Denník N

Kiska v Bystrici vraví: „Vau, dali sme to.“ Tí, čo sa Kotlebovi postavili, sú unavene šťastní

foto N – Daniel Vražda
foto N – Daniel Vražda

Marian Kotleba sa už musí chystať na odchod zo župného úradu, zatiaľ čo ľudia, ktorí k tomu nejakým spôsobom prispeli, alebo si s ním odžili ťažké štyri roky, prežívajú niečo, čo sa dá nazvať počiatočnou eufóriou a opatrným optimizmom.

V Banskej Bystrici sa v pondelok podvečer cestou z Oravy zastavil zagratulovať Jánovi Lunterovi k víťazstvu v župných voľbách prezident Andrej Kiska, ktorý o kotlebovcoch otvorene hovorí ako o fašistoch.

„Poviem úprimne, keďže som vedel, že vypadol elektrický prúd, tušil som, že výsledky budú až po polnoci. Išiel som si ľahnúť niekedy o pol desiatej večer, aby som o tretej vstal. S napätím som otváral notebook.  Vôbec som nebol presvedčený, že to určite takto dopadne. Ale keď som čítal prvé správy, keď som videl vystúpenie pána Luntera po volebnej noci, povedal som si: Vau, dali sme to, Slovensko je na dobrej ceste, dokáže sa zomknúť a ísť dopredu,“ opísal svoju volebnú noc a skoré ráno prezident.

Župné voľby boli podľa Kisku najmä o dvoch veciach. Ako si občania uvedomia, že župné voľby sú o ich každodennom živote, ale aj aká nálada bude v našej krajine.

„Mali sme obavu. Naši extrémisti, môžeme smelo povedať novodobí fašisti, sú organizovanou silnou politickou skupinou. To nie je skupina nejakých mladých výtržníkov. Voľby boli aj o tom, či ukážeme Slovensko ako modernú krajinu. Zvládli sme to na výbornú.“

Divadlo: Prevaha dobrého

Banskobystrické profesionálne Divadlo Štúdio tanca plánovalo uviesť niekoľko dní po voľbách  premiéru Prevaha – dobrého a zlého, ktorá reflektuje  kotlebovskú realitu. V prípade Kotlebovho víťazstva ju chceli stihnúť odohrať ešte pred zrušením divadla, ktoré župan avizoval. Záver nechali otvorený. Dotvoríme po voľbách, povedala riaditeľka Zuzana Ďuricová Hájková na konci októbra.

„Prevahu dotvárame. Výsledok je prevaha dobrého. Prácne vyškrtávame z plagátov slovo „zlého“, zostane len dobrého,“ hovorí spokojne.

Raditeľka profesionálneho Divadla Štúdio tanca, ktoré Kotleba plánoval zrušiť hneď po víťazných voľbách, opisuje svoje pocity po porážke extrémistu ako opatrnú radosť. Naučila sa za posledné štyri roky, ako rýchlo sa dokážu pozitívne veci zmeniť. Ešte v októbri uvažovali v divadle, kto z nich bude ten posledný, kto zhasne a zamkne dvere.

Kiska prišiel osobne zagratulovať Lunterovi k víťazstvu. Foto – TASR

 

Ďuricová chvíľu rozpráva o tom, ako si v prvých chvíľach nedokázala svoju radosť naplno užiť, ale napokon hovorí, čo ju najviac potešilo. Boli to radostné komentáre v telefonátoch a esemeskách od priateľov, známych, ale aj neznámych ľudí.

„Prvé, čo mi napadlo? Nesmieme prestať. To, čo sa dialo, bolo obrovské vybočenie do hrôzostrašného režimu. Umeleckú slobodu sme si vybojovali v roku 1989, ale vidíme, aké dôležité je si ju strážiť,“ hovorí riaditeľka tanečného divadla.

Ako si riaditeľka divadla predstavuje „deň po“? Myslí si, že s nimi bude úrad znovu komunikovať a otvorí svoje dvere. Zároveň predpokladá, že nové vedenie bude vedieť, kde sa župa vo vzťahu k umeniu začína a končí. Začína sa starostlivosťou o majetok a aby všetko fungovalo štandardne a končí sa pri slobode umenia.

Ďuricová vie presne, o čom hovorí. Kotleba nepodpísal  pred približne dvomi rokmi pre divadlo schválený grant z ministerstva kultúry okolo 20-tisíc eur a divadelníci museli zrušiť medzinárodný festival.

Župný úrad neskôr znížil divadlu rozpočet a pred voľbami Kotleba vyhlásil, že zruší „chliev“, v ktorom „sá váľajú nahé ženy a bozkávajú nahí chlapi“.

Občiansky aktivizmus by nestačil

Rado Sloboda je 27-ročný aktivista, absolvent fakulty politológie v Banskej Bystrici. Pred voľbami bol skeptický a obával sa výsledku. Teraz je rád, že dopadli porážkou extrémizmu a ukázalo sa, že občiansky aktivizmus má zmysel.

Prehrou Kotlebu radikalizmus na Slovensku nekončí, dodáva však hneď Sloboda. Ozvala sa síce veľká časť ľudí a volili zmenu, ale stále je dostatok ľudí, pre ktorých je kotlebovský extrémizmus príťažlivý.

„Odchod Kotlebu zo župy znamená pre nás len to, že sa môžeme nadýchnuť, ale práca pokračuje. Radikalizmus je stále vo vzduchu. Sérum je len kontinuálne vzdelávanie, kde máme ešte veľa roboty, a nie len my. Najmä samosprávy, kraje a vláda.“

Za inšpiratívny považuje dánsky model vzdelávania, ktorý dokáže predvídať nástup rastu popularity extrémizmu a zakročiť vopred, nie až keď už je problém celospoločenský.

Rado Sloboda stojí za niekoľkými občianskymi aktivitami, ktoré reagovali na Kotlebu hneď po jeho zvolení za župana na konci roku 2013. Banskobystrickí aktivisti poukazovali na to, kto je Kotleba a aké nebezpečenstvo predstavuje v platforme proti intolerancii a xenofóbii Nie v našom meste a neskôr Nie v našom kraji! Projekt WatchBBSK monitoroval prácu župana a samosprávneho kraja.

Pecko sa zobudil do iného rána

Marian Pecko, umelecký šéf banskobystrického Bábkového divadla na Rázcestí, nemohol dlho po volebnej noci zaspať. Na tento moment čakal spolu s kolegami štyri roky. Strieda sa v ňom teraz pocit úľavy s radosťou, hrdosť na všetkých voličov a nádej, že sa vráti právo, pokoj, nezávislosť a nebude už musieť riešiť sprostosti.

„Stratili sme štyri roky, zostarli sme, ale niečomu sme sa naučili o sebe aj o druhých. Spomenuli sme si, že sloboda a demokracia nie sú samozrejmosťou, že ich treba strážiť a dávať pozor, aby sa nezopakovali stratené roky. Som rád, že sa budím do iného rána,“ hovorí Pecko, režisér divadla, ktorého symbolom sa stala biela stuha.

Divadelníci odohrali niekoľko predstavení s bielymi stuhami za právo slobodne tvoriť, za zodpovednosť za naše činy a proti zneužívaniu moci. „Biela stuha bude pokračovať preto, aby sa nezabudlo. Zostane symbolom slobody tvorby.“

Približne mesiac po Divadle Štúdio tanca prišlo na rad aj Peckovo divadlo. Kotleba nepodpísal sedemtisíc eur od ministerstva zahraničných vecí na projekt Stop extrémizmu. S hrou Ireny Brežnej List čiernemu synovi chceli chodiť do stredných škôl najmä v sociálne slabších mestách bez divadiel a diskutovať o extrémizme, xenofóbii a porušovaní ľudských práv.

Pecko už v roku 2015 upozorňoval, že Kotlebove zásahy do slobody umenia sa neskončia grantmi. Predpovedal zatváranie divadiel.

Odvaha učiteľov

Keď prišiel prezident Kiska v apríli tohto roku do Brezna, obstali ho kotlebovci vedení Milanom Mazurekom a hlava štátu s nimi chvíľu diskutovala.

Niekoľko učiteľov Gymnázia Jána Chalupku, ktorého zriaďovateľom je župný úrad ovládaný kotlebovcami, protestovalo v tej istej chvíli s transparentmi proti fašizmu a extrémizmu.

„Rozhorčilo nás, ako sa kotlebovci predvádzali. Žiakom vtláčali do rúk ich letáky, obkolesili prezidenta a rušili jeho pobyt v Brezne,“ spomína si jeden z týchto učiteľov. Prejavil vtedy nie bežnú odvahu, no po prejavoch nenávisti, s ktorými sa odvtedy stretol, nechcel, aby sme zverejnili jeho meno.

Marian Kotleba tento protest učiteľov nenechal bez povšimnutia. O štyri mesiace zastavil dotáciu na rekonštrukciu ich schátraného gymnázia, išlo o 65-tisíc eur.

Učiteľ teraz sledoval priebeh volieb v televízii. Keď boli spočítané približne tri štvrtiny hlasov, spadol mu kameň zo srdca a pomyslel si, že mlčiaca väčšina konečne prehovorila.

„Bolo to nepríjemné obdobie. Mal som pocit, že platí, kto chce psa biť, palicu si nájde. A tak naši žiaci mrznú ďalej v triedach s rozpádávajúcimi sa a netesniacimi oknami,“ dodal učiteľ a dúfa, že zmena v úrade bude aj zmenou pre školu.

Kotlebov zázrak

Miroslav Seget je zástupcom starostky Ostrého Grúňa, dediny, ktorú fašisti vypálili v januári roku 1945. V Ostrom Grúni a susednom Kľaku fašisti zavraždili 148 ľudí, napriek tomu tam mal Kotleba o takmer 70 rokov výraznú podporu vo voľbách.

Vicestarosta dostával počas Kotlebovho úradovania v župe jeho stranícke noviny, ktoré opisovali jeho úspechy. Znížil dlh, zamestnal, opravil, pomohol…

Seget tvrdí, že čísla sú zaujímavé len vtedy, keď im ľudia rozumejú. Jedného dňa si sadol a začal počítať, aká je Kotlebova matematika.

„Od začiatku mi to nesedelo. Chcel som vedieť, či hovorí pravdu, alebo sú to výmysly. Viete, keď človek nechce a nakoniec ani nemá eurofondy ako Kotleba, je zaujímavé, čo urobil, aby získal peniaze. Pýtal som sa, odkiaľ ich zobral,“ rozprával Seget o motivácii, prečo to Kotlebovi spočítal a zverejnil v blogu nazvanom: Ako Kotleba klame, alebo zázračné hospodárenie v BBSK.

Miroslav Seget dospel k výsledku. Napríklad že župa síce výrazne znížila dlh, ale keď spočítal, o koľko desiatok miliónov dostal Kotleba viac, ako jeho predchodca a pridal k tomu milióny, o ktoré poklesla hodnota majetku, tak slovo dobrý hospodár je nepatričné.

„Som spokojný s výsledkom volieb, ale… Musíme päť rokov kontrolovať, aby sme sa opäť nezobudili až v poslednom roku,“ dodal.

Ochotníci by už neodišli

Gabriel Obernauer, šéf ochotníkov z oceňovaného Divadla Jána Chalupku v Brezne, hovorí, že voľby nedopadli úplne podľa jeho predstáv, ale konečným výsledkom je spokojnosť. Vysvetľuje, že za iných okolností by nevolil toho, koho volil, ale veľa možností vraj nemal.

Herec upozorňuje, že prílišný optimizmus nie je na mieste. Vysoký zisk Jána Luntera je, ako povedal, výsledkom „truc“ volieb, tak ako keď pred štyrmi rokmi ľudia nevolili Vladimíra Maňku zo Smeru proti Kotlebovi.

„Je to super. Extrémisti dostali po papuli a sú tam, kde patria,“ spokojne dodal.

Obernauer je jeden z ochotníkov, ktorí museli predčasne odísť z javiska, keď im vlani Kotleba uprostred hry zrušil predstavenie. Nepáčilo sa mu, že v absurdnej tragikomédii srbského autora Nikoliča Kováči hovorili herci expresívne, ale najmä to, že spomenuli srbské hovná a slovanské lajná.

Šokovaní herci poslúchli príkaz a Kováčov nedohrali. Obernauer to s odstupom času považuje za chybu. „Boli sme šokovaní a zľakli sme sa. Nič podobné sme nezažili. Bola to chyba, určite sme mali hrať ďalej.“

Marian Kotleba opäť nezabudol, tentoraz na komentáre hercov po zrušenom predstavení. Ochotníkom zrušil dotáciu 1700 eur na festival. Zaplatili ho prezident Kiska, ministerstvo kultúry a ďalší podporovatelia.

Vyhrali sme len bitku

„Extrémizmus nezmizol. Vyhrali sme len bitku, nie vojnu,“ myslí si Braňo Oláh, vysokoškolsky vzdelaný rómsky streetworker z Detvy.

Denne je na ulici s ľuďmi v takmer 700-člennej rómskej komunite na Štúrovej ulici. Aj pred voľbami chodil a vysvetľoval, prečo treba ísť voliť. Nepresviedčal koho, len že treba ísť.

„Nesmierne ma potešil výsledok a nielen mňa, ale aj ľudí, s ktorými som dnes hovoril.“ Keď však dobrý pocit z porážky extrémizmu vyprchá, príde skutočný život, v ktorom sa všetci, nielen Rómovia začnú pýtať, ako sa im zlepšil život.

„Komunita čaká, či Ján Lunter splní sľuby, napríklad o sociálnej ekonomike a oni konečne budú môcť pracovať. Ľudia musia pocítiť, že ich hlas nebol zbytočný.“

Zmiešané pocity Zabudnutého Slovenska

Michal Karako je iniciátorom projektu Zabudnuté Slovensko a spolu s fotografom Andrejom Bánom prešiel baštami kotlebovcov, aby sa s ľuďmi rozprávali o tom, čo je extrémizmus a prečo je nebezpečný.

Kotlebovci pred diskusiou Zabudnutého Slovenska v Kežmarku. Foto N – Daniel Vražda

Keď sa objavili výsledky župných volieb, mal rodák z Brezna žijúci v Bratislave zmiešané pocity. V prvom rade si pomyslel, že je to dobré, ale potom si uvedomil, že je to len medzikrok k tomu, aby sa Kotlebov vplyv vytratil zo spoločnosti.

„Bude to dlhodobý proces. Kotleba prehral, ale v celkových číslach má stále vysokú podporu.“

Projekt Zabudnuté Slovensko pokračuje ďalej. V pondelok, 27. novembra budú Bán a jeho hostia v Čadci a v budúcom roku chcú navštíviť Nitru, Nové Zámky, vrátiť sa do Krupiny a na juh a východ Slovenska

Pekný víkend Martina Klusa

Poslanec Národnej rady Martin Klus (SaS) chcel najprv poraziť Kotlebu vo voľbách. Zaregistroval si kandidatúru, chodil po župe, investoval do kampane peniaze. Napokon sa s ďalším kandidátom Stanislavom Mičevom na základe prieskumov rozhodli, že porážka Kotlebu je dôležitejšia ako osobné ambície. Obaja sa vzdali v prospech Luntera, ktorého prieskumy verejnej mienky favorizovali.

„Bol to veľmi pekný víkend. Stalo sa to, na čom sme pracovali. Ľudia išli voliť a chceli zmenu.“

Poslanec hovorí, že rozhodnutie odstúpiť z volieb sa nerodilo ľahko, ale oveľa ťažšie bolo presviedčanie okolia, že urobil spolu s tímom správnu vec.

„Keď oznámite, že idete vyhrať, mnoho ľudí tomu venuje energiu aj peniaze a zrazu máte povedať, končíme… Nie je to ľahké, ale som rád, že sme to urobili.“

Teraz najčítanejšie