Drobovi vyhrali Bratislavu Petržalka, Ružinov, Staré Mesto a vidiek
Droba vyhral všetky dôležité bratislavské okrsky, v Petržalke porazil aj bývalého starostu Ftáčnika. V Novom Meste vyhral jasne Kusý, vo Vajnoroch zasa Mrva, ktorý nabral najviac hlasov aj mimo Bratislavy.
Župné voľby v Bratislavskom kraji boli až takmer do úplného záveru veľmi napínavé. Prví piati kandidáti museli byť pri priebežnom sčítaní nervózni, poradie sa často menilo a rozdiely boli príliš malé, aby niečo naznačili.
Juraj Droba víťazstvo potvrdil až v nedeľu o pol druhej ráno s náskokom vyše 3300 hlasov pred druhým Rudolfom Kusým.
Pozreli sme sa, ako hlasovali jednotlivé okrsky a mestské časti a čo z toho rozhodlo o víťazstve Drobu, porážke Milana Ftáčnika a Kusého a aj o prekvapivom výsledku Jána Mrvu.
V Bratislave boli rozdiely minimálne
Kým v niektorých krajoch už okolo pol jednej v noci oslavovali noví župani, Droba sa po desatinách iba posunul do krehkého vedenia. Ftáčnika z druhého miesta prekvapivo vytlačil Kusý.
V Bratislave prišli rozhodujúce momenty až neskoro v noci, keď pribúdali hlasy z veľkých bratislavských okrskov.
Ftáčnik sa prepadol na tretie miesto, v Petržalke nevyhral
Všetky prieskumy pred voľbami ukazovali, že súboj o župana bude medzi Ftáčnikom a jedným z trojice Droba, Kusý, Frešo. Bývalého starostu Petržalky však nedokázala podržať jeho mestská časť Petržalka tak, ako Kusého podržalo Nové Mesto.
Kusý získal v Novom Meste až vyše 6-tisíc hlasov. Medzi Novomešťanmi, ktorí si ho zvolili za starostu už druhé volebné obdobie, je stále veľmi populárny.
Droba v Novom Meste získal takmer trikrát menej, no bola to jediná dôležitá mestská časť Bratislavy, v ktorej nevyhral, a iba znížila jeho náskok.
Ftáčnikovi sa to v najsilnejšom okrsku Petržalka, Čunovo, Rusovce a Jarovce nepodarilo zopakovať. V domovskej mestskej časti nedosiahol žiadny náskok a Droba ho dokonca predbehol o necelých 600 hlasov (6623 hlasov).
Tisíce ďalších hlasov si rovnomerne podelili aj ďalší kandidáti.
Droba v župných voľbách vyhral najmä preto, že získal najviac hlasov v troch dôležitých okrskoch s veľkým počtom voličov – v Starom Meste, Ružinove a Petržalke. To mu napriek slabému výsledku v Novom Meste stačilo na porážku Kusého.
Ak by o županovi rozhodovali iba Bratislavčania, Droba by vyhral s ešte tesnejším náskokom pred druhým Kusým, ktorý v hlavnom meste získal iba o 724 hlasov menej.
Droba však na rozdiel od Kusého dokázal zopakovať dobrý výsledok z Bratislavy aj v celom kraji. Hoci tam už nevyhrával, Kusého predbehol vo všetkých troch okresoch Malacky, Pezinok a Senec o 2649 hlasov.
Z pätice najsilnejších kandidátov Kusý presvedčil najmenej mimobratislavčanov a preskočil ho aj Frešo, ktorý inak vo voľbách prepadol. Odchádzajúcemu županovi sa na vidieku a v menších mestách darilo viac ako v Bratislave, v okrese Malacky dokonca zvíťazil.
Mimo Bratislavy vyhral Mrva
V pezinských obciach bol Frešo druhý za Mrvom, no v okrese Pezinok už viac hlasov získal Droba a najmä prekvapenie volieb Mrva, ktorý bol vo všetkých prieskumoch outsider bez šance na výhru. Mrvu zo všetkých kandidátov volilo najviac obyvateľov z regiónov, takmer 10-tisíc.
Starosta Vajnôr nakoniec skončil štvrtý ešte pred Frešom a so stratou necelých tritisíc hlasov na Ftáčnika.
Mrva spravil vo svojej mestskej časti podobne dobrý výsledok ako Kusý v Novom Meste a získal až 55,7 percenta hlasov. S ostatnými držal tempo na štvrtom mieste aj v ďalších mestských častiach a všade okrem Podunajských Biskupíc získal viac hlasov ako Frešo.
Mrva po župných voľbách zvažuje, že využije dobrý výsledok aj v budúcoročných voľbách primátora Bratislavy. O podpore chce hovoriť s hnutím OĽaNO, ku ktorému by sa mohli pridať aj ďalšie pravicové strany.
Mrva po voľbách konšpiruje, že mohol mať ešte viac hlasov, keby prieskumy neboli zmanipulované. Tvrdí, že získal takmer 30-tisíc hlasov napriek tomu, že ho zámerne v deformovaných prieskumoch odpisovali.
„No len Pán Boh vie, ako by to bolo, keby prieskumy zámerne neklamali,“ napísal po voľbách v ďakovnom príspevku na Facebooku.
Žiada tiež, aby sa prieskumy zakázali zverejňovať až dva mesiace pred voľbami oproti dvom týždňom v súčasnosti. „Dokázateľne sú len na kšefty a ovplyvňovanie ľudí, nie na zisťovanie verejnej mienky,“ dodal.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
