Výsledok SNS je úbohý, hovorí ohrdnutý člen, ktorý mal kandidovať za župana
V Prešovskom kraji došlo niekoľko týždňov pred voľbami k rozkolu vo vnútri SNS, ktorý ukázal, že strana nemusí byť taká jednotná, ako sa ju snaží prezentovať Andrej Danko.
Slavomír Brendza je štvrté obdobie starostom obce Breznica blízko Stropkova. Ako komunálny politik bol už spojený s kadekým. Niekoľkokrát kandidoval za SDKÚ-DS, naposledy bol nominantom koalície, v ktorej bola aj Sieť či Nova.
V auguste sa však odrazu stal funkcionárom úplne inej strany.
Ľudia z SNS ho požiadali, aby bol novým predsedom ich okresnej organizácie v Stropkove. A hneď sa musel naplno zapojiť aj do organizovania župných volieb.
„Cítim sa ako krízový manažér, naša okresná organizácia je v rozvrate. Stretávame sa v úzkom kruhu piati-šiesti ľudia a postupne sa zapájajú ďalší, ktorí doteraz nevedeli, ku komu sa pridať,“ hovorí Brendza.
Aspoň jeden odvážlivec
Ešte vo vlaňajších parlamentných voľbách skončila SNS v Stropkove druhá so ziskom 10,5 percenta, čo bolo nad jej celoslovenský priemer. Tento víkend už silu strany poznať nebolo.
Kandidát SNS na prešovského župana Miroslav Škvarek dopadol v Stropkove rovnako zle ako v iných obvodoch. A do župného zastupiteľstva tu strana nominovala len jedného človeka, hoci formálne mohla dvoch.
Za poslankyňu kandidovala len miestna členka Eva Božová, ktorá napokon skončila až desiata. „Najprv som chcel, aby sme podporili nejakého nezávislého kandidáta. To mi však zamietli s tým, že musí ísť o člena SNS,“ vysvetľuje Brendza.
Výsledky vo svojom obvode napriek tomu považuje za relatívny úspech. „Klobúk dole, že pani Božová do toho vôbec išla a dala do kampane vlastné peniaze. Treba povedať, že získala viac hlasov, než koľko mal nominant SNS pred štyrmi rokmi,“ dodáva.
Ako sa hádajú v tradičnej strane
Predseda SNS Andrej Danko rád hovorí o tom, že vedie tradičnú politickú stranu, ktorá má viac než päťtisíc členov. Používa to ako argument vo vzťahu k SaS a zvlášť k hnutiu OĽaNO, ktoré označuje za rodinný podnik Igora Matoviča.
„Ja som predsedom strany, ktorá ma tisícky členov. Musel som presvedčiť delegátov na štandardných snemoch, aby som získal ich dôveru,“ opakuje Danko.
Župné voľby však ukázali, že to vo výsledku nemusí nič znamenať. Na regionálnych úrovniach sa objavujú spory, ktoré sa najviditeľnejšie prejavili práve v Prešovskom kraji. To, čo sa deje v tomto regióne, môže slúžiť ako prípadová štúdia diania vo vnútri SNS.
Začiatkom leta sa tu rozhodol na župana kandidovať dlhoročný člen SNS z Popradu Eduard Markovič, ktorý bol zároveň šéfom celej prešovskej krajskej organizácie.
Vedenie strany sa k tomu jednodznačne nepostavilo, a tak Markovič získal súhlas miestnych okresných buniek. „Dostal našu podporu,“ potvrdila v lete okresná predsedníčka v Kežmarku Veronika Havírová.
Následne však Dankovo ústredie oznámilo, že do župných volieb chce postaviť iného kandidáta, primátora Svitu Škvareka. Markovič sa urazil, poslal ústrediu kritický list a novinárom sa posťažoval na pomery v strane.
„Ja som rovný a priamy chlap a nie som zvyknutý na takéto klamstvá a intrigy,“ povedal v rozhovore pre Nový čas.
Dankovo predsedníctvo ho následne odvolalo z funkcie a odkázalo mu, že by nebol takým dobrým kandidátom ako Škvarek.
„Pán Škvarek má skúsenosti v komunálnej politike ako primátor mesta Svit. Disponuje bezpochyby väčšími predpokladmi do volieb ako pán Markovič,“ napísala v júli SNS.
Lepší kandidát?
Aký bol výsledok? Škvarek získal v Prešovskom kraji len 2,2 percenta hlasov a medzi kandidátmi na župana skončil až ôsmy. Predbehol ho aj menej známy kandidát ĽSNS Jozef Mihalčin a dokonca aj bývalý kotlebovec Jozef Garaj, ktorý kandidoval ako nezávislý.
Pôvodný uchádzač o kandidatúru Markovič to označuje za jasnú prehru. „Na druhú najsilnejšiu vládnucu stranu je ten výsledok úbohý,“ hovorí.
Celá kampaň podľa neho nebola dobre organizovaná. Všíma si napríklad, že Danko ani nepózoval na bilbordoch so svojimi kandidátmi, ako to robili predsedovia niektorých iných strán.
„Vyzeralo to, akoby SNS ani nemala lídra. V kampani si každý riešil veci na vlastnú päsť,“ dodáva Markovič.
Byť primátorom nestačí
To, že Škvarek nemal veľké šance, opatrne naznačujú aj niektorí súčasní funkcionári SNS. Podľa predsedu organizácie v Starej Ľubovni Petra Duranku na dobrý výsledok nestačí, že je niekto primátorom sedemtisícového Svitu.
„Musí to byť človek, ktorý je verejne známy. Zároveň je ideálne, aby bol priamo z Popradu alebo Prešova, pretože to sú najväčšie obvody,“ hovorí Duranka.
Škvarek sa nakoniec nestal ani poslancom za obvod Poprad, kde tiež paralelne kandidoval.
Podľa Duranku nebolo príliš šťastné ani to, že vedenie strany potvrdilo jeho kandidatúru až v lete – v čase, keď napríklad konkurenčný kandidát za KDH Milan Majerský už naplno pripravoval svoju kampaň.
„Voľby sa majú chystať štyri roky. My sme sa však ocitli v situácii, že sme dlho nevedeli, kto vlastne bude za SNS kandidovať,“ dodáva Duranka.
Odvolaný Markovič mal navyše v strane viacerých spojencov, čo tiež ovplyvnilo dianie v strane. Napríklad okresnú organizáciu v Stropkove pôvodne riadili jeho ľudia, ktorí tu mali kandidovať aj za župných poslancov.
Po odchode Markoviča sa však angažovať prestali a nový okresný predseda Brendza musel zháňať náhradníkov.
„Najprv som presviedčal pôvodných kandidátov, aby do toho šli. Oni však odmietli, pretože si to nechceli rozhádzať so starým predsedom. Doslova o päť minút dvanásť sme hľadali nové tváre,“ vysvetľuje Brendza.
Aktívny funkcionár
Markovič hovorí, že keby kandidoval na župana on, mal by vraj väčšie šance. Odvoláva sa na to, že mal rozpracovaný vlastný program a že je aj pomerne aktívnym človekom.
Od mladosti sa pohybuje okolo áut a podieľa sa na organizovaní motoristických rallye. Na tie ešte pár mesiacov dozadu vozil aj vrcholných politikov SNS, ktorí sa tu mohli ukázať medzi voličmi.
„Stranu som tým pomáhal zviditeľňovať. Na jedno z podujatí prišiel napríklad aj vtedajší minister školstva Peter Plavčan, či niektorí poslanci parlamentu,“ hovorí Markovič.
Či by jeho kandidatúra bola úspešnejšia, je však otázka. Markovič sa volieb napokon zúčastnil aspoň ako nezávislý kandidát na župného poslanca. Vo svojom obvode Poprad však skončil hlboko pod čiarou, rovnako ako Škvarek.
Denník N požiadal o stanovisko aj Škvareka. Niekoľkokrát sme mu volali a poslali otázky mailom. Nakoniec odpísal, že sa nestíha vyjadriť.
Predseda Danko ešte cez víkend povedal, že voľby považuje za relatívny úspech, pretože strana získala deviatich župných poslancov – dvoch aj v Prešovskom kraji v okrese Snina.
„Tieto voľby boli pre mňa príjemným prekvapením. SNS má svoj potenciál a postupne si získava priazeň svojich voličov, za čo ďakujem,“ vyhlásil Danko.
Prichádza konkurencia
Tá najväčšia dilema pre členov SNS však môže ešte len prísť. Preferencie strany pozvoľna padajú, zatiaľ čo v politike sa jej objavila nová konkurencia.
Bývalý podpredseda SNS Vladimír Chovan, ktorého Danko vlani tesne pred parlamentnými voľbami vyhodil z kandidátky, sa nedávno stal predsedom novej strany, ktorú nazval Doma dobre.
Do jej radov sa začalo hlásiť viacero nespokojných členov SNS. „Chceme byť štandardná stredová strana s normálnymi miestnymi, okresnými a krajskými štruktúrami. Je to tak na dva roky práce,“ povedal nedávno Chovan.
Jeho strana už kandidovala aj v župných voľbách na západnom Slovensku. V Bratislave získala aj jedného župného poslanca, Petra Tydlitáta, ktorý tu bol v minulosti krajským šéfom SNS.
Chovan teraz plánuje budovať štruktúry aj v ďalších regiónoch, pričom podľa informácií Denníka N je v kontakte už aj s odvolaným popradským funkcionárom SNS Markovičom.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
