Denník N

Z banky prišla robiť šéfku HR do železníc: Ľuďom sa tu málo pripomína, aké majú výhody

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) je jednou z najväčších firiem v krajine. Jej personalistiku dostala na starosť Andrea Trégerová. Foto N – Tomáš Benedikovič
Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) je jednou z najväčších firiem v krajine. Jej personalistiku dostala na starosť Andrea Trégerová. Foto N – Tomáš Benedikovič

Už o pár rokov môže „národnému dopravcovi“ chýbať takmer dvadsať percent rušňovodičov. Nová hlavná personalistka Andrea Trégerová hovorí, ako tomu chce predísť.

Personalistiku v Železničnej spoločnosti Slovensko mali doteraz na starosti dlhoroční železničiari – odborári. Nový manažment, ktorý prišiel vlani po voľbách, sa rozhodol pre zmenu a túto oblasť zveril žene z biznisu.

Novou riaditeľkou odboru ľudských zdrojov sa pred pár mesiacmi stala Andrea Trégerová, ktorá viac než desať rokov pracovala v Slovenskej sporiteľni. V rozhovore okrem iného hovorí:

  • či sú podľa nej zamestnanci železníc spokojní,
  • ako chce lákať stredoškolákov pre prácu na železniciach, 
  • ako plánuje riešiť problémy zamestnancov, ktorí majú exekúcie,
  • prečo zvažuje ponúkať niektorým vysokoškolákom prácu z domova.

S kým sa robí ľahšie? S ľuďmi v banke alebo s ľuďmi od železníc?

Je to veľmi podobné. V jednej či druhej oblasti môžu mať zamestnanci inú náplň práce, iné vzdelanie, ale HR má vždy rovnakú úlohu: má sa starať o to, aby mali, čo potrebujú.

Jedenásť rokov ste pracovali v Slovenskej sporiteľni. Čo vás naraz priviedlo do Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK)?

Dostala som ponuku od vedenia. Prišla som na vstupný rozhovor, kde sme sa veľmi otvorene porozprávali o tom, čo táto spoločnosť v oblasti ľudských zdrojov potrebuje. To ma oslovilo. ZSSK je firma, ktorá má viac než šesťtisíc zamestnancov, takže to, samozrejme, bola a je veľká výzva. Je tu veľa vecí, ktoré treba urobiť. Napríklad priemerný vek rušňovodiča je okolo štyridsaťpäť rokov. Pokiaľ by sa s tým nič nerobilo, o päť rokov nám bude chýbať 19 percent rušňovodičov. Jednou z mojich úloh bude prekopať odmeňovací systém, aby sme si udržali súčasných pracovníkov a boli zaujímaví pre nových.

Začnime teda súčasným stavom. Sú zamestnanci železníc spokojní?

ZSSK si tento rok robila interný prieskum, ktorého sa zúčastnilo vysoké percento jej zamestnancov. Výsledkom prieskumu bolo, že spokojnosť je tu na veľmi slušnej úrovni. Sama som sa stretla so zamestnancami, ktorí sú absolútne oddaní svojmu železničiarskemu povolaniu. Robia ho so zápalom, vo voľnom čase opravujú staré vlaky a vozne, dávajú do toho vlastné prostriedky. Jednoducho im to robí radosť. Zároveň mnoho z nich považuje prácu v ZSSK za prestíž.

Andrea Trégerová

Vyštudovala právo na Univerzite Komenského, od roku 2006 pracovala v Slovenskej sporiteľni – najprv ako daňový expert, neskôr ako riaditeľka realitnej spoločnosti Slovenskej sporiteľne, naposledy ako vedúca HR Care. Od leta tohto roka je vedúcou oddelenia ľudských zdrojov v Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK). Do funkcie ju priviedol nový manažment, ktorý nastúpil krátko po vlaňajších voľbách.

Kupovali ste si niekedy lístok napríklad na bratislavskej hlavnej stanici?

Samozrejme.

Mali ste napríklad z pracovníčok na okienkach pocit, že ich práca baví? 

Ja som po svojom nástupe absolvovala niekoľko ciest našimi vlakmi. Moje skúsenosti boli, že keď som sa napríklad usmiala na pani pri okienku, ona sa tiež usmiala na mňa. Rovnakú skúsenosť som mala aj s vlakvedúcimi. A to nikto z nich netušil, aká je moja pozícia.

Čím si teda vysvetľujete, že ZSSK má prvýkrát v histórii problém zháňať ľudí?

To nie je iba problém železníc. Kvalifikovaných ľudí, ale aj ľudí ochotných pracovať manuálne je na trhu práce málo a s tým sa musia vyrovnať všetky sektory. Situácia však nie je kritická. Pokiaľ napríklad hovoríme o rušňovodičoch, tak za tento rok k nám nastúpilo 79 nových kandidátov na rušňovodiča a trinásť hotových rušňovodičov. Do dôchodku alebo ku konkurencii ich odišlo 68.

Takže sa nič hrozné podľa vás nedeje?

Nechcem tú situáciu zľahčovať, naopak, mám pred ňou rešpekt. Musíme riešiť už spomínaný problém, ktorý je spojený s tým, že o niekoľko rokov bude množstvo starších zamestnancov odchádzať do dôchodku. A zároveň máme rezervy aj vo vnútri firmy. Motivačný systém je slabý, so zamestnancami sa málo komunikovalo, zanedbávalo sa školenie ľudí na manažérskych pozíciách a tak by som mohla pokračovať. Keď hľadáme ľudí na pozície rušňovodičov, tak im v inzerátoch nedostatočne vysvetľujeme, do čoho idú.

Dobre, predstavme si, že mám sedemnásť rokov a študujem na strednej odbornej škole. Prečo by som mal rozmýšľať o tom, že by som išiel k železniciam?

Napríklad preto, lebo je to ozajstná chlapská robota, za ktorú sa nemusíte hanbiť a ktorá má budúcnosť.

A prečo by som sa mal uchádzať o prácu v ZSSK a nie povedzme v RegioJete?

V prvom rade preto, že sme stabilná spoločnosť. Sme národný dopravca a z toho vyplývajú aj rôzne záruky, napríklad, že tu budeme aj o mnoho rokov. Silné postavenie u nás majú odbory, zamestnancov ochraňuje kolektívna zmluva. Jeden príklad: keď niekto stratí schopnosť vykonávať svoju aktuálnu prácu, napríklad keď sa rušňovodičovi zhorší zrak alebo sluch, tak mu hľadáme iné uplatnenie. Aj v mojom tíme je bývalý rušňovodič, ktorý teraz pomáha zostavovať učebné materiály pre ďalších rušňovodičov. Takýto typ stability podľa môjho názoru nemôže ponúknuť žiadny súkromný dopravca.

Popritom ma, samozrejme, zaujíma plat. Začínajúci rušňovodič dostane 700 eur hrubého, po zapracovaní o niečo viac. Je to adekvátne na rok 2017?

Tak v prvom rade treba povedať, že základná mzda nie je jediná zložka mzdy. ZSSK ponúka celú škálu rôznych príplatkov, ktoré idú výrazne nad rámec zákonníka práce. Máme napríklad príplatky za sobotu a nedeľu, čím sme predbehli aj vládu, ktorá sa takúto vec až teraz snaží dostať do zákona. Ďalej máme príplatky za sťažený pracovný režim, za vedenie pracovnej čaty, za lektorskú činnosť, za stratu spôsobilosti a podobne.

Sadzby pri niektorých príplatkoch sú u nás výrazne vyššie než v iných odvetviach. Napríklad pri nadčasoch je v zákone uvedené, že príplatok má byť dvadsaťpäť percent priemerného zárobku – my dávame šesťdesiat percent. Počas sviatku je príplatok zo zákona päťdesiat percent, u nás je sto percent. Toto patrí medzi výhody práce u nás, ktoré si ľudia často ani neuvedomujú.

Napriek tomu vám v lete dalo výpoveď naraz tridsať rušňovodičov a odišli k súkromníkovi. A máme informácie, že podali výpoveď aj ďalší. Hovoríme väčšinou o skúsených rušňovodičoch z východného Slovenska. Ešte pred pár rokmi bola takáto situácia nepredstaviteľná.

Situáciu na trhu práce sledujeme a snažíme sa na ňu reagovať. Nedávno sme vybraným profesiám, ako sú napríklad údržbári alebo práve rušňovodiči, zvýšili variabilnú zložku platu. V tom chceme pokračovať. A opäť musím dodať, že sme doteraz aj málo komunikovali o výhodách, ktoré u nás ľudia majú.

Čo presne u vás znamená variabilná zložka?

Naši zamestnanci majú teraz pevnú a variabilnú zložku platu. Variabilná závisí od výkonov človeka, doteraz však bola zanedbateľná – napríklad pri rušňovodičoch tvorila len pár percent mzdy. My sme flexibilne zaviedli novú variabilnú zložku s tým, že zamestnanci si vďaka tomu môžu prilepšiť až o 250 eur mesačne. Chceme tak podporiť lepší výkon.

Ako sa to dá merať? Ako môže napríklad rušňovodič podávať vyššie výkony, keď musí jazdiť podľa grafikonu?

Samozrejme, treba správne definovať kritériá. Musí to byť niečo, čo zamestnanec vie ovplyvniť. U rušňovodičov je to napríklad meškanie vlakov. Štatisticky tridsať percent meškaní spôsobíme my. Niekedy je to chybou počas jazdy, niekedy už len tým, že zamestnanec urobí nejaký úkon predchádzajúci jazde neskoro alebo mu dlhšie trvá. Takže pokiaľ sa takýchto chýb vyvarujú, budú mať vyššiu odmenu.

Ešte pred pár rokmi sa k železniciam dalo často dostať iba po známostiach. Teraz, naopak, majú problém zháňať ľudí. Foto – TASR

Teraz prejdime na nevýhody. Železničiari majú veľmi nepravidelnú pracovnú dobu – jeden deň sú v práci šestnásť hodín, potom majú deň voľno, potom zase osem hodín a tak rôzne. Celý týždeň majú rozsekaný. Dá sa s tým niečo robiť? 

Áno, je pravda, že u nás majú pracovníci v rôznych špecializáciách nerovnomerne rozvrhnutý čas, ale to je, mimochodom, bežné napríklad aj vo finančnom sektore. Pracovný čas sa u nás riadi turnusovým poriadkom a ten sa snažíme vylepšovať. Chceme dosiahnuť to, aby ľudia mali pracovný čas nastavený čo najlepšie. Na druhej strane, na takýto režim sú železničiari zvyknutí a do toho s tým aj idú.

Ďalším problémom je prostredie, v ktorom ľudia pracujú. Priestory ZSSK sú často zanedbané, údržbári pracujú v ťažkých podmienkach.

To je ďalšia vec, na ktorej pracujeme. Napríklad naši údržbári aj niekoľko hodín denne ležia pod mašinou, čo má dôsledky na ich zdravie. A tu sa už dostávame k téme benefitov. Moja predstava je taká, že zamestnanec, ktorý si pri práci namáha chrbticu, by mohol mať nárok na fyzioterapeutický program. Doteraz tu nič také nebolo.

Sme však stále na začiatku. Toto sú zatiaľ iba úvahy, akým smerom chceme ísť. Snažíme sa analyzovať, aké zdravotné potreby majú naši ľudia a čo by sme s tým mohli robiť. Napríklad rušňovodiči dnes majú nárok na pobyt v kúpeľoch. Dokážem si predstaviť, že takýto nárok by mohli mať aj niektorí ďalší zamestnanci.

O akých ďalších benefitoch rozmýšľate?

Keď som mala stretnutie so zamestnancami, tak veľmi pozitívne zareagovali na návrh, že by sme mohli zaviesť nejakú formu podpory ich potrieb bývania a podpory ľudí, ktorí sa dostanú do nepriaznivej finančnej situácie. Chceme rozbehnúť špeciálny systém finančného vzdelávania. Zamestnanci by vďaka tomu dostávali rady, ako sa dostať k hypotéke alebo ako môžu odstrániť nejaký finančný problém.

Iným slovami: chcete riešiť to, že značná časť zamestnancov železníc je v exekúcii?

To som nepovedala. To, že majú ľudia finančné problémy, je fenomén tejto doby. A my sme zamestnávateľ, ktorý sa o to zaujíma.

Takže čo plánujete? Napríklad zaplatiť nejakého finančného konzultanta, ktorý by potom absolvoval stretnutie so zamestnancami a vysvetľoval im ich možnosti? 

To je určite jedna z ciest. Firmy z finančného sektora majú záujem s nami spolupracovať, pretože im to môže napríklad priniesť nových klientov.

Samostatnou kategóriou sú potom pracovníci s vysokoškolským vzdelaním. Tých plánujete ako získavať?

Nedávno sme sa stretli so zástupcami Žilinskej univerzity a rozprávali sme sa o spoločných projektoch. O jej študentov máme dlhodobo záujem, takže sme preberali napríklad možnosť, že by naši odborníci chodili na univerzitu prednášať a podieľali sa príprave nových osnov a nových učebníc.

V ZSSK pôsobia vysokoškolsky vzdelaní ľudia napríklad na pozíciách, kde sa plánujú grafikony či obehy vlakov. To je veľmi náročná práca, na ktorú potrebujete mať vyštudovaný odbor na úrovni „matfyzu“. Preto potrebujeme, aby už univerzita ľudí na takúto profesiu čo najlepšie pripravila.

Ľudia s takouto špecializáciou však potom môžu robiť aj v iných profesiách. Prečo by mali ísť práve k ZSSK?

Pokiaľ hovoríme o plánovaní turnusov a obehov, tak inde ako v ZSSK možnosť uplatnenia veľmi nie je, pretože sme jediný veľký osobný dopravca na Slovensku. Súkromní dopravcovia majú pár spojov, tam sa ten vysokoškolák v tejto zaujímavej oblasti veľmi „nevyblázni“. Ale je, samozrejme, pravda, že absolventi takýchto špecifických odborov si ľahko nájdu prácu aj vo finančnom sektore a v iných sektoroch – konkurencia je veľká. Dnešní mladí ľudia perfektne ovládajú angličtinu, takže bežne nám odchádzajú aj do zahraničia.

A čo s tým chcete robiť?

V prvom rade sa ich musíme snažiť získať už na škole. A musíme ísť s dobou. Dnešná mladá generácia potrebuje viac slobody, nechce sedieť osem hodín denne v kancelárii. Môžeme sa preto baviť napríklad o tom, či by konkrétne plánovači turnusov nemohli mať skrátené úväzky alebo robiť prácu z domu. Pri takýchto administratívnych pozíciách tomu nič nebráni.

Pokiaľ aj tieto zmeny presadíte, akú môže mať človek istotu, že to tak zostane? ZSSK je štátna firma a v štátnych firmách sa bežne mení manažment vždy, keď sa vymení minister.

Politické záležitosti však neovplyvňujú odbornú skupinu našich zamestnancov. Každá vláda má záujem na tom, aby jej národný dopravca fungoval. Veď vozíme ľudí. Pokiaľ sa nám podaria presadiť dobré zmeny, o ktorých hovoríme, a tieto zmeny budú naozaj fungovať, naši prípadní nástupcovia nebudú mať žiadny dôvod ich rušiť.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie