Daroval telo medikom: Celý život som zasvätil vede a chcem byť užitočný aj po smrti

V pitevni Anatomického ústavu Lekárskej fakulty UK sme pozorovali, ako sa medici oboznamujú s anatómiou.

V pitevni Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Foto N – Vladimír Šimíček

Upozornenie: V texte sme použili fotografie mŕtvych tiel

„Kým sme sem prišli, nevedeli sme, čo čakať, no hovorili sme si, nech sa sem už konečne dostaneme. Predsa len, mŕtve telo len tak nevidíte,“ hovorí mi študent medicíny Martin Pekarčík o zvláštnych pocitoch, ktoré sprevádzajú návštevu tohto miesta.

Sme v pitevni Anatomického ústavu Lekárskej fakulty UK v Bratislave a stojíme nad jedným zo štyroch mŕtvych tiel, na ktorých sa učia anatómiu tela budúci lekári.

Kadáver, ako sa hovorí mŕtvemu telu, leží na chrbáte na stole z nehrdzavejúcej ocele. Ide o staršiu ženu, má dlhšie vlasy a dlhé nalakované nechty. Evidentne išlo o pitvu štruktúr lebečnej časti. Mozog bol už odstránený.

Tepny, svaly a pľúca

Jej telo má zväčša odtiene sivej farby a pre laika, ako som ja, nie je jednoduché zorientovať sa v tom, čo vidí. „Z tvárovej časti a niektorých ďalších lokalít je koža odstránená, aby sme videli priebeh jednotlivých tepien a žíl,“ vraví študent medicíny.

Vezme si anatomickú pinzetu a ukazuje priebeh jednotlivých nervov. Nástrojom nadvihne priamy sval brucha, ktorý je čiastočne odpreparovaný. „Je to ten sval, ktorý robí kocky na bruchu, ak ho máte vypracované,“ hovorí medik.

Keď sa presunieme k dutine brušnej, študent ukáže na pečeň. Črevá, srdce a pľúca sú už vypreparované. Pľúca a ďalšie orgány sú uložené v špeciálnych nádobách, kyvetách, ktoré sa nachádzajú pri stene v pitevni.

„Študenti musia rozpoznať pravé a ľavé pľúca a musia opísať všetky plochy, hrany a priehlbiny na nich. Napríklad na ľavých pľúcach vidieť z vnútornej strany otlačok, ktorý vzniká v dôsledku uloženia srdca,“ vymenúva prednostka anatomického ústavu Eliška Kubíková znalosti, ktoré si študenti musia osvojiť.

Kolegyňu doplní anatomička Anna Holomáňová z Lekárskej fakulty UK a pohovorí o aneuryzme, klasickom príklade náhlej smrti. „Aneuryzma, čiže akási vypuklina, môže prasknúť napríklad pri náhlom pohybe. Ak by ste takého človeka pitvali, videli by ste porušenú cievu, obyčajne v brušnej dutine.

Študent by pri pitve postupoval tak, že by preparoval, ako hovoríme, z povrchu do hĺbky, až by sa dostal do retroperitoneálneho priestoru, ktorý je za pobrušnicou. Aorta ide veľmi blízko chrbtice. Ak by ste také telo pitvali, videli by ste, že na jednom mieste nemá kontinuálny priebeh, a zbadali by ste prasknutú časť,“ vraví Holomáňová.

Foto N – Vladimír Šimíček

Osem mesiacov v kadi

V pitevni je dvanásť stolov a kadávery sú na štyroch z nich. Prekvapí nás, že v miestnosti nie je žiaden výrazný zápach.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás