Aká je celá pravda o Kotlebovom hospodárení a poklese dlhu v Banskobystrickom kraji?

Marian Kotleba. Foto N – Tomáš Benedikovič

Pri posudzovaní Kotlebovho hospodárenia je dôležité chápať celé súvislosti a nenechať sa pomýliť jednotlivými ukazovateľmi, ktoré často môžu byť úmyselne a umelo vytrhnuté z kontextu.

Autor je analytik INEKO

Ukončené funkčné obdobie súčasných županov v jednotlivých krajoch poskytuje vhodnú príležitosť na zhodnotenie ich práce – voliči by mali mať spätnú väzbu o tom, ako ich župan a všetci volení zástupcovia pracovali a myslím si, že zrozumiteľná informácia o výsledkoch hospodárenia by mala patriť k takejto debate. Okrem iného aj preto, lebo na každej župe sa rozhoduje o tom, kam bude za každý rok smerovať viac ako 125 miliónov eur.

Ako spolupracovník mimovládnej neziskovej organizácie INEKO (Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy) mám na starosti projekt, v rámci ktorého sa venujeme práve hospodáreniu samospráv. Hlavným účelom tohto projektu je poskytnúť širokej verejnosti relevantné údaje o hospodárení každej obce, mesta a vyššieho územnosprávneho celku na Slovensku.

Údaje získavame každý rok od ministerstva financií a snažíme sa ich v užívateľsky prívetivej forme prezentovať na našom portáli o hospodárení samospráv. Zároveň, aby aj laici mohli rýchlo získať predstavu o hospodárení svojho zastupiteľstva, zostavili sme metodiku, na základe ktorej dokážeme spracovať viaceré kľúčové ukazovatele o hospodárení samosprávy do jediného čísla, ktoré nazývame finančné zdravie.

Pri mojej práci na projekte často dostávam otázky, ako to bolo s hospodárením Kotlebu v úrade Banskobystrického samosprávneho kraja. Ľudia totiž na jednej strane vnímajú samotného župana, ktorý vyhlasoval, že má veľmi dobré výsledky, zodpovedne hospodári, najvýraznejšie znížil dlh a na rozdiel od ostatných županov nerozpredáva majetok župy. Na druhej strane, nie je núdza o názory, že Kotleba pripravil Banskobystrický kraj o eurofondy, zamestnal rodinných príslušníkov a blízkych ľudí vo svojom úrade, hospodáril neefektívne a netransparentne pridelil zákazky vybraným firmám.

Viaceré z týchto otázok nedokážem stopercentne zodpovedať. K dispozícii máme totiž iba sumárne účtovnícke údaje, medzi ktoré patria napríklad výška príjmov, výdavkov, dlhu či záväzkov po lehote splatnosti. Neviem teda s istotou zhodnotiť, ako efektívne boli zdroje župy vynaložené, ako kvalitne boli cesty v kraji opravené, alebo o koľko kraj prišiel pre problémy s eurofondmi.

Naopak, na základe údajov z ministerstva je možné dosť dobre posúdiť, ako to bolo za uplynulé tri roky (2014, 2015 a 2016) s vývojom príjmov, výdavkov, dlhu a tiež s majetkom Banskobystrického kraja. A ako to teda je? Je pravda, že Kotleba znížil dlh svojej samosprávy. Treba však podotknúť, že to isté sa podarilo v danom čase vo všetkých krajoch okrem Prešovského (viď tab. 1) a tiež v drvivej väčšine miest a obcí v SR.

Podstata spočíva v tom, že nie je dobré zamerať sa výlučne iba na údaj o dlhu, ale na všetky súvislosti. Keď sa vysvetlia všetky okolnosti, ukáže sa, že vlastne vôbec nie je žiadny zázrak, že sa samosprávam darilo za uplynulé roky významne znižovať zadlženie.

Naopak, bolo a je to prirodzené. Všetkým krajom totiž od krízy – najmä v posledných rokoch – rástli príjmy rekordným tempom, keďže sa darilo ekonomike ako celku a tým aj výberu daní (práve výber daní z príjmu fyzických osôb je rozhodujúci, ak ide o príjmy samospráv).

Aby som bol konkrétny, Kotlebov predchodca Maňka mal

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |