Denník N

Dostávame priveľa notifikácií, vyrušujú nás a nútia byť často online, vraví Slovák, čo vedie vývojárov v Googli

Igor Minár. Foto N – Tomáš Benedikovič
Igor Minár. Foto N – Tomáš Benedikovič

Nebavme sa len o závislosti od internetu, ale aj o množstve notifikácií na mobile, ktoré nám vytvárajú ilúziu, že niečo prežívame tu a teraz, hovorí Slovák Igor Minár, ktorý vedie tím programátorov v sídle Googla.

Igor Minár žije už viac ako desať rokov v Silicon Valley, najväčšom centre IT priemyslu na svete. Pracuje ako šéf 25-členného tímu programátorov vo firme Google. V rozhovore hovorí o budúcnosti živote v Silicon Valley a práci v Google, budúcnosti programátorskej profesie, aj o tom, prečo v Googli neradi vidia, ak vyvojári robia z domu, a nie z kancelárie.

Ako ste sa dostali do Silicon Valley?

Študoval som programovanie na gymnáziu v Nitre a neskôr informatiku v Bratislave. Keď som končil školu, dostal som ponuku ísť do Silicon Valley na stáž. Zaujímal som sa o Javu, čo je vývojová platforma pre programátorov, a dostal som ponuku priamo od Sun Microsystems, firmy, ktorá Javu vyvíjala. Váhal som, Ameriky som sa bál, ale uvedomil som si, že to je jedinečná príležitosť, tak som to nakoniec zobral.

Zrejme ste neoľutovali.

Nie. Uvedomil som si, ako inak spoločnosť funguje, keď ľudia z rôznych oblastí dokážu spolupracovať na dosiahnutí nejakého spoločného cieľa.

To ste na Slovensku nevideli?

V takej forme, ako v Amerike, nie. Lebo tam nezáleží, odkiaľ človek pochádza, z ktorej časti Štátov alebo z ktorej časti Zeme je. Mali sme tam Indov, Číňanov, Rusov, Američanov či Kanaďanov, a všetci dokázali robiť spolu. Zároveň pre mňa samozrejme, bolo zaujímavé byť priamo v Silicon Valley, na mieste, kde sa vyvíjajú tie najlepšie technológie. Keď som žil na Slovensku, do toho roku 2005, boli sme len pozorovateľmi toho, čo sa vo svete IT deje, čo sa vyvíja a aké sú trendy. My sme tu odkukávali, tam sa to vyvíjalo. Dnes sa to, samozrejme, zmenilo, teraz sa aj na Slovensku robia inovatívne veci.

V Sun Microsystems ste nakoniec zostali štyri roky, potom ste prešli do Googla. Ako vyzerá pohovor do Googla?

Najťažšie je sa na pohovor vôbec dostať. Google dostáva strašne veľa životopisov a firma si veľmi pozorne vyberá ľudí, s ktorými chce stráviť jeden-dva dni na samotnom pohovore. Dostať sa cez prvé sito je veľmi ťažké. Najlepší spôsob, ako sa dostať do pozornosti Googla, je zviditeľniť sa vo vývojárskej komunite tak, aby vás poznali ľudia, ktorí už v Googli robia. Keď má človek referenciu od niekoho z Googla, ide sa mu na pohovor ľahšie.

Foto N – Tomáš Benedikovič

U vás to tak bolo?

Ja som bol vývojár, ktorý sa zaujímal o testovanie, spôsob vývoja aplikácií, ktorý v tej dobe nebol úplne mainstreamový. Spoznal som sa s ľuďmi, ktorí mali o túto oblasť záujem tiež, a náhodou boli z Googla. Preto ma oslovili, či by som neskúsil ísť za nimi. A potom prišli pohovory.

Tie sú v Googli náročné?

Ťažko povedať. Pravidlo je, že keď chceme prijať nového vývojára, pohovory robia súčasní softvéroví inžinieri z Googla. Ja osobne robím pracovné pohovory pomerne často. Vždy sa snažím zistiť, či človek, ktorý chce do firmy prísť, zapadne do tímu a vedel by riešiť problémy, ktoré riešime my. Väčšinou ten človek prejde cez viacerých vývojárov, lebo snahou firmy je zistiť, či ide o všeobecne skúseného programátora. Lebo ak je niekto špecialista len na jednu oblasť, je to málo. Takíto programátori sa ťažko zapájajú do väčších projektov v rámci celej firmy.

Je aj v rámci Silicon Valley práca v Googli džob snov?

Myslím si, že firma taký imidž má, aj keď mne sa to posudzuje ťažko. Ja tam už robím, pre mňa je to v podstate rutina – nehovorím si, wow, idem do Googla, ale jednoducho, že idem do práce. Ale vidím, že ľudia na pohovoroch si veľmi vážia, že Google sa o nich zaujíma.

Prečo? V našich hlavách je Google stále firma, kde je pohoda, programátori tam ležia na tuli vakoch, občas si zahrajú stolný futbal a popri tom niečo naprogramujú. Naozaj to tam tak vyzerá?

Firemná kultúra v Googli je fajn, ale dôvod, pre ktorý je firma pre programátorov zaujímavá, je inde. Technológie, ktoré vyvíjame v Googli, sa používajú na celom svete. Existuje len veľmi málo firiem, kde to, čo naprogramujete, môže pomôcť ľuďom po celej planéte.

To si bežný vývojár u vás uvedomuje? Google je firma s obrovským dosahom. Už len to, akých desať príspevkov sa po zadaní jedného slova do vyhľadávača zobrazí na prvej stránke, formuje verejnú mienku. Premýšľajú bežní ľudia u vás, akú veľkú spoločenskú zodpovednosť má firma, v ktorej robia?

Áno, je to vidieť aj na firemnej kultúre. Google berie spoločenský kontext veľmi zodpovedne, politika aj do vnútra firmy je postavená na tom, že si uvedomujeme, aký dosah máme, a akú zodpovednosť to so sebou nesie.

Ilustračné foto – TASR/AP

Väčšina ľudí vidí za značkou Google vyhľadávač alebo Gmail. Vy vediete tím vývojovej platformy Angular. Ako by ste vysvetlili laikovi, čo vlastne robíte?

Povedal by som to takto: my vytvárame návod, ako postaviť dom a zároveň poskytujeme aj nejaké stavebné dielce. Len v našom svete je tým domom webová aplikácia, teda napríklad Gmail, ale aj kopec iných vecí. Keď chce niekto vytvoriť svoju novú webovú aplikáciu, vďaka nám to má jednoduchšie, lebo sme mu už predpripravili návod a dielce, ktoré môže používať.

Čiže Google nie je len vyhľadávač, ale aj niečo ako stavebná firma pre ďalších programátorov.

Pre môj tím to platí.

Kto si tie dielce k vám chodí nakupovať?

Treba povedať, že tie dielce sú zadarmo. Angular je o tom, ako zefektívniť vývoj webových aplikácií. Google ho využíva pre vytváranie svojich aplikácií, ale zároveň dáva k dispozícii kód pre všetkých mimo Googla, takže ho môžu voľne používať. Nám to umožňuje spolupracovať s vývojárskymi tímami mimo Googla, ktorí s nami na vývoji kódu pracujú, dostávame teda príspevky a podnety aj od ľudí mimo firmy. Ich nápady zase môže Google použiť pre tvorbu svojich vecí. Je to vlastne obojstranne prínosný model, lebo sa navzájom obohacujeme. Pre firmu je to zaujímavé aj z hľadiska vyhľadávanie talentov. Väčšina ľudí z môjho tímu s nami najprv spolupracovala zvonka. My sme si všimli, že ide o výborných softvérových inžinierov, a tak sme ich neskôr dostali k nám.

Koľko ľudí máte pod sebou?

Keďže ide o open-source projekt s voľným kódom, pracujem s veľkým počtom ľudí, ktorí ale priamo nespadajú podo mňa. Môj tím tvorí asi 25 ľudí. Mimo tímu na pravidelnej báze robíme s ďalšou štyridsiatkou. A potom nám kopec ľudí prispieva v rámci svojho voľného času. To sú stovky a tisíce programátorov.

Aké je to šéfovať dvadsiatke programátorov? Sú to geekovia, ktorých pracovné návyky sú také… všelijaké?

Myslím si, že keď ľudia rozumejú tomu, čo sa snažíme dosiahnuť, dokážu si nájsť vlastný spôsob, ako k tomu prispieť. Z mojej osobnej skúsenosti viem, že keď programátorovi presne nalinkujem, čo má spraviť, je to krátkodobo okej, ale z dlhodobého hľadiska to nefunguje. Vývojár potrebuje trochu autonómie, aby si našiel svoju cestu, ako pomôcť s projektom, na ktorom robíme.

A nechávate ľuďom aj možnosť spraviť si robotu, kedy chcú oni, alebo fungujete korporátne – teda od deviatej do piatej?

Je pravda, že v Google je aj v tomto kultúra skôr voľná, neodklikávame si dochádzku s časmi. Dôležité je, aby človek robil, nie je až také dôležité, kedy. Na druhej stranej, ja sa snažím, aby ľudia boli v kancelárii a nerobili priveľmi z domu. Nemáme to radi, lebo to spôsobuje problémy pri komunikácii a veci sa strašne naťahujú. Keď sú ľudia vo firme, môžeme sa rýchlo porozprávať a vieme oveľa rýchlejšie reagovať, keď sa stane niečo neplánované. Človek, ktorý robí priveľa z domu, stráca prehľad o tom, ako rozmýšľajú ľudia v tíme, a dosť ťažko sa to dobieha.

Kedysi sa vravelo, že doba – najmä v oblasti IT – smeruje k tomu, že bude jedno, odkiaľ bude človek pracovať, veď predsa bude mať notebook a pripojenie na internet. Vy hovoríte, že je lepšie, ak ľudia robia spolu. Aj v globálnom meradle sa vývojári sústreďujú na jedno miesto, do Silicon Valley. Nie je to prekvapivé?

Podľa mňa to záleží od pracovnej oblasti. Nový softvér je čoraz viac výsledkom tímového úsilia. Dnes sa viac cení programátor, ktorý vie pracovať v tíme, ako geniálny individualista, ktorý vie na veľa vecí prísť sám. Problémy, ktoré dnes v IT sektore riešime, sú stále komplikovanejšie a existuje už len veľmi málo takých, ktoré dokáže jeden človek vyriešiť od začiatku až do konca. Preto je dôležité, aby vývojári dokázali spolupracovať. V tom vidím aj vysvetlenie, prečo sa top vývojárske tímy sústreďujú na jedno miesto, do Silicon Valley.

Foto N – Tomáš Benedikovič

A prečo práve tam? Má to miesto v sebe niečo magické, čo priťahuje všetky veľké IT značky?

Skôr si myslím, že to súvisí s históriou. Tu to začalo, tu sa stavali procesory a robili počítače, a postupne sa to nabaľovalo. Silicon Valley je dnes malá oblasť, kde sa dá stretnúť každý, koho pri vývoji niečoho nového potrebujete. Či už k tomu potrebujete hardvér, softvér, alebo dizajn. Všetky špičky v odbore sú tu.

Vy tam aj žijete?

Nie priamo pri Googli, ale hej, žijem v tejto oblasti.

Aký je život v centre IT sveta?

Drahý. To je problém, s ktorým Silicon Valley zápasí. Je to priestor, ktorý má svoje hranice, nedá sa tam stavať donekonečna. No zároveň sa tam snaží uchytiť viac a viac ľudí. Sú tam drahé nehnuteľnosti, čo firmy svojim softvérovým inžinierom kompenzujú vysokými platmi, no zároveň to z celej oblasti vytláča ľudí, ktorí nepracujú v IT. Pre žiadne mesto na svete nie je dobré, keď existuje len istá časť ľudí, ktorá si tam môže dovoliť žiť, a všetci ostatní sa musia postupne odsťahovať, lebo životné náklady sú tam pre nich priveľmi vysoké. Toto je dnes veľká výzva nielen pre Silicon Valley, ale aj veľké mestá v Kalifornii ako Los Angeles či San Francisco.

Ako programátor – vidíte u seba nejakú závislosť od internetu, facebooku, Instagramu? Merali ste si, aký čas trávite online?

Ja napríklad na facebooku vôbec nie som.

Dá sa v dnešnej dobe nebyť na facebooku?

Ja tak existujem, čiže sa zrejme dá. Používam twitter, ale iba veľmi zbežne. Poznám ľudí, ktorých život sa odohráva takmer celý na facebooku a twitteri, a potom nevedia žiť v reálnom prostredí. Ja taký nie som. Snažím sa žiť mimo internetu, a twitter a internet používam naozaj len v nejakej rozumnej miere.

Prečo nemáte facebook? Je to tak, že keďže sa vaša práca odohráva vo webovom prostredí, cítite, že ak by ste ešte aj mimo nej boli priveľmi online, bolo by to pre vás už príliš a hrozila by vám nejaká závislosť?

Nájsť tú správnu mieru je dosť ťažké a je pravda, že niektorí ľudia sa asi ani nesnažia. Ja osobne až tak nepremýšľam nad závislosťou od internetu ako takou, ale jedna téma pre mňa zaujímavá je. Tou je množstvo notifikácií, ktoré človek dostáva, a reálne ho vyrušujú. Čím viac je život online, čím viac niečo vyzerá, že sa to deje tu a teraz, tým viac toho chceme byť súčasťou. Práve notifikácie takýto tlak vytvárajú. Lenže keď dostávame notifikácie o všetkom, čo sa v danej chvíli deje, nerobíme nič iné, len tomu venujeme pozornosť. Snažím sa nebyť vyrušovaný a preto mám v telefóne takmer všetky notifikácie vypnuté. A len raz za čas skontrolujem, čo sa deje.

Aká bude budúcnosť programátorskej profesie? Dnes to aspoň na Slovensku vyzerá ako lukratívna práca s dobrým platom. Ako to bude ďalej?

V prvom rade by si človek nemal vyberať prácu len podľa toho, aké peniaze bude zarábať. A áno, chápem, že teraz si niekto povie – tebe sa to dobre hovorí, keď máš plat zo Silicon Valley. Ale ja si naozaj myslím, že by mal človek v prvom rade ísť po tom, čo ho baví. Ak niekto chce robiť programovanie, mal by to robiť preto, že ho to baví, nie preto, že sa tam zarábajú peniaze. Práve preto, že tie peniaze sa tam zarábajú teraz. O desať rokov to môže byť inak.

Programovanie malo doteraz zároveň imidž kreatívnej práce. Mnohí programátori v bratislavských korporáciách však dnes robia v podstate manuálnu robotu, nie je to nejaké kreatívne vymýšľanie vlastného startupu. Kam smeruje profesia ako taká?

Je pravda, že pri vývoji softvéru treba čoraz viac ľudí, ktorí robia dosť mechanickú robotu. No zároveň je to tak, že technologický svet sa mení. To, čo bolo kreatívne kedysi, dnes už je v podstate štandardom, pribúdajú však nové oblasti, kde ľudí čakajú opäť veľké výzvy, a kde budú musieť byť kreatívni. Napríklad umelá inteligencia. Kedysi sa ňou zaoberali len ľudia na univerzitách, dnes prežíva veľký boom aj v komerčnej sfére. Práve to je oblasť, kde sa robota softvérových inžinierov nebude dať automatizovať, aspoň nie niekoľko nasledujúcich rokov. A po umelej inteligencii príde zase niečo nové. Ak je človek ochotný skočiť z jednej oblasti do druhej, bude mať stále dostatok príležitostí, aby bol kreatívny.

Máte malé deti. Predstavme si, že ich chcete dať na programovanie. Ako by ste ich pripravovali na svet, o ktorom hovoríte? Poraďte rodičom na Slovensku, ako vychovávať programátora.

Najdôležitejšie je, aby noví programátori vedeli správne rozmýšľať a komunikovať. To, aký programovací jazyk sa naučia, aké kódy budú vedieť používať, bude v konečnom dôsledku vedľajšie. Programátori budúcnosti budú ľudia, ktorí budú vedieť pristúpiť k nejakému problému, analyzovať riešenia a potom vybrať to najvhodnejšie. Veľa ľudí sa dnes snaží byť expertom na nejaký konkrétny programovací jazyk. To je super, ale čo ak o päť rokov už ten jazyk nikto nebude používať? Vzdelávanie programátorov musí byť postavené na všeobecných znalostiach, všeobecných algoritmoch a dátových štruktúrach, aby mohli prechádzať z oblasti do oblasti.

Majú to vzdelávanie takto postavené naše fakulty informatiky?

Neviem, čo ako teraz vyzerajú osnovy slovenských fakúlt informatiky, nechcem to hodnotiť. No viem, že mnohým juniorným ľuďom, ktorí k nám do Googla na pohovory prichádzajú, a sú z rôznych oblastí sveta, takýto všeobecný pohľad na riešenie problémov stále chýba.

Na Slovensku vyrástlo niekoľko veľkých IT firiem, ktoré sú známe aj vo svete, ako je Eset či Sygic. Myslíte si, že takéto značky pozná aj bežný programátor v Silicon Valley?

Eset určite pozná veľa ľudí, antivírus od Esetu dokonca poznáme aj my v Googli. Ale ľudia nevedia, že Eset je slovenská firma. Slovensko ako krajina je pre Američanov trochu neznáme, no je zaujímavé, že tí, ktorí sa stretnú s programátormi zo Slovenska, a zistia, že sú to Slováci, hovoria, že sú veľmi dobrí.

Napriek tomu, že máte takéto úspešné firmy a nadaných programátorov, informatizácia štátu má obrovské problémy a aj keď sa minula miliarda eur, človek z domu na Slovensku nevybaví prakticky nič. Sledujete debatu okolo štátneho IT?

Okrajovo. Myslím si, že najväčším problémom je spôsob, ako sa k štátnej informatizácii postaviť. Technológie na to, aby sa spoločnosť informatizovala, dnes už existujú. Veľa úradov v Amerike funguje on-line dlhé roky. Podľa mňa je základom, aby sa informatizácia rozmenila na drobné, určili sa akési míľniky a postupne napĺňali. Čiže, robiť veci postupne, nie v rámci jedného veľkého balíka. No a samozrejme, nevyhnutné je získať ľudí, ktorí pochopia, čo štát chce robiť, a majú dostatočné schopnosti, aby to naozaj dokázali.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie