Čo zastavilo kotlebovcov v Spišskej Belej, kde rodák Mazurek skončil až desiaty
Ešte minulý rok skončila ĽSNS v meste druhá, potom sa začali formovať aktivisti, ktorí sa rozhodli s tým bojovať. Aj vďaka nim kotlebovci v Mazurekovom rodnom meste prepadli.
Štyridsiatnik Jaroslav sa pred pár rokmi odsťahoval z dedinky pri Spišskej Belej do neďalekého Kežmarku. Hlavným dôvodom boli vraj Rómovia, ktorých v jeho obci postupne pribúdalo.
„Čoraz viac si začínali dovoľovať. Zrejme by ste ani vy nechceli posielať dieťa do triedy, do ktorej chodí len päť bielych žiakov,“ hovorí Jaroslav, ktorý pracuje v záchranných zložkách.
Minulý rok v parlamentných voľbách volil Kotlebovu ĽSNS. Zúčastnil sa aj jeho mítingu, kde na neho pôsobil ako slušný človek.
„Dobre viem, čo sa o Kotlebovi hovorí, ale naživo sa tak neprejavuje. Volil som ho, lebo ako jediný má odvahu otvárať cigánsku otázku,“ rozpráva Jaroslav.
Namiesto kotlebovca politik KDH
Teraz počas župných volieb to už bolo inak. Hoci Kotleba v Prešovskom kraji staval vlastného kandidáta Jozefa Mihalčina, ktorý bez zábran rozprával, že „východ je zavšivavený Cigánmi“, Jaroslav radšej krúžkoval novú tvár KDH Milana Majerského.
Kotlebovci sú mu vraj sympatickí stále a je rád, že sedia v parlamente. Ešte viac ho však oslovil Majerský, primátor susedného mesta Levoča. „Pôsobí mlado, energicky a viem, že aj Levoču celkom potiahol. Volil som ho na odporúčanie svojich známych, ktorým verím,“ hovorí Jaroslav.
Majerský tu nakoniec presvedčivo vyhral. V celom okrese Kežmarok získal 47 percent hlasov. Ďaleko za sebou nechal súčasného župana Petra Chudíka (24 percent) aj kotlebovca Mihalčina (desať percent).
Ideálne podmienky pre Kotlebu
Kežmarok a okolie boli ešte v minuloročných voľbách baštami ĽSNS, ktorá tu získala výrazne viac hlasov, než bol celoslovenský priemer. Vyčnievala zvlášť Spišská Belá, kde kotlebovci skončili dokonca druhí za Smerom so ziskom šestnástich percent.
Kotlebova strana tu mala na prvý pohľad ideálne podhubie. Život v meste je čiastočne ovplyvnený tým, že je obklopené rómskymi osadami.
Mesto sa navyše po roku 2000 ocitlo vo veľkej kríze, keď tu skončila výrobu známa tabačka. Ľudia odvtedy odtiaľto buď odchádzajú do Bratislavy a do zahraničia, alebo pracujú v okolitých fabrikách za nízke platy. Za éry Smeru sa na tom zmenilo len pramálo.
Rajón samozvaných hliadok
Kotlebovci to dobre vedeli a po parlamentných voľbách boli v tomto regióne veľmi viditeľní. Miestni obyvatelia mohli vo vlakoch pravidelne stretávať Kotlebove hliadky v zelených mikinách, ktoré sa tvárili, že ich chránia pred Rómami.
Napokon, priamo z Belej pochádza aj jeden z najznámejších Kotlebových poslancov a hlavná tvár vlakových hliadok Milan Mazurek. Vo víkendových voľbách kandidoval do župného zastupiteľstva.
Výsledky však boli prekvapujúce. Hoci Mazurek mal ešte pred pár mesiacmi na Facebooku viac než 20-tisíc fanúšikov, v Kežmarku i v rodnej Spišskej Belej prepadol.
Konkrétne v Spišskej Belej prišlo k voľbám okolo 1700 ľudí, a len 234 z nich krúžkovalo Mazureka, ktorý napokon skončil až desiaty.
Na porovnanie: nezávislý primátor mesta Štefan Bieľak získal v rovnakom obvode 1352 hlasov, miestny chirurg Pavol Slovík 656 hlasov a najsilnejší kandidát opozičných strán, starosta goralskej obce Lendak Pavel Hudáček 457 hlasov.
„Máme z toho obrovskú radosť. Ukázali sme, že Spišská Belá nie je ‚nazi-land‘, ako sa to mohlo zdať ešte pred pár mesiacmi,“ hovorí Lukáš Hotáry, mestský poslanec za KDH a majiteľ miestneho obchodu s elektroinštaláciami.
Nová tvár zaujala
Kotlebovci sa tu napokon iba s ťažkosťami priblížili k svojmu celokrajskému priemeru. Prvým zásadným dôvodom bola práve kandidatúra Majerského.
Z pozície primátora Levoče pôsobil autentickým dojmom, ktorého nedosadilo len ústredie z Bratislavy, ale ktorý skutočne pozná problémy regiónu.
Ľudia ho masovo volili aj napriek tomu, že jeho postoj voči Rómom nebol nijako útočný. Práve naopak. Na svojich mítingoch hovoril, že aj Rómovia musia dostať šancu, pretože mnohí majú tiež záujem pracovať.
Keď na debate v Humennom začal kotlebovec Mihalčin urážať Rómov a nazývať ich „dementnými asociálmi z osád“, Majerský sa postavil a pohrozil, že s ním nebude sedieť za jedným stolom. „Môžete sa hanbiť,“ povedal mu pred desiatkami divákov.
Video: Debata v Humennom z 21. októbra, Mihalčin hovorí od 38. minúty
Zdroj: Peter Bendik, kandidát na poslanca VÚC
Popri tom sa Majerský snažil upriamovať pozornosť aj na iné témy, ktoré trápia ľudí, ako je napríklad nedostatok slušne platenej práce.
„Napríklad na stretnutí v Spišskej Belej hovoril ľuďom, že župan má veľké možnosti stretávať sa s potenciálnymi investormi a lákať ich do kraja. Bolo vidieť, že ich to úprimne zaujíma,“ hovorí Hotáry.
Občiansky odboj
Druhou vecou, ktorá volebný príbeh tohto regiónu ovplyvnila, bol antikotlebovský odpor. Skupinky aktivistov organizovane chodili na verejné akcie a nebáli sa ani slovnej konfrontácie s členmi ĽSNS.
Začalo sa to už na jar počas emotívnej debaty o extrémizme v Kežmarku, ktorú organizovala iniciatíva Zabudnuté Slovensko. Medzi vystupujúcimi tam bola speváčka Katarína Koščová alebo lekár Pavel Traubner, ktorý ako dieťa prežil holokaust.
Na podujatie zároveň prišli aj desiatky kotlebovcov v zelených mikinách pod vedením Mazureka, ktorí sa posadili do hľadiska. Keď sa začali zapájať do debaty, nahlas sa tu ozval napríklad dvadsaťštyriročný Martin Čupka zo Spišskej Belej, niekdajší Mazurekov kamarát z detstva.
Mazureka vyzval, aby mu do očí povedal, že nikdy nepopieral holokaust. Mladý poslanec zostal evidentne zaskočený a priamu odpoveď nedal.
Čupka neskôr hovoril, že jeho vystúpenie bolo spontánnym prejavom. Reagoval vraj na vyhlásenia kotlebovcov, ktorí sa podľa neho snažili umelo prifukovať situáciu okolo Rómov.
„Nahnevalo ma, keď som počul od starých chlapov z vlakových hliadok alebo od ľudí, ktorí tu ani nežijú, že sa boja chodiť do obchodu. A tiež to, že Miňo pred novinármi tvrdil, že holokaust nepopieral,“ vysvetlil Čupka.
Mazurekove tiene
Už na tejto debate bolo podľa Hotáryho vidieť, že kotlebovci majú len hlučné jadro, ale inak ich aktivity nie sú masovou záležitosťou.
Všimol si napríklad, že aj radoví členovia museli mať pri sebe niekoho, kto ich dirigoval. „V hľadisku sedeli po troch až štyroch a medzi sebou mali vždy človeka, ktorý ich nenápadne usmerňoval, keď už začínali prechádzať do agresívneho tónu,“ vraví Hotáry.
To hlavné potom prišlo na jeseň počas volebnej kampane. Skupinky antikotlebovcov chodili priamo na Mazurekove mítingy, kde sa snažili kotlebovcom oponovať.
Napríklad necelé dva týždne pred voľbami plánovala ĽSNS stretnutie s obyvateľmi v kinosále v Spišskej Belej. Na miesto prišlo aj tridsať ich odporcov. Boli medzi nimi študenti, pár podnikateľov, fyzioterapeut, hudobník či zdravotná sestra. Podporila ich aj skupinka Rómov z neďalekej osady.
Na míting si priniesli transparenty, na ktorých pripomínali niektoré nesplnené Kotlebove sľuby. „Povedali sme si, že ignorovať kotlebovcov nie je riešenie. Raz ich tu máme, majú podporu značnej časti ľudí, preto sa s nimi musí niekto konfrontovať,“ hovoril miestny IT vývojár Peter Zibura, ktorý držal jeden z transparentov.
Čo dokáže transparent
Už len takéto gesto nakoniec stačilo na to, aby si časť potenciálnych voličov účasť rozmyslela. V kinosále mali napokon Kotlebovi priaznivci a odporcovia vyrovnané sily.
„K budove síce prišlo viac ľudí, ktorí sa zrejme chceli na mítingu zúčastniť, keď však videli naše plagáty, tak len sklopili zrak a išli ďalej,“ dodal podnikateľ v realitách Bohumil Bohunický, ktorý bol ďalší z účastníkov „diverznej akcie“.
Hotáry hovorí, že takéto akcie mali svoj význam zvlášť pred župnými voľbami, kde často rozhodujú len stovky hlasov.
Ľudia totiž mohli na jednej strane vidieť, že kotlebovci majú v meste opozíciu, ktorá tiež vie dať o sebe vedieť.
„A na druhej strane sa nám podarilo zabrániť tomu, aby ich mítingy mali masovejšiu účasť. Vďaka tomu nebolo toľko ľudí vystavených priamemu pôsobeniu ich demagógie,“ dodal Hotáry.
[Kúpte si knihu Kotleba. Odkiaľ prišiel a ako je možné, že sedí v parlamente od novinára Daniela Vraždu.]
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].