utorok

Aká je celá pravda o Kotlebovom hospodárení a poklese dlhu v Banskobystrickom kraji?

Pri posudzovaní Kotlebovho hospodárenia je dôležité chápať celé súvislosti a nenechať sa pomýliť jednotlivými ukazovateľmi, ktoré často môžu byť úmyselne a umelo vytrhnuté z kontextu.

Marian Kotleba. Foto N – Tomáš Benedikovič

Autor je analytik INEKO

Ukončené funkčné obdobie súčasných županov v jednotlivých krajoch poskytuje vhodnú príležitosť na zhodnotenie ich práce – voliči by mali mať spätnú väzbu o tom, ako ich župan a všetci volení zástupcovia pracovali a myslím si, že zrozumiteľná informácia o výsledkoch hospodárenia by mala patriť k takejto debate. Okrem iného aj preto, lebo na každej župe sa rozhoduje o tom, kam bude za každý rok smerovať viac ako 125 miliónov eur.

Ako spolupracovník mimovládnej neziskovej organizácie INEKO (Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy) mám na starosti projekt, v rámci ktorého sa venujeme práve hospodáreniu samospráv. Hlavným účelom tohto projektu je poskytnúť širokej verejnosti relevantné údaje o hospodárení každej obce, mesta a vyššieho územnosprávneho celku na Slovensku.

Údaje získavame každý rok od ministerstva financií a snažíme sa ich v užívateľsky prívetivej forme prezentovať na našom portáli o hospodárení samospráv. Zároveň, aby aj laici mohli rýchlo získať predstavu o hospodárení svojho zastupiteľstva, zostavili sme metodiku, na základe ktorej dokážeme spracovať viaceré kľúčové ukazovatele o hospodárení samosprávy do jediného čísla, ktoré nazývame finančné zdravie.

Pri mojej práci na projekte často dostávam otázky, ako to bolo s hospodárením Kotlebu v úrade Banskobystrického samosprávneho kraja. Ľudia totiž na jednej strane vnímajú samotného župana, ktorý vyhlasoval, že má veľmi dobré výsledky, zodpovedne hospodári, najvýraznejšie znížil dlh a na rozdiel od ostatných županov nerozpredáva majetok župy. Na druhej strane, nie je núdza o názory, že Kotleba pripravil Banskobystrický kraj o eurofondy, zamestnal rodinných príslušníkov a blízkych ľudí vo svojom úrade, hospodáril neefektívne a netransparentne pridelil zákazky vybraným firmám.

Viaceré z týchto otázok nedokážem stopercentne zodpovedať. K dispozícii máme totiž iba sumárne účtovnícke údaje, medzi ktoré patria napríklad výška príjmov, výdavkov, dlhu či záväzkov po lehote splatnosti. Neviem teda s istotou zhodnotiť, ako efektívne boli zdroje župy vynaložené, ako kvalitne boli cesty v kraji opravené, alebo o koľko kraj prišiel pre problémy s eurofondmi.

Naopak, na základe údajov z ministerstva je možné dosť dobre posúdiť, ako to bolo za uplynulé tri roky (2014, 2015 a 2016) s vývojom príjmov, výdavkov, dlhu a tiež s majetkom Banskobystrického kraja. A ako to teda je? Je pravda, že Kotleba znížil dlh svojej samosprávy. Treba však podotknúť, že to isté sa podarilo v danom čase vo všetkých krajoch okrem Prešovského (viď tab. 1) a tiež v drvivej väčšine miest a obcí v SR.

Podstata spočíva v tom, že nie je dobré zamerať sa výlučne iba na údaj o dlhu, ale na všetky súvislosti. Keď sa vysvetlia všetky okolnosti, ukáže sa, že vlastne vôbec nie je žiadny zázrak, že sa samosprávam darilo za uplynulé roky významne znižovať zadlženie.

Naopak, bolo a je to prirodzené. Všetkým krajom totiž od krízy – najmä v posledných rokoch – rástli príjmy rekordným tempom, keďže sa darilo ekonomike ako celku a tým aj výberu daní (práve výber daní z príjmu fyzických osôb je rozhodujúci, ak ide o príjmy samospráv).

Aby som bol konkrétny, Kotlebov predchodca Maňka mal

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |