Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Škrtanie dlhov Váhostavu postráži neskúsená 25-ročná správkyňa

Recept manažérov Juraja Širokého na mazanie dlhov stavebného gigantu v mnohom pripomína scenár Doprastavu. V oboch prípadoch ide o nepreplatené faktúry pomocníkom na stavbách diaľnic.

O pár týždňov budete zrejme môcť v bratislavskom Národnom tenisovom centre stretnúť okrem mladých športovcov aj veriteľov Váhostavu Juraja Širokého. Mali by rozhodnúť o tom, či všetci menší dodávatelia zinkasujú len 15 percent z peňazí, ktoré mali dostať za práce, čo odviedli pre stavebný gigant.

Národné tenisové centrum je už tradičné miesto, kde sa škrtajú dlhy veľkých stavebných firiem. Váhostav tam už jedno veriteľské stretnutie organizoval, ale vtedy ešte nešlo o finálne hlasovanie. Veriteľov tam však zvykli pri škrtaní dlhov volať aj manažéri Doprastavu.

[poll id=“63″]

Pod dohľadom  mladej správkyne

Na hlasovanie veriteľov Váhostavu by mala veriteľov pozvať správkyňa ozdravenia stavebného gigantu Petra Gabrišová. Na reštrukturalizáciu si ju najali manažéri Váhostavu aj napriek tomu, že má len 25 rokov a chýbajú jej dostatočné skúsenosti.

Licenciu na správcovanie získala začiatkom júla minulého roku, teda len dva mesiace pred začiatkom reštrukturalizácie Váhostavu. Stavebná firma totiž oznámila, že musí vymazať väčšinu dlhov, inak zbankrotuje, v septembri roku 2014.

Pri mene mladej správkyne, ktorá dozrie na škrtanie dlhov Váhostavu, sa tiež spomína Doprastav. Procesom mazania dlhov ho totiž previedla firma Bankruptcy & Recovery Service. Na webe má uvedené to isté telefónne číslo ako spoločnosť Ecker – Kán & partners.

Aliancia Fair-play na svojom blogu upozornila, že istá Petra Gabrišová pracuje ako koncipientka pre jedného z advokátov kancelárie Ecker – Kán & partners – Ľuboša Nováka. „Hlavná postava kancelárie – Vladimír Kán – spolu s ďalším právnikom firmy Máriom Castiglionem sú spoločníkmi firmy Bankruptcy & Recovery Service, ktorá zabezpečovala reštrukturalizáciu Doprastavu,“ napísala na blogu Zuzana Wienk z Aliancie Fair-play.

Správkyni sme sa dovolali, no tvrdila, že sa nemôže vyjadrovať. Keď sme volali na spoločné telefónne číslo spomínaných právnických firiem, povedali nám, že Gabrišová pre nich nepracuje, a odkázali nás na jej kanceláriu na Zelenej ulici.

Budovu, v ktorej sídli, vlastní firma W & P. Podľa Aliancie Fair-play táto firma v minulosti spadala do portfólia firmy Willing, ktorá je blízka Miroslavovi Výbohovi. Ten sa spomína často ako jeden zo skutočných vlastníkov Doprastavu, no sám to odmieta.

Takto poslanci Smeru ignorujú drobných stavbárov, ktorým Váhostav dlhuje sto miliónov

Ak nik nezasiahne, nič sa nezmení

Už o pár týždňov by sa mala mladá správkyňa ukázať na schôdzi veriteľov Váhostavu. Mihnú sa tu zrejme aj tí istí pracovníci SBS, ktorí sa pohybovali v Národnom tenisovom centre, nech už dlhy mazal Doprastav, alebo Váhostav. Ochranku vraj neobjednáva tenisové centrum.

Výkonný šéf Váhostavu Ivan Kimlička už na januárovom stretnutí veriteľov tejto stavebnej spoločnosti hovoril, že bežní dodávatelia by mali dostať niečo vyše 10 percent z odpracovaných peňazí. Správkyňa v tom čase veriteľov v pléne upokojovala, že odpis dlhov je pre nich stále lepším riešením, než keby firma išla do konkurzu.

Ak do plánov Váhostavu už nič nezasiahne, nemajú prečo nevyjsť. Odpis dlhov by mohla zvrátiť ešte napríklad polícia, ktorá vo veci vedie trestné stíhanie.

Pri rozhodovaní o tom, kto koľko peňazí napokon ešte uvidí, sú silné banky. Svoje úvery majú poistené a tak či onak uvidia naspäť prinajmenšom veľkú časť svojich peňazí.

Veľkou bariérou, pre ktorú môžu hlasy drobných veriteľov prepadnúť, môžu byť schránkové firmy z Belize či Cypru. Tie mali Váhostavu požičať milióny eur bez toho, aby si pýtali na úvery poistky, aké si pýtajú banky. Na takéto úvery podľa Váhostavu dokázal prehovoriť akcionár firmy svojich známych.

Tým, že ich úvery sú bez poistky, ocitli sa v rovnakej skupine ako bežní drobní stavbári. Spoločne s nimi budú hlasovať o tom, či súhlasia s tým, že uvidia napokon len 15 percent z toho, čo Váhostavu požičali.

Ak by sa pritom ukázalo, že cez zahraničie požičal Široký peniaze sám sebe, nemohli by do rozhodovania o škrtaní dlhov tieto firmy zasahovať a na svojom konte by zďaleka neuvideli 15 percent peňazí.

Váhostav tiež môže presvedčiť kľúčových dodávateľov, aby mu odsúhlasili 15 percent na odpis výmenou za prísľub práce do budúcna. Keby totiž išiel tento stavebný gigant do konkurzu, musel by na účasť v štátnych tendroch a na štátne zákazky aspoň na čas zabudnúť.

V pláne pritom príliš nepočíta s modelom, v ktorom by krach znamenal predaj celej firmy, čiže aj štátnych zákaziek, ktorých má Váhostav v rôznych konzorciách za stámilióny.

Bude mimoriadna schôdza

Nespokojnosť drobných dodávateľov stavebných prác Váhostavu, ktorí majú prísť o väčšinu svojich peňazí, už vyvolala aj záujem strany Smer. Šéf parlamentu Peter Pellegrini totiž zvolal na budúci týždeň mimoriadnu parlamentnú schôdzu, ktorá sa má venovať práve problémom spojeným s Váhostavom.

Urobil to po tom, ako rovnakú iniciatívu avizovala opozícia. „Zvolanie mimoriadnej schôdze zo strany predsedu parlamentu je len reakciou na iniciatívu parlamentných klubov Most-Híd a KDH, ktoré avizovali návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze ešte pred Veľkou nocou,“ reagoval šéf strany Most-Híd Béla Bugár.

Poslancom za Smer pripomenul, že doposiaľ neboli ochotní podporiť ani jeden návrh, ktorý opozícia vypracovala na ochranu malých podnikateľov.

Keď sme sa poslancov za Smer pýtali, čo hovoria na Váhostav a prečo nevidno zmeny na ochranu takých, ako sú jeho veritelia, niektorí odkazovali na vládu, iní mlčali. Naše zákony totiž umožňujú mazanie dlhov vo veľkej miere prispôsobovať predstavám dlžníka.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Teraz sa ukáže, na čo majú firmy HR šéfov
  • Sociálne: Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala zákony o minimálnej mzde a o 13. dôchodku
  • Pomoc: Vláda v stredu rozhodne o obnovení SOS dotácie a pandemického rodičovského príspevku
  • Podpora: PPA začala vyplácať preddavky na priame podpory pre poľnohospodárov, do konca roka vyplatí takmer 20 mil. eur
  • Firmy: Časť firiem bývalého šéfa FNM Gavorníka spoluvlastnila schránka blízka J&T
  • Energetika: Maďarská štátna energetická spoločnosť MVM Group môže kúpiť energetickú skupinu Innogy ČR
  • Čína: Ekonomika podľa analytikov porastie najslabšie od roku 1976, ale neprepadne sa
  • Svet: Zahraničné investície klesli v 1. polroku o polovicu
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Minúta po minúte

Wall Street v utorok uzavrela zmiešane po výraznom oslabení na začiatku nového týždňa. Kľúčový americký index Dow Jones Industrial Average aj širší index S&P 500 klesli, technologický index Nasdaq Composite naopak vzrástol.

Investori naďalej pozorne sledujú predovšetkým zvyšovanie počtu prípadov nákazy novým koronavírusom.

Dow Jones v utorok stratil 222,19 bodu alebo 0,80 % a uzavrel na 27.463,19 bodu. S&P 500 sa znížil o 0,30 % na 3390,68 bodu. Nasdaq Composite stúpol o 0,64 % na 11.431,35 bodu. (tasr)

Prezidentka Čaputová podpísala zákony o minimálnej mzde a o 13. dôchodku. Ešte predtým rokovala so zástupcami KOZ, aby si vypočula ich výhrady k novele zákona. Prezidentka vníma nespokojnosť odborov s procesom prerokovania výšky minimálnej mzdy v tripartite.

„Nemám radosť z toho, že sociálny dialóg neprebehol konsenzuálnym spôsobom. Taktiež považujem za nesprávne, že medzirezortným pripomienkovým konaním prechádzal v tomto prípade iný návrh, ako sa nakoniec vláda rozhodla predložiť do parlamentu. Na potrebu sociálneho dialógu a správnosť legislatívneho procesu som telefonicky upozornila aj ministra práce, sociálnych vecí a rodiny,“ povedala prezidentka.

„Zároveň som ho informovala, že keďže mi neprislúcha pozícia sudcu v spore medzi odbormi a ministerstvom a zákon ani proces jeho prijímania nie je v rozpore s ústavou, rozhodla som sa zákon o minimálnej mzde podpísať.”

Počet nezamestnaných v Španielsku sa v treťom kvartáli zvýšil o 355-tisíc, čo je najvyšší štvrťročný nárast od roku 2012. Miera nezamestnanosti stúpla na 16,26 % z 15,33 %, kde bola v druhom štvrťroku.

Ekonómovia očakávali, že sa miera nezamestnanosti zvýši na 15,9 %.

Ekonomiku, ktorá je závislá od turizmu, tvrdo zasiahla pandémia covid-19. Na druhej strane však rekordný počet ľudí našiel v treťom kvartáli prácu, čo ukazuje, ako je trh práce teraz nestabilný.

Celkovo je v krajine bez práce podľa štatistického úradu 3,72 milióna ľudí. Tento údaj však nezahŕňa zamestnancov na nútenej dovolenke a ďalších ľudí, ktorí nespĺňajú určité kritériá. To znamená, že skutočný počet ľudí bez práce bude výrazne vyšší. (čtk, reuters)

Maďarská štátna energetická spoločnosť MVM Group môže kúpiť energetickú skupinu Innogy ČR. Akvizíciu dnes schválila Európska komisia, oznámila maďarská firma.

MVM sa vďaka prevzatiu stane poprednou energetickou spoločnosťou v strednej a východnej Európe.

Komisia dospela k záveru, že navrhovaná akvizícia nevyvoláva obavy z narušenia hospodárskej súťaže. Podiel oboch firiem na trhu je totiž podľa nej relatívne slabý. (čtk)

Naakumulovaný dlh z tarify za prevádzku systému výroby elektrickej energie sa zvýšil na približne 400 miliónov eur. Jeho úhrada je možná zvýšením ceny elektriny, splátkou zo štátneho rozpočtu, ale aj z peňazí ušetrených znížením podpory pre obnoviteľné zdroje.

Ministerstvo hospodárstva zvažuje viacero možností, v tomto roku by však malo vyriešiť minimálne dlh voči OKTE, ktorý organizuje krátkodobý trh s elektrinou. Uviedol to na seminári Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek.

„Je dnes viacero možností, ktoré zvažujeme. Minimálne dlh, čo sa týka OKTE, by mal byť uhradený do konca tohto roka, lebo je to otázka jeho prežitia a ďalšieho fungovania,“ uviedol Galek. O spôsobe úhrady rokuje rezort hospodárstva s ministerstvom financií.

Z TPS sa vypláca podpora výrobcom elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov (OZE), z kombinovanej výroby tepla a elektriny (KVET), ale aj dotácie na výrobu energie z hnedého uhlia. Podľa šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Andreja Jurisa sa dlh voči distribučným spoločnostiam vyšplhal v minulosti na približne 300 miliónov eur a v súčasnosti, už voči OKTE, vzrástol aj pre pandémiu a zníženie spotreby elektriny o ďalších 100 miliónov eur. Peniaze, ktoré sa vyzbierajú od spotrebiteľov cez TPS na podporu OZE, nepostačujú na pokrytie príspevkov pre týchto výrobcov.

Prenesenie celého dlhu na spotrebiteľov by výrazne zvýšilo cenu elektrickej energie. „Toto si nemôžeme dovoliť,“ povedal Juris. Zvýšenie ceny by zasiahlo nielen podnikateľov, ale aj domácnosti. Podľa Jurisa je možné dlh rozložiť v cene elektriny na dlhšie časové obdobie, prípadne ho uhradiť cez iné rozpočtové alebo mimorozpočtové zdroje. Jednou z možností je tiež predĺženie podpory pre súčasné OZE, ale zároveň jej zníženie.

Galek upozornil aj na rok 2023, keď sa skončí dotovanie výroby energie z hnedého uhlia, čo by malo ušetriť 100 miliónov eur ročne, a tiež na rok 2025, keď sa skončí 15-ročná podpora niektorým zdrojom elektrickej energie.

Bývalá vláda premiéra Petra Pellegriniho v decembri schválila úhradu dlhu distribučným spoločnostiam z TPS vo výške 180 miliónov eur prostredníctvom jednorazovej platby do 31. júla 2020. Ostanú časť dlžoby chcel kabinet riešiť počas tohto roka. Podľa Galeka síce vláda materiál schválila, no peniaze na splátku nepripravila. (tasr)

Bývalí akcionári ropnej firmy Jukos získali nezákonne obchodné známky na ruskú vodku Stoličnaja a Moskovskaja od ruského štátu, rozhodol súd v Holandsku. Zrušil tak májový verdikt, ktorý zabavenie známok povolil.

Sporom o obchodné známky na ruskú vodku sa zaoberá holandský súd, pretože ide o majetok v Holandsku. Bývalí akcionári zaniknutého Jukosu sa voči rozhodnutiu plánujú odvolať.

S Ruskom sa súdia aj vo veci krachu firmy a chcú dosiahnuť, aby im Moskva zaplatilia viac ako 50 miliárd dolárov. (čtk, reuters)

Viac k téme: Akcionári bývalého Jukosu získali kontrolu nad obchodnými známkami dvoch značiek ruskej vodky

Rusko nechce zaplatiť akcionárom bývalej spoločnosti Jukos odškodné 57 miliárd dolárov

Ministra Mičovského žiadajú zrušiť rozhodnutie o odstrele 50 vlkov na najbližšiu sezónu. Vyzvali ho k tomu iniciatíva My sme les aj Lesoochranárske združenie VLK. To podalo aj sťažnosť Európskej komisii pre porušenie európskej aj slovenskej legislatívy.

Juraj Lukáč zo združenia VLK konštatuje, že ministerstvo pôdohospodárstva pri rozhodovaní o kvóte porušilo oficiálne schválený dokument Program starostlivosti o vlka. Jeho dodržiavaním sa zaviazalo EK.

Okrem LZ VLK Komisii sťažnosť poslali aj fyzické osoby zo Slovenska, Česka a Poľska. „Požiadali sme o pomoc spriatelené organizácie v Českej republike a v Poľsku, pretože týmto odstrelom môžu byť ohrozené aj ich populácie vlka. Aj ony podávajú sťažnosti EK a nášmu ministrovi pôdohospodárstva,“ potvrdil Lukáč. Dodal, že vo veci odstrelu 50 vlkov podali žalobu aj na slovenský súd.

Iniciatíva My sme les na sociálnej sieti pripomína, že minulý rok bolo v kompetenčnom území Správy Tatranského národného parku poľovníkmi usmrtených 12 vlkov. „Z jednej z vlčích svoriek ostali pred zimou len dve mláďatá. Pre túto poľovnícku sezónu hrozí ešte horší scenár,“ uvádza My sme les.

Lukáč si myslí, že je z toho veľký medzinárodný problém. EK môže Slovensku určiť aj finančné pokuty.

Agrorezort minulý týždeň schválil ulovenie 50 vlkov. Kvóta platí od 1. novembra do 15. januára budúceho roka, resp. do času, pokým nedôjde k jej naplneniu. Ministerstvo odôvodnilo svoje rozhodnutie rastúcou populáciou vlka a ochranou hospodárskych zvierat. Nulovú kvótu na odstrel vlka požadovali aj ministerstvo životného prostredia a Štátna ochrana prírody SR. (tasr)

Štáty EÚ zatiaľ nejavia veľký záujem o úverovú časť krízového fondu. Niektoré krajiny z juhu sa obávajú ďalšieho rastu svojich dlhov. Pôžičky príliš nelákajú ani tradične fiškálne opatrné štáty zo západu či severu Európy.

Lídri EÚ sa v júli zhodli na podmienkach rozdelenia 750 miliárd eur prostredníctvom fondu obnovy na podporu ekonomík v koronakríze. Na priame platby pôjde 390 miliónov eur, zvyšok môžu členské krajiny čerpať vo forme úverov.

Prečo je juh vlažný

Španielsko, ktoré spoločne s Talianskom zasiahla jarná vlna pandémie najviac, dalo najavo, že o pôžičky zatiaľ nemá záujem. Najskôr chce vyčerpať granty, čo treba stihnúť v najbližších troch rokoch.

Portugalsko chce čerpať čo najmenej pôžičiek a radšej by sa zaobišlo bez nich. Podobne skeptické je Grécko, ktoré zažilo prísne reformné podmienky spojené s pomocou pri minulej dlhovej kríze.

Jediným štátom z tohto regiónu, ktorý dal jasne najavo záujem o rýchle úvery, je Taliansko. Ako najväčší príjemca peňazí z fondu oznámilo, že chce vyčerpať svoju pôžičku do posledného centu.

Z niektorých krajín je cítiť neistotu týkajúcu sa budúcich rozpočtových a dlhových pravidiel EÚ. Komisia ich uplatňovanie na jar pozastavila a zatiaľ nie je jasné, kedy a v akej podobne sa k nim vráti.

Prečo sever nejaví záujem

Záujem o spoločné dlhopisy Únie nemajú ani sporivé štáty, ktoré si väčšinou môžu samy požičať za podobných podmienok ako Komisia.

Na rozdiel od nich by juhoeurópske štáty s menej výhodným ratingom na pôžičkách od EÚ v porovnaní s vydaním vlastných dlhopisov zarobili.

Čo hovorí Brusel

„Som si celkom istý, že čo sa týka úverov, môžu členské štáty zmeniť názor,“ hovorí eurokomisár pre rozpočet Johannes Hahn.

Podľa neho investori budú mať o dlhopisy EÚ záujem, o čom svedčí rekordný dopyt pri prvom kole predaja sociálnych dlhopisov z programu SURE na podporu kurzarbeitu. Prvých 17 miliárd získali Taliansko, Španielsko a Poľsko. (čtk, ft)

Desať  skúsených operátorov z call centra Slovenskej sporiteľne oddnes posilnilo kapacity štátnej infolinky a pomáha odpovedať na otázky ľudí týkajúce sa covidu-19. Takýto počet operátorov zvládne vybaviť za mesiac 10-tisíc hovorov. Call centrum Slovenskej sporiteľne pomáhalo zdravotníctvu už počas prvej vlny.

V logistickom parku pri Senci budú sklady pre e-shopy

Slovenský start-up isklad.eu, ktorý ponúka riešenia pre e-shopy, si prenajíma nové skladové priestory pri Senci. Po ich rozšírení bude obsluhovať e-shopy z Európy aj z Ázie.

Prečo je to zaujímavé: Slovenský start-up expanduje v čase, keď majú viaceré firmy existenčné problémy. Kým pandémia mnohým biznis obmedzila, internetový predaj stúpa. Šéf spoločnosti Martin Mitošinka tvrdí, že už dlhšie majú denne aspoň dva dopyty e-shopov, ktoré museli pre limitované kapacity odmietať.

Čo robí: Spoločnosť ponúka e-shopom kombináciu automatizovaného softvérového a skladového riešenia. To znamená, že sa postará o skladové procesy, softvér, pracovnú silu, nájom skladu, logistiku, dobierku, spätná logistiku či online platby.

Podľa Mitošinku dokážu v porovnaní s vlastnou prevádzkou zákazníkom ušetriť 25 až 38 % nákladov. Zatiaľ obsluhujú 95 klientov a vybavujú 31-tisíc objednávok mesačne.

Peniaze na rozvoj firma získali aj cez platformu Crowdberry. Z plánovaných troch miliónov eur sa jej investori vyskladali skoro na tretinu.

Nové priestory

  • Firma bude mať nové sklady v logistickom parku developera Karimpol v Senci.
  • Prenajme si 6500 m2 skladových priestorov s opciou na ďalších 3200 m2 v Bratislava Logistics Parku, ktorý na trh v roku 2018 dodal rakúsky developer Karimpol Group.
  • Park sa nachádza 24 kilometrov od Bratislavy na diaľnici D1 pri Senci.

Podľa Tomáša Kulacsa z realitno-poradenskej spoločnosti JLL, ktorá transakciu sprostredkovala, by mala byť práve podpora slovenských technologicko-logistických firiem jednou z priorít slovenskej ekonomiky. Inovatívne firmy ako isklad podľa neho dokážu na Slovensku prilákať e-shopy aj značky medzinárodného významu.

Optimizmus nemeckých vývozcov sa v októbri prudko prepadol, v septembri pritom rástol najstrmšie od roku 2018. Obrat spôsobil nárast prípadov ochorenia covid-19 na celom svete, ktorý vyvoláva obavy z vplyvu druhej vlny pandémie na obchod.

Index exportných očakávaní nemeckých výrobcov, ktorý zostavuje inštitút Ifo, sa znížil na 6,6 bodu zo septembrových 10,3 bodu.

Pokles vývozu predpovedajú výrobcovia potravín, nápojov či textilu a odevov, keďže európske štáty zavádzajú reštrikcie proti šíreniu epidémie.

Naopak, producenti elektroniky a optických zariadení aj chemický priemysel očakávajú nárast príjmov zo zahraničného obchodu. Exportné očakávania v chemickom priemysle dokonca stúpli najvyššie o decembra 2018. (tasr)

V košických oceliarňach U. S. Steel pripravujú odberné miesto pre víkendové celoplošné testovanie. Budú naň môcť prísť zamestnanci firmy, ich rodinní príslušníci alebo ľudia z blízkeho okolia.

„Chceme povzbudiť našich zamestnancov, aby sa dali otestovať v rámci celoplošného testovania,“ potvrdil hovorca oceliarní Ján Bača.

Vedenie hutníckeho podniku verí, že aj vďaka plošnému testovaniu sa bude dariť držať šírenie vírusu pod kontrolou. Návrh samosprávy vytvoriť takéto odberné miesto oceliarne privítali, upozorňujú však, že je potrebné brať do úvahy prácu na zmeny v podniku.

„Radi by sme otestovali všetkých zamestnancov, avšak to nie je možné urobiť za jeden víkend. Na to, aby boli otestovaní všetci zamestnanci, je potrebné testovať  počas viacerých dní, inak je to technicky nerealizovateľné. Trváme na tom, aby naši zamestnanci boli otestovaní, avšak je na ich výbere, kde sa dajú otestovať,“ uviedol Bača.

U. S. Steel Košice vrátane dcérskych spoločností má zhruba 9500 zamestnancov, v oceliarňach by preto chceli s testovaním pokračovať aj po víkende. „Nerozumieme tomu, že ak budeme mať celú logistiku pripravenú na testovanie, prečo po dvoch víkendových dňoch, keď je v podniku najmenej ľudí, máme skončiť. Ak dostaneme časový priestor, testy a zdravotníkov, sme pripravení pokračovať s testovaním,“ skonštatoval hovorca.

Ako potvrdil, k utorku majú v U. S. Steel Košice 67 aktívnych prípadov s pozitívnym testom na nový koronavírus, 49 pracovníkov sa po preliečení už vrátilo do práce. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať