nedeľa

Newsfilter: Nikdy sa presne nedozvieme, čo presne sa cez víkend stalo

Všetky správy víkendu sú volebné a Milan Šimečka k tomu pridal odkaz o tom, ako uvažovať o Číne.

Prosím, potvrďte, ak chcete dostávať čerstvý newsfilter na e-mail.

Zadaním e-mailu súhlasíte s podmienkami.

Udalosť víkendu komentoval Konštantín Čikovský

1. Antifašizmus pomohol aj s porážkou Smeru

Okrem samotných výsledkov je zatiaľ jediným exaktne doloženým rozdielom správania voličov medzi sobotňajšími voľbami a tými spred 4 rokov volebná účasť. V priemere stúpla o desať percentných bodov, čiže o polovicu.

Na vytvorenie hypotézy, čo bolo dôvodom vyššej účasti, pomôže porovnanie nárastu účasti v jednotlivých krajoch. Z priemeru najvýraznejšie vybočuje zmena o 12 percentuálnych bodov v Žilinskom kraji, ale najmä takmer 16 percentuálnych bodov účasti navyše v Banskobystrickom kraji.

Ďalej musíme špekulovať. Ponúka sa pointa, že voľby v Banskobystrickom a Žilinskom kraji vyzerali najdramatickejšie, a preto aj voličov viac lákali.

V Banskej Bystrici bol témou, samozrejme, Kotleba a v žilinskej župe zasa mala opozičná kandidátka najbližšie k víťazstvu. Erika Jurinová bola podľa kurzov stávkových kancelárií dokonca jedinou opozičnou favoritkou.

Spolu s pozorovaním debát posledných mesiacov to vyzerá na také dôvody vyššej účasti, ktoré lákali predovšetkým prirodzených podporovateľov opozície Smeru.

Strach z fašizmu, ktorý sa javil ako najvyššia mobilizácia, majú určite aj voliči Smeru, ale zdá sa, že citlivejší na to predsa len budú odporcovia Smeru.

Vidinu voliť zmenu mali vo väčšine krajov tiež odporcovia Smeru, lebo Smer vládol v 6 z 8 žúp.

Rozdielna bola aj angažovanosť politických lídrov. Kým opoziční emotívne mobilizovali a strašili pred vládou Smeru a fašistov, kampaň Smeru nemala v sebe u žiadneho kandidáta nič také dramatické.

Rozdiel bolo vidno napokon aj v záverečných prejavoch prezidenta a premiéra. Kiska mal patetický varovný tón, Fico netlačil, doslova povedal, že „ak môžete a máte chuť, choďte k volebným urnám“.

Zopakujme a spojme: Témy, ktoré pravdepodobne zvýšili účasť vo voľbách až o polovicu, mobilizovali najmä prirodzených fanúšikov opozície Smeru. Ficova strana nedala ľuďom silný dôvod, prečo sa postaviť a ísť voliť, a tak prišlo len úzke jadro jej podporovateľov. Výsledok je tá nakladačka.

2. Porazený musí hľadať cestu k zobudenej opozícii

Čo čaká Smer. Taktická chyba, ktorú urobil Smer v župných voľbách, nemení nič na tom, že Ficova strana stráca podporu najmä dlhodobo, síce pomaly, ale neodvratne. Nie je na tom nič čudné, už to bolo vysvetlené mnohokrát. Do lídrov, ako je predseda Smeru, si voliči premietajú svoje nereálne predstavy o vlastnej budúcnosti. Tie sa skôr či neskôr nenaplnia a zodpovedný je za to potom v očiach ľudí často ich milovaný politik.

Fico, ktorý je už v tretej vláde a podporu svojej strany ešte v pohode vytláča nad 25 percent, sa tomu trendu relatívne úspešne bráni. No rovnako ako nikdy definitívne neporazíte starobu, tak bude postupne ďalej padať aj Smer postavený na popularite jedného muža.

Preto v skutočnosti Smer nemá veľa možností, ako na víkendovú prehru účinne reagovať. Ak by sa napríklad zbavili Kaliňáka alebo niekoľkých regionálnych lídrov, neprinieslo by im to už vyššiu podporu.

Ak sa Smer oplatí reformovať, tak je to len preto, aby vyzeral prijateľnejšie pre budúcich možných koaličných partnerov.

Otázka teda už nie je len, ako získať čo najväčšiu podporu, ale ako zároveň nevzbudzovať také antipatie, ktoré pomáhajú opozícii mobilizovať ich voličov. Preto by predsa len malo význam aspoň toho Kaliňáka odpratať.

Čo čaká opozíciu. Víťazstvo opozície v župných voľbách slovenskej politike pomôže viacerými spôsobmi.

Aspoň časť jej politikov dostane reálnu možnosť v politike niečo konštruktívne urobiť a nebude svoju celú existenciu budovať na negovaní Smeru.

Výborný výsledok KDH a OĽaNO zobudí SaS, ktoré práve pochopilo, že titul „líder opozície“ môže ľahko stratiť. Buď sa Sulík zmení, alebo jeho rolu vo väčšej hre preberie Veronika Remišová.

3. Nová dôležitá fráza: Fašizmus len tak nezmizne

Najväčšie riziko, ktoré pre krajinu plynie zo župných volieb, je možnosť podcenenia fašizmu. Kým bol Kotleba županom, mala verejnosť na očiach, že pri troche nepozornosti a lenivosti väčšiny sa môžu fašisti dostať k reálnej moci.

Teraz môže tento pocit bezprostredného nebezpečenstva zmiznúť a vznikne dojem, že na Slovensku to majú fašisti na dlho prehrané. Pozornosť, ktorú vzbudzovala téma fašizmu, tak môže rýchlo upadnúť.

V skutočnosti však ako spoločnosť zrejme ani nebudeme mať detailné exaktné vysvetlenie správania voličov v týchto voľbách. Nie sú známe veľké exitpolly, pretože si ich nikto neobjednal. Diskusia o kľúčových veciach pre život krajiny tak bude ešte viac postavená na dohadoch, hoci relevantné fakty by sme mohli mať už za pár desiatok tisíc eur.

Jednou vetou:

4. Účasť vo voľbách dosiahla 29,95 %, ide o historicky najvyššiu účasť vo voľbách do VÚC.

5. Veľká pravicová koalícia sa chce po úspechu v bratislavskej župe spojiť aj pre voľby bratislavského primátora – kandidáta si má vybrať OĽaNO, opatrne sa hlási Ján Mrva, ktorý mal prekvapivo dobrý výsledok.

6. Župani Jozef Viskupič, Erika Jurinová a Juraj Droba sa vzdajú mandátu v parlamente, Viskupiča a Jurinovú nahradia historička Natália Milanová a zdravotná sestra Elena Červeňáková, Drobu nitriansky krajský predseda SaS Radoslav Pavelka.

7. Druhou najúspešnejšou stranou v župných voľbách bolo podľa počtu získaných mandátov po Smere KDH.

8. Kotlebova strana získala v župných voľbách len dve poslanecké kreslá.

9. Celoslovensky najsilnejšia skupina poslancov župných parlamentov budú nezávislí kandidáti so 161 získanými kreslami z celkovo 416 miest v parlamentoch krajov.

10. Erika Jurinová je prvá žena v histórii, ktorá získala post predsedníčky samosprávneho kraja.

Zaujímavé články:

• Peter Schutz o páde Smeru. (sme.sk)

• Štefan Hríb o úspechu opozície. (tyzden.sk)

• Martin Hanus a Jozef Majchrák o víťazovi volieb Matovičovi. (postoj.sk)

• Filip Obradovič o konci Smeru. (etrend.sk)

• Dag Daniš o úpadku Smeru. (aktuality.sk)

Status dňa:

V poslednom čase platí, že prieskumy verejnej mienky sú len verejnou manipuláciou emócií voliča. Ten, kto iniciatívu prebral do vlastných rúk a rútil sa za svojim cieľom neudržateľným spôsobom uspel ...ten kto pracoval, kampaňoval v nostalgii časov minulých cieľ nedosiahol. Treba bez obalu priznať, že je to pre stranu debakel, väčším debaklom je však naša roztrieštenosť. To, čo nás robilo silnými v porovnaní s ostatnými politickými stranami, bola naša jednotnosť a spojené úsilie. Ak však kandidáti na poslancov spochybňujú jeden druhého, ak členovia strany spochybňujú kandidátov, výsledok sa dostaví. A dostavil sa. Výsledok volieb treba zobrať ako fakt, vietor do plachát sa môže opäť oprieť, ak budeme mať ochotu načúvať jeden druhému, učiť sa od seba navzájom ...lebo reťaz je táka pevná - silná, ako je pevná jej najslabšia časť. Nesmieme zabúdať priatelia, že oduševnenosť, iniciatíva znamená pre úspech to, čo pre sviečku zapálená zápalka.

Citát dňa:

„Z hľadiska toho, kde bola a kde je SNS, toto považujem za úspech.“

Andrej Danko o výsledku župných volieb

Nový Shooty:

Odkaz Martina M. Šimečku: Ako uvažovať o Číne

Socializmus s čínskou tvárou vykročil do novej éry a „ponúka novú možnosť iným štátom a národom, ktoré chcú urýchliť svoj vývoj,“ vyhlásil prezident Si Ťin-pching. Komentátor Financial Times Martin Wolf považuje tento výrok za výzvu Západu, keď sa po prvý raz od pádu komunizmu zrodil sebavedomý konkurent liberálnej demokracie.

Prečo sa Číne podarilo vyhnúť kolapsu komunistického bloku v roku 1989? Lebo si ponechala leninský model diktatúry, ale skĺbila ho s trhovou ekonomikou a napojila čínsky systém na tisícročnú tradíciu vlády byrokracie. To však znamená, že vládcom v krajine zostáva komunistická strana a ktokoľvek má nad touto stranou kontrolu, má pod kontrolou všetko. Absolútnym vládcom je teda Si Ťin-pching.

Nevieme, či je čínsky model udržateľný, hoci zatiaľ má dobré výsledky. Problém môže byť v tom, že vládnuca strana stojí nad zákonmi a má v sebe zakódovanú korupciu. V dlhodobom výhľade to môže byť veľká slabina systému.

Dnes však svet nemá inú možnosť než s Čínou spolupracovať, lebo musíme spoločne zachraňovať planétu a udržiavať mier. Na druhej strane my, ktorí veríme v liberálnu demokraciu, slobodu a vládu zákona, musíme vnímať Čínu ako ideologického súpera a musíme aj chápať, že takto vníma aj ona seba samu.

Západ si teda musí udržať svoju technologickú a ekonomickú prevahu bez toho, aby si Čínu pohneval. „Čína je náš partner. Nie je to náš priateľ,“ píše Wolf.

Západ si tiež musí priznať, že jeho politický a ekonomický výkon nie je uspokojivý možno už niekoľko dekád, dôkazom je napríklad finančná kríza, ale aj zväčšujúca sa priepasť medzi ekonomickými víťazmi a porazenými.

Ak čínsky prezident hovorí o „veľkom oživení čínskeho národa“, aj Západ musí ožiť, oživiť hodnoty, na ktorých je založený, oživiť politiku, obnoviť rovnováhu medzi národným a globálnym, demokratickým a technokratickým, oživiť esenciu sofistikovanej demokracie. „Autokracia je stará ako ľudstvo, ale nemusí mať posledné slovo,“ dodáva Martin Wolf.

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |