

Vy ste boli veľa času mimo domu. Dá sa udržiavať ten vzťah tak na diaľku?

Ťažko, ale dá sa. Veľmi mi pomáha viera.

Ako reagovali vaši najbližší, keď ste sa rozhodli kandidovať za županku?

Fakt je taký, že vždy sme takéto rozhodnutia preberali všetci spolu, teda s manželom aj s našimi tromi dcérami. Teraz sme to prebrali s mužom a rodičmi. Dve deti sú na vysokej škole a jedna doma, ale aj tak som si spätne uvedomila, že tentoraz sme ich postavili pred hotovú vec. Aj mi to vytkli. Síce jemne, ale vytkli. Potom ale stáli pri mne a aj veľmi povzbudzujúcu esemesku mi dcéra poslala.

Stíhali ste byť spolu počas kampane?

Veľmi málo. Moja rodina najviac trpela. Mali sme úplne rozhádzanú domácnosť. Vždy sme mali zvyk, že víkendy a najmä nedeľu sme si chránili, aby sme boli spolu. O to viac, keď dcéry odišli na vysokú školu. Počas kampane sa to stratilo.

Zmení sa to, keď ste vyhrali a budete vo funkcii?

Budem bližšie domov a nebude už kampaň. Budem rada, ak sa k tradícii spoločných víkendov vrátime. I keď si uvedomujem, že tých akcií, na ktoré je župan pozvaný, je veľmi veľa. Nájdeme ale spôsob.

Juraj Blanár po prehre povedal, že kampaň bola často vedená na hrane právd a poloprávd. Vy ste ju vnímali ako?

Nerozumela som tomuto odkazu a verím, že tým nemyslel mňa. Zdalo sa mu, že sa v kampani miešali kompetencie, ale ja viem, čo má v správe župa a čo mestá a obce. Stále som hovorila o tom, že nevyužil politický potenciál. Veď ho mal v rukách. Smer tu vládol desať rokov a on je aj podpredsedom tejto strany. Okrem toho bol dvanásť rokov županom. A Žilina ostala nedokončená.

Ovplyvnila aj celoštátna politika, kauzy ako Bašternák, výsledky volieb?

Určite áno.

Čo ste si pomysleli, keď tesne pred začiatkom moratória prišiel priamo do Žiliny hovoriť o výstavbe ciest premiér Robert Fico (Smer)?

Bolo to dobre, že prišiel. Bol to znak, že naozaj sa niečo deje, pretože len tak by neprišiel tak krátko pred voľbami. Je dobré, že dal garanciu, že sa bude pokračovať a budú sa hľadať spôsoby, ako pomôcť ľuďom.

Prečo to Blanárovi nepomohlo?

Bolo neskoro. Mal dvanásť rokov.

Radosť po víťazstve. Foto – TASR

Podcenil to tu Smer?

Áno. Boli si príliš istí sami sebou, boli pyšní.

S riadením máte istú skúsenosť ako podpredsedníčka parlamentu, keď ste už mali pod sebou menší aparát ľudí. Teraz budete v čele regiónu, ktorý má vážne problémy. Máte už predstavu, s kým to budete riešiť?

Obrysy existujú ako niektoré pozície obsadím. Dôležitý je najmä tím ľudí v kancelárii predsedu.

Viete už teraz povedať aj konkrétne mená?

Určite ich nepoviem.

Zhoda je, že kľúčovou témou v kraji boli cesty. Najväčšiu podporu do zastupiteľstva získal Igor Janckulík (nezávislý), ktorý je za klub Mosta -Híd v parlamente a je tiež splnomocnencom pre rýchlostné cesty. Ako si s ním rozumiete?

Máme vzťahy na veľmi dobrej úrovni. Verím, že nám bude dobrým pomocníkom.

Budete sa teda u neho prihovárať za váš kraj?

Spoločne budeme lobovať za náš kraj. Naozaj má výhodu aj nevýhodu v tom, že je poslancom aj splnomocnencom. Tým je však pre celé Slovensko, takže hoci budeme tlačiť na náš kraj, on musí obsiahnuť celú krajinu.

Ani Juraj Blanár, ale ani ďalší vládni župani nedokázali využiť politický potenciál, aby niečo pre svoj kraj urobili. Prečo si myslíte, že vám ako opozičnej političke sa to podarí?

Neviem. Ale stále mám pred očami Kysuce. Keď denne vidíte ten dopravný problém, ktorý sa za posledných päť rokov stále zintenzívňuje, a kamiónov na ceste stále pribúda, a vy zistíte, že vláda nerobí ani žiadne prípravy na cesty? To kde sme? Ľudia seno nežerú.

Nebude chybou, ak sa vzdáte poslaneckého mandátu a úplne stratíte vplyv v Bratislave?

Aj keď sa vzdám, tak kontakty na ministerstvách ostanú. To, čo sme si vybudovali, nám ostane. Naozaj to cítim tak, že ak tu chceme niečo pohnúť dopredu, tak sa musím kraju venovať naplno. Nie som superman ako doterajší župan. Neviem, ako to dokázal. Teda dokázal to zvládať, ale za cenu toho, že bol odkázaný na prácu iných, a potom bol výsledok slabší. A to bol podľa mňa aj dôvod toho, prečo vo voľbách neuspel.

Spomenuli ste, že voľby boli historickým úspechom pre OĽaNO. Pri hlasovaní do zastupiteľstva v Žilinskom kraji získalo šesť poslancov. Je to úspech alebo ste čakali lepší výsledok?

Určite úspech. Veď sme mali nulu.

Faktom je, že v žilinskom zastupiteľstve prevažujú nezávislí poslanci. Máte ich už zmapovaných, či sa s nimi bude dať dohodnúť?

Nepoznám všetkých, ale mnohí nám boli blízki, len sa nám nezmestili na tú našu spoločnú kandidátku. Verím, že ich budeme vedieť osloviť a budeme spolupracovať.

Do politiky ste vstúpili pred siedmimi rokmi. Čo vás k tomu, ako rodinne založenú ženu z Nižnej, viedlo?

Úprimne? Ja som neverila, že sa z tých posledných štyroch miest kandidátky SaS dostaneme do parlamentu. Vedela som, že chceme veci meniť, ale považovala som za nemožné, že sa to podarí. Naopak, Igor Matovič tomu od začiatku veril. Ale povedala som si aj s manželom, že to teda skúsim.

Čo bolo teda ťažšie rozhodovanie – kandidovať prvýkrát do parlamentu v roku 2010 alebo ísť teraz do župných volieb?

Vtedy to bolo oveľa ťažšie. Nevedeli sme do čoho ideme. Váhala som. Vtedy sa ma Igor Matovič opýtal, čoho sa bojím. „Veď tam bol Ján Slota, Vladimír Mečiar. Čo ty si horšia ako oni?“, opýtal sa.

Vo svete šoubiznisu, ale aj politiky sa teraz veľa hovorí o sexuálnom obťažovaní. Prečo to tak nie je na Slovensku?

Myslím si, že naša spoločnosť sa len pomaly scitlivieva. Je už viac prípadov vonku a som rada, že ženy začínajú otvorene priznávať, že je im ubližované.

Vy ste sa s obťažovaním niekedy stretli?

Áno, od kolegov som počúvala sexistické narážky, ale tie som vedela veľmi rýchlo odpinkať. Ďalej ako k verbálnym poznámkam nikdy nedošlo.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Žilina

Župné voľby 2017

Slovensko

Teraz najčítanejšie