Denník N

Aká je celá pravda o Kotlebovom hospodárení a poklese dlhu v Banskobystrickom kraji?

Marian Kotleba. Foto N – Tomáš Benedikovič
Marian Kotleba. Foto N – Tomáš Benedikovič

Pri posudzovaní Kotlebovho hospodárenia je dôležité chápať celé súvislosti a nenechať sa pomýliť jednotlivými ukazovateľmi, ktoré často môžu byť úmyselne a umelo vytrhnuté z kontextu.

Autor je analytik INEKO

Ukončené funkčné obdobie súčasných županov v jednotlivých krajoch poskytuje vhodnú príležitosť na zhodnotenie ich práce – voliči by mali mať spätnú väzbu o tom, ako ich župan a všetci volení zástupcovia pracovali a myslím si, že zrozumiteľná informácia o výsledkoch hospodárenia by mala patriť k takejto debate. Okrem iného aj preto, lebo na každej župe sa rozhoduje o tom, kam bude za každý rok smerovať viac ako 125 miliónov eur.

Ako spolupracovník mimovládnej neziskovej organizácie INEKO (Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy) mám na starosti projekt, v rámci ktorého sa venujeme práve hospodáreniu samospráv. Hlavným účelom tohto projektu je poskytnúť širokej verejnosti relevantné údaje o hospodárení každej obce, mesta a vyššieho územnosprávneho celku na Slovensku.

Údaje získavame každý rok od ministerstva financií a snažíme sa ich v užívateľsky prívetivej forme prezentovať na našom portáli o hospodárení samospráv. Zároveň, aby aj laici mohli rýchlo získať predstavu o hospodárení svojho zastupiteľstva, zostavili sme metodiku, na základe ktorej dokážeme spracovať viaceré kľúčové ukazovatele o hospodárení samosprávy do jediného čísla, ktoré nazývame finančné zdravie.

Pri mojej práci na projekte často dostávam otázky, ako to bolo s hospodárením Kotlebu v úrade Banskobystrického samosprávneho kraja. Ľudia totiž na jednej strane vnímajú samotného župana, ktorý vyhlasoval, že má veľmi dobré výsledky, zodpovedne hospodári, najvýraznejšie znížil dlh a na rozdiel od ostatných županov nerozpredáva majetok župy. Na druhej strane, nie je núdza o názory, že Kotleba pripravil Banskobystrický kraj o eurofondy, zamestnal rodinných príslušníkov a blízkych ľudí vo svojom úrade, hospodáril neefektívne a netransparentne pridelil zákazky vybraným firmám.

Viaceré z týchto otázok nedokážem stopercentne zodpovedať. K dispozícii máme totiž iba sumárne účtovnícke údaje, medzi ktoré patria napríklad výška príjmov, výdavkov, dlhu či záväzkov po lehote splatnosti. Neviem teda s istotou zhodnotiť, ako efektívne boli zdroje župy vynaložené, ako kvalitne boli cesty v kraji opravené, alebo o koľko kraj prišiel pre problémy s eurofondmi.

Naopak, na základe údajov z ministerstva je možné dosť dobre posúdiť, ako to bolo za uplynulé tri roky (2014, 2015 a 2016) s vývojom príjmov, výdavkov, dlhu a tiež s majetkom Banskobystrického kraja. A ako to teda je? Je pravda, že Kotleba znížil dlh svojej samosprávy. Treba však podotknúť, že to isté sa podarilo v danom čase vo všetkých krajoch okrem Prešovského (viď tab. 1) a tiež v drvivej väčšine miest a obcí v SR.

Podstata spočíva v tom, že nie je dobré zamerať sa výlučne iba na údaj o dlhu, ale na všetky súvislosti. Keď sa vysvetlia všetky okolnosti, ukáže sa, že vlastne vôbec nie je žiadny zázrak, že sa samosprávam darilo za uplynulé roky významne znižovať zadlženie.

Naopak, bolo a je to prirodzené. Všetkým krajom totiž od krízy – najmä v posledných rokoch – rástli príjmy rekordným tempom, keďže sa darilo ekonomike ako celku a tým aj výberu daní (práve výber daní z príjmu fyzických osôb je rozhodujúci, ak ide o príjmy samospráv).

Aby som bol konkrétny, Kotlebov predchodca Maňka mal za roky 2010 až 2013 k dispozícii celkovo 519 miliónov eur – to sú sumárne príjmy kraja na bežnom účte za štyri roky. Na porovnanie, Kotleba mal za svoje štyri roky približne 615 miliónov eur. Teda, bez toho, aby sa o to nejakým spôsobom pričinil, mal k dispozícii o zhruba 90 miliónov eur navyše oproti svojmu predchodcovi. Sumárnu informáciu o vývoji príjmov a výdavkov žúp možno nájsť v tab. 2.

Samozrejme, treba zohľadniť, že medzi rokmi 2010 a 2017 narástli ceny tovarov a služieb, a preto nemožno čakať, že by výdavky mali ostať nezmenené. Tu opäť možno spresniť, že v rokoch Kotlebu boli v priemere ceny o 3,5 percenta vyššie ako v rokoch 2010 až 2013. Na základe toho možno odhadnúť, že inflácia zhltla Kotlebovi zhruba 17 miliónov z daňových príjmov, ktoré dostal navyše. V konečnom dôsledku mal teda oproti predchádzajúcemu županovi v čistom k dispozícii aspoň o 70 miliónov eur viac a mohol sa rozhodnúť, čo s nimi spraví.

V tomto svetle zníženie dlhu o 39 miliónov, ktorým sa Kotleba chváli, nevyzerá ako žiadny zázrak. Pravda je taká, že ak by hospodáril lepšie, pokojne mohol znížiť dlh ešte výraznejšie. Na dosiahnuté zníženie dlhu pritom ani nebolo potrebné žiadne šetrenie – postačili na to dodatočné príjmy, ktoré mal k dispozícii oproti svojmu predchodcovi. Iba časť z nich využil na zníženie dlhu, časť smerovala na zvýšené výdavky, ktoré rástli rýchlejšie ako inflácia.

Podobne, ak ide o vytrhnutie údajov z kontextu pri samochvále Kotlebu, je to aj s predajom majetku, čiže presnejšie s kapitálovými príjmami samosprávy. Je zavádzajúce poukazovať iba na túto hodnotu, pričom nie sú zároveň spomenuté aj kapitálové výdavky, ktoré hovoria o tom, koľko samospráva dala na investície vedúce k zväčšovaniu či zveľaďovaniu majetku samosprávy.

Kotleba sa chváli nízkymi predajmi majetku župy, napríklad za rok 2016 išlo iba o pár stotisícov eur. To je pravda. Kapitálové výdavky pritom mal zhruba na úrovni 10,5 milióna eur. Ak by teoreticky majetok nechátral a nestrácal na hodnote (napr. budovy), bolo by možné povedať, že Kotleba majetok zvýšil za uplynulý rok o desať miliónov eur.

Kotleba naozaj predal najmenej majetku. Ja však tvrdím, že oveľa lepšie bol na tom v tomto ohľade napríklad Prešovský kraj. Nevadí mi, že predali majetok za päť miliónov eur, keď v tom istom období investovali až 23 miliónov eur. Podstatná informácia je, že zmena majetku Prešovského kraja bola za rok 2016 oveľa lepšia.

„Ak by budovy nechátrali,“ majetok Prešovského kraja by v čistom narástol takmer dvojnásobne oproti majetku Banskobystrického kraja. Keďže však majetok postupne chátra, neplatí takáto jednoduchá matematika – samosprávy totiž musia priebežne investovať, aby vôbec hodnotu majetku udržali aspoň neklesajúcu. Presné čísla si povieme na konci článku.

Platí, že Prešovský kraj investoval v čistom viac ako Banskobystrický. Aby som bol presný, ak ide o čisté kapitálové výdavky (výdavky mínus príjmy), napokon je celá pravda taká, že Banskobystrický kraj sa sumárne za roky 2014 až 2016 nachádzal mierne pod priemerom všetkých krajov. Zjednodušene povedané, relatívne málo investoval, relatívne málo majetku predal. V súčte však boli čisté investície v porovnaní s ostatnými krajmi tesne pod priemerom.

Opäť teda aj v tomto prípade platí, že je dôležité chápať celé súvislosti a nenechať sa pomýliť jednotlivými ukazovateľmi, ktoré často môžu byť úmyselne a umelo vytrhnuté z kontextu.

A aká je teda celá pravda? Výsledky zrazu nie sú vôbec dobré. Účtovná hodnota neobežného majetku Banskobystrického kraja medzi rokmi 2013 a 2016 klesla zo 187 na 163 miliónov eur. V tomto čísle už je zahrnuté aj spomínané chátranie budov a majetku.

Mimochodom, k poklesu hodnoty majetku došlo pri troch krajoch. Ide o Banskobystrický, Košický a Trenčiansky. Pri Banskobystrickom kraji však išlo o ďaleko najvýraznejší pokles. Na porovnanie, údaje o zmene majetku ostatných žúp v tom istom období si môžete pozrieť v tab. 3.

Na záver by som zhodnotil, že pri čistých dodatočných príjmoch vyše 70 miliónov eur je pokles dlhu o 39 miliónov a súčasný pokles hodnoty majetku o 25 miliónov podľa môjho názoru skôr slabým výsledkom štvorročného pôsobenia končiaceho župana.

Na porovnanie ešte dopĺňam aj hodnotenie finančného zdravia, ktoré som spomínal v úvode. Aj v roku 2013, aj v roku 2016 platilo, že Banskobystrický kraj sme evidovali na siedmom mieste z ôsmich žúp. Z tohto pohľadu Kotleba neprispel k posunu ani dobrým, ani zlým smerom.

Za toto slabšie umiestnenie môže najmä fakt, že Banskobystrický kraj dlhodobo vykazuje dosť vysoké záväzky po lehote splatnosti. To je problém najmä v prípade záväzkov viac ako 60 dní po lehote splatnosti, ktoré zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy netoleruje vôbec. Každá samospráva by ich mala mať v nulovej výške.

Banskobystrický kraj ich však má na úrovni vyše milióna eur, pričom ku koncu roka 2013 to bolo 366-tisíc eur. Za Kotlebu došlo k ich nárastu – skokovo vyrástli počas roku 2014, keď sa priblížili k dvom miliónom eur. Naopak, odvtedy mierne poklesli až k súčasnému miliónu.

To, v akej presne kondícii Kotleba odovzdá svoju župu po celom tomto volebnom období, však uvidíme až v priebehu budúceho roka, keď budú známe aj kompletné údaje za rok 2017.

Teraz najčítanejšie