Z banky prišla robiť šéfku HR do železníc: Ľuďom sa tu málo pripomína, aké majú výhody

Už o pár rokov môže „národnému dopravcovi“ chýbať takmer dvadsať percent rušňovodičov. Nová hlavná personalistka Andrea Trégerová hovorí, ako tomu chce predísť.

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) je jednou z najväčších firiem v krajine. Jej personalistiku dostala na starosť Andrea Trégerová. Foto N – Tomáš Benedikovič

Personalistiku v Železničnej spoločnosti Slovensko mali doteraz na starosti dlhoroční železničiari – odborári. Nový manažment, ktorý prišiel vlani po voľbách, sa rozhodol pre zmenu a túto oblasť zveril žene z biznisu.

Novou riaditeľkou odboru ľudských zdrojov sa pred pár mesiacmi stala Andrea Trégerová, ktorá viac než desať rokov pracovala v Slovenskej sporiteľni. V rozhovore okrem iného hovorí:

  • či sú podľa nej zamestnanci železníc spokojní,
  • ako chce lákať stredoškolákov pre prácu na železniciach, 
  • ako plánuje riešiť problémy zamestnancov, ktorí majú exekúcie,
  • prečo zvažuje ponúkať niektorým vysokoškolákom prácu z domova.

S kým sa robí ľahšie? S ľuďmi v banke alebo s ľuďmi od železníc?

Je to veľmi podobné. V jednej či druhej oblasti môžu mať zamestnanci inú náplň práce, iné vzdelanie, ale HR má vždy rovnakú úlohu: má sa starať o to, aby mali, čo potrebujú.

Jedenásť rokov ste pracovali v Slovenskej sporiteľni. Čo vás naraz priviedlo do Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK)?

Dostala som ponuku od vedenia. Prišla som na vstupný rozhovor, kde sme sa veľmi otvorene porozprávali o tom, čo táto spoločnosť v oblasti ľudských zdrojov potrebuje. To ma oslovilo. ZSSK je firma, ktorá má viac než šesťtisíc zamestnancov, takže to, samozrejme, bola a je veľká výzva. Je tu veľa vecí, ktoré treba urobiť. Napríklad priemerný vek rušňovodiča je okolo štyridsaťpäť rokov. Pokiaľ by sa s tým nič nerobilo, o päť rokov nám bude chýbať 19 percent rušňovodičov. Jednou z mojich úloh bude prekopať odmeňovací systém, aby sme si udržali súčasných pracovníkov a boli zaujímaví pre nových.

Začnime teda súčasným stavom. Sú zamestnanci železníc spokojní?

ZSSK si tento rok robila interný prieskum, ktorého sa zúčastnilo vysoké percento jej zamestnancov. Výsledkom prieskumu bolo, že spokojnosť je tu na veľmi slušnej úrovni. Sama som sa stretla so zamestnancami, ktorí sú absolútne oddaní svojmu železničiarskemu povolaniu. Robia ho so zápalom, vo voľnom čase opravujú staré vlaky a vozne, dávajú do toho vlastné prostriedky. Jednoducho im to robí radosť. Zároveň mnoho z nich považuje prácu v ZSSK za prestíž.

Andrea Trégerová

Vyštudovala právo na Univerzite Komenského, od roku 2006 pracovala v Slovenskej sporiteľni – najprv ako daňový expert, neskôr ako riaditeľka realitnej spoločnosti Slovenskej sporiteľne, naposledy ako vedúca HR Care. Od leta tohto roka je vedúcou oddelenia ľudských zdrojov v Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK). Do funkcie ju priviedol nový manažment, ktorý nastúpil krátko po vlaňajších voľbách.

Kupovali ste si niekedy lístok napríklad na bratislavskej hlavnej stanici?

Samozrejme.

Mali ste napríklad z pracovníčok na okienkach pocit, že ich práca baví? 

Ja som po svojom nástupe absolvovala niekoľko ciest našimi vlakmi. Moje skúsenosti boli, že keď som sa napríklad usmiala na pani pri okienku, ona sa tiež usmiala na mňa. Rovnakú skúsenosť som mala aj s vlakvedúcimi. A to nikto z nich netušil, aká je moja pozícia.

Čím si teda vysvetľujete, že ZSSK má prvýkrát v histórii problém zháňať ľudí?

To nie je iba problém železníc. Kvalifikovaných ľudí, ale aj ľudí ochotných pracovať manuálne je na trhu práce málo a s tým sa musia vyrovnať všetky sektory. Situácia však nie je kritická. Pokiaľ napríklad hovoríme o rušňovodičoch, tak za tento rok k nám nastúpilo 79 nových kandidátov na rušňovodiča a trinásť hotových rušňovodičov. Do dôchodku alebo ku konkurencii ich odišlo 68.

Takže sa nič hrozné podľa vás nedeje?

Nechcem tú situáciu zľahčovať, naopak, mám pred ňou rešpekt. Musíme riešiť už spomínaný problém, ktorý je spojený s tým, že o niekoľko rokov bude množstvo starších zamestnancov odchádzať do dôchodku. A zároveň máme rezervy aj vo vnútri firmy. Motivačný systém je slabý, so zamestnancami sa málo komunikovalo, zanedbávalo sa školenie ľudí na manažérskych pozíciách a tak by som mohla pokračovať. Keď hľadáme ľudí na pozície rušňovodičov, tak im v inzerátoch nedostatočne vysvetľujeme, do čoho idú.

Dobre, predstavme si, že mám sedemnásť rokov a študujem na strednej odbornej škole. Prečo by som mal rozmýšľať o tom, že by som išiel k železniciam?

Napríklad preto, lebo je to ozajstná chlapská robota, za ktorú sa nemusíte

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Kniha od tohto autora: Pravda a lož na FacebookuViac info

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |