Denník N

Jeden je masový vrah, druhý terorista. V čom je rozdiel?

Cintorín blízko kostola v Sutherland Springs,kde útočník zabil 26 ľudí. Foto - tasr/ap
Cintorín blízko kostola v Sutherland Springs,kde útočník zabil 26 ľudí. Foto – tasr/ap

Prečo masových vrahov z Las Vegas či Texasu nenazývajú Američania teroristami?

V kostole zabil sedem percent populácie malého texaského mestečka. Zastrelil celkovo 26 ľudí vo veku od 18 mesiacov do 77 rokov. Zomrela aj jedna tehotná žena a tri jej deti. Jedna rodina prišla o osem členov.

Pri nedeľnom texaskom masakri, podobne ako v prípade strelca v Las Vegas, ktorý zabil až 58 ľudí, sa však polícia aj médiá vyhýbali výrazu terorizmus. Viacerí to podobne ako vtedy kritizovali s tým, že ide o dvojaký meter. Za terorizmus označili útok na Manhattane týždeň predtým, keď rodák z Uzbekistanu zabil autom na cyklochodníku 8 ľudí.

https://twitter.com/R_Singer1/status/927505900331520000?ref_src=twsrc%5Etfw&ref_url=https%3A%2F%2Fwww.usatoday.com%2Fstory%2Fnews%2Fnation%2F2017%2F11%2F06%2Fwhen-terrorism-definition%2F835288001%2F

Prečo je teda jeden terorista a iní sú masoví vrahovia?

Politický motív

„Nie každý masaker je terorizmus,“ hovorí pre Denník N Kacper Rekawek, odborník na túto problematiku zo slovenského think tanku Globsec.

V hlave to však už máme tak nastavené. „Myslíme si, že terorizmus je to najhoršie zlo, ktoré existuje, čo je vedľajší efekt vojny s terorom či ISIS,“ dodáva. Terorizmus však nesúvisí s počtom obetí alebo s tým, ako ich človek zabije.

Ako dodáva Rekawek, existuje asi dvesto definícií terorizmu. No ich hlavný spoločný bod je ten, že terorizmus sleduje nejaký cieľ, najčastejšie politický. V prípade strelca z Las Vegas, ale ani nedeľného vraha z Texasu to tak nebolo. Ich motivácia stále nie je známa, o mužovi z Texasu sa však vie, že bol násilnícky a vyhodili ho z armády. Svojho nevlastného syna, v tom čase batoľa, udrel tak, že dieťa malo prasknutú lebku.

Bojovníci za slobodu?

S definíciou terorizmu to však nie je jednoduché. Väčšinou sú cieľom teroristov civilisti, v niektorých prípadoch to však môžu byť aj vojaci či policajti mimo služby. Často teroristické činy využívajú aj rebelské či guerillové skupiny. Známe klišé odborníkov hovorí, že to, čo je pre niekoho terorista, je pre druhého bojovník za slobodu.

„Povedzme si úprimne, veľa útokov rebelských skupín proti nevojenským cieľom sú teroristické činy. Neznamená to však, že tieto skupiny môžeme automaticky označovať za teroristické. Počas druhej svetovej vojny odbojári v krajinách ako Poľsko, Francúzsko, Juhoslávia či Československo útočili na mäkké nemecké ciele, útoky by sa dali považovať za teroristické. No vtedy to nikoho netrápilo, keď Nemci zabíjali toľko civilistov,“ hovorí Rekawek.

Aktuálny príklad je z Barmy. Barmská vláda na čele s držiteľkou Nobelovej ceny za mier Aun Schan Su Ťij označuje rebelov z radov moslimských Rohingov za teroristov, pretože útočia na policajné stanice, zabili však napríklad aj imigračného úradníka.

„V istom zmysle majú pravdu, ale zároveň sa musíme pýtať, prečo Rohingovia vôbec útočia, a tiež na to, či je odpoveď barmskej vlády primeraná. A to teda vôbec nie je,“ hovorí Rekawek. Podľa OSN ušlo z Barmy do Bangladéša pol milióna Rohingov.

Útoky neonacistov

Ďalšia vec je, či sa útoky neonacistov dajú považovať za terorizmus. Nie vždy to tak je. Napríklad v roku 2015 zastrelil zástanca nadradenosti bielej rasy v černošskom kostole v Charlestone 9 ľudí. Americké úrady to neriešili ako terorizmus, ale ako zločin z neznášanlivosti.

Podľa odborníkov to však bol pravicový terorizmus, pretože cieľom útočníka bolo rozšíriť strach aj mimo kostola.

Druhý prípad je z tohto roka z Charlottesville, kde pri stretoch fašistov a antifašistov vletel autom do davu rasista a zabil jednu ženu.

Podľa Mashi Gessen z New Yorkera to však nebol teroristický útok, pretože útočil priamo na oponentov. „Obeť a publikum vraha bolo jedno a to isté. Bola to politicky motivovaná vražda, ale nebol to terorizmus,“ napísala.

Iná vec je, že médiá, ale aj polícia niekedy prirýchlo označujú za terorizmus incident, keď útočí cudzinec, respektíve arabsky vyzerajúci muž. Napríklad v prípade strelca v Mníchove, ktorý v McDonalde zabil deväť ľudí v roku 2016, sa pôvodne hovorilo o teroristickom čine. Útočník mal iránske korene.

Neskôr to už polícia označovala za masovú streľbu bez teroristického motívu. Osemnásťročný mladík údajne nebol nábožný a bol posadnutý masovými streľbami. Svoj čin vykonal na výročie Breivikovho vraždenia. Mimochodom, masaker nórskeho extrémistu bol teroristický čin, pretože zabíjaním chcel šíriť svoje politické myšlienky.

„S vyhlásením útoku za terorizmus treba byť opatrní. Len kričať ‚Allahu Akbar‘ nestačí, treba počkať na konkrétny dôkaz. Napríklad keď sa nájde lístok s prihlásením sa k teroristickej skupine,“ hovorí Rekawek.

Spomína októbrový incident v Londýne, pri ktorom auto vrazilo do chodcov, viacerí sa zranili. Mnohí to rýchlo označovali za ďalší teroristický útok, pretože šoférom bol cudzinec. Napokon sa ukázalo, že išlo iba o nehodu.

Rýchly Trump

V hodnotení je rýchly najmä americký prezident Donald Trump. Napríklad v prípade výbuchu nálože v londýnskom metre v septembri písal na Twitteri o „úbohom teroristovi“ ešte predtým, ako bolo vôbec jasné, o čo ide.

Naopak, po nedeľnej streľbe v kostole v Texase hovoril o „narušenej osobe“ a „duševných problémoch“.

„Máme veľa duševných problémov v tejto krajine, podobne ako iné krajiny. Ale nie je to otázka (rozšírenosti) zbraní,“ povedal Trump. V Amerike je takýchto masových vrážd najviac na svete, rovnako je tu aj rekordná rozšírenosť zbraní medzi civilistami.

Viacerí upozorňujú, aby sme takéto útoky neprisudzovali duševným poruchám, pokiaľ to nie je jasné. Podľa niektorých štúdií len 3 až 5 percent násilných trestných činov v USA spácha človek s vážnou duševnou poruchou.

Rovnako sa o duševných problémoch pričasto hovorí aj v prípade teroristických útočníkov. „Teroristi nie sú mentálne chorí,“ povedal psychoanalytik Fethi Benslama pre France 24.

Teraz najčítanejšie