Myslím, teda hrám. Futbalový hipster Andrea Pirlo ukončil kariéru

Andrea Pirlo (38) mal v Taliansku prezývku „L’Architetto“ (architekt). Ten, kto videl aspoň jeden zápas, v ktorom hral, túto prezývku určite hneď pochopil.

Pirlo nebol rýchly ani fyzicky silný, na to ho mužstvo nepotrebovalo. Na ihrisku bol preto, aby dal hre myšlienku. A okrem toho bol elegantný. V pondelok tento veľký hráč ukončil v Spojených štátoch svoju kariéru.

„Sledovať Pirla na jeho vrchole bolo ako vidieť futbal na starých fotografiách, ako presunúť sa do nádhernej nostalgie, v ktorej futbal hrali bez ponáhľania sebavedomí chlapi, ktorí elegantne kopali do lopty,“ napísal britský športový publicista Jonathan Wilson.

Myslím, teda hrám

„Pirlo vyzerá ako prežitok. Nie je rýchly, nepobehuje po ihrisku a nie je tým, kto odvádza viditeľnú prácu,“ pokračoval. Po prestupe do New Yorku City FC v roku 2015 ho opisovali ako „príklad futbalového hipstera“: okrem toho, že hral ako z 80. rokov, má aj bradu, zbožňuje módu, vlastní vinice a napísal autobiografiu s názvom „Myslím, teda hrám“.

Z rodnej Brescie ho najprv kúpil Inter Miláno. Nehrával tam, išiel preto na hosťovanie do Regginy a neskôr opäť do Brescie. Na veľkú slávu to teda nevyzeralo.

Tréner Carlo Mazzone tam mal na pozícii ofenzívneho záložníka už vtedy legendárneho Roberta Baggia, preto ako prvý posunul Pirla nižšie, na špecifický post, ktorý Briti nazývajú „deep-lying playmaker“ a Taliani „regista“ (teda tvorca hry operujúci hlbšie zo stredu poľa). A Pirlo sa na ňom vypracoval na jedného z najlepších na svete.

Keď ho v Interi Miláno viedol neskorší tréner anglickej reprezentácie Roy Hodgson, stále sa mýlil pri vyslovovaní Pirlovho mena. Hovoril „Pirla“, čo v milánskom dialekte znamená „idiot“.

„Podstatné je, že Pirlo nikdy nebol idiot. Bol to futbalový génius,“ napísal James Horncastle v článku pre ESPN.

V Interi Miláno potom ľutovali, že neodhadli Pirlov potenciál. Na konci júna 2001 ho predali za 17 miliónov eur rivalom z AC Miláno. Oba milánske kluby si v tomto období často vzájomne predávali hráčov.

Talianske médiá neskôr písali, že to bolo preto, aby v klubovom účtovníctve vznikal „falošný zisk“, ktorý dosiahli nadhodnotením cien priemerných hráčov.

Pirlo sa rýchlo zlepšil a AC Miláno na ňom stavalo svoju hru. V zálohe s Portugalčanom Ruiom Costom a Brazílčanom Kakom (víťaz Zlatej lopty v roku 2007) priviedli klub k úspechom v Taliansku aj v európskych súťažiach.

Pirlo s AC Miláno vyhral Seriu A (2004), Coppu Italia (2003), MS klubov (2007) a hlavne Ligu majstrov (2003 a 2007). Navyše, s Talianskom sa v roku 2006 stal svetovým šampiónom.

Andrea Pirlo:

Nákup storočia

Darilo sa mu, keď mu tréneri dôverovali a trochu mu prispôsobili systém hry. Tréneri v AC Miláno vedeli, že v strede zálohy potrebuje ochranu, preto k nemu nasadzovali úplne odlišných hráčov: napríklad Massima Ambrosiniho a hlavne bojovného Gennara Gattusa. Ich úlohou bolo pomáhať Pirlovi, aby nemusel podstupovať náročné fyzické súboje a mohol usmerňovať dianie na ihrisku prihrávkami a medzihrou.

V AC Miláno patril k najdôležitejším hráčom aj po tridsiatke, no v sezóne 2010/2011, keď s klubom druhý raz v kariére vyhral taliansku ligu, sa začalo hovoriť o jeho odchode. Pred koncom ročníka Pirlo oznámil, že sa rozhodol nepredĺžiť kontrakt a prestúpi ako voľný hráč do konkurenčného Juventusu Turín, ktorý práve budoval jedno z najlepších mužstiev v Európe.

Brankár Juventusu Gianluigi Buffon o jeho príchode povedal: „Keď mi Andrea povedal, že podpíše zmluvu s Juventusom, prvá vec, ktorá mi napadla, bola: ‚Boh existuje.‘ Hráč jeho úrovne a kvality, a to ešte nehovorím o tom, že bol zadarmo. Myslím si, že to bol nákup storočia!“

Juventus v talianskej lige dominoval aj vďaka zálohe svetovej kvality. Nastupovali v nej i Arturo Vidal, Paul Pogba a Claudio Marchisio, ktorí prebrali na seba väčšinu defenzívnych úloh, a Pirlo sa venoval len tvorivej činnosti.

Keď sa k tomu pridala aj skvelá defenzíva so stopérskym triom BBC (Leonardo Bonucci, Andrea Barzagli, Giorgio Chiellini) a možno najlepší brankár 21. storočia Gianluigi Buffon, Juventus vôbec nebolo ľahké poraziť. Pirlo s ním vyhral štyri majstrovské tituly za sebou a pred dvoma rokmi sa rozlúčil prehrou s Barcelonou (1:3) vo finále Ligy majstrov.

Z inej doby

Potom prestúpil do americkej Major League Soccer, kde hral za New York City FC. Čakalo sa od neho veľa, ale podľa novinára SB Nation Zita Madu to už nefungovalo tak ako v minulosti: „Stal sa ‚ideou Pirla‘, jeho chyby sa premenili na jeho imidž.“

Jeho „prechádzanie sa“ a statická hra sa zmenili na argument proti Amerike a jej láske k telesnosti a nie k rozumu, nevnímalo sa to ako prirodzený dôsledok veku a toho, kým Pirlo vždy bol.“

Pirlo povedal, že skončil, lebo už necítil hlad po úspechu. Keď s Juventusom v roku 2014 vyhral tretí titul za sebou, pýtali sa ho, ako sa jeho život zmenil počas dvadsiatich rokov profesionálnej kariéry: „Pre mňa bolo vždy všetko rovnaké, nič sa nezmenilo. Som doma, hrám, trénujem, idem domov. O tom to je.“

Carlo Ancelotti, ktorý ho trénoval v AC Miláno, povedal: „Pirlo si v zlomku sekundy všimne takú možnosť na prihrávku, na ktorú by horší hráči museli čakať celý život, kým by si ju predstavili.“ Práve preto ho v minulosti chcela aj Barcelona.

„Hovoríme, že Pirlo je staromódny, lebo vyzerá, že nepochádza celkom z našej doby. Predpokladáme, že v histórii muselo byť obdobie, do ktorého by sa hodil, ale také obdobie nikdy neexistovalo. Prečítajte si zápasové reportáže z 90. rokov 19. storočia alebo pionierske taktické stĺpčeky v novinách Sheffield Green’Un, a nájdete rovnaké sťažnosti, že futbal je dnes len o rýchlosti. Presne ako dnes. Ale je pekné veriť v také obdobie. K znakom Pirlovej veľkosti patrí aj to, že prebudí nostalgiu za zlatým vekom futbalu, ktorý nikdy neexistoval,“ doplnil Wilson v článku pre Bleacher Report.