Denník N

Mapa zo župných volieb ukazuje, že Kotleba sa v Banskobystrickom kraji v skutočnosti posilnil

Mapa volebnej úspešnosti ĽSNS porovnáva výsledok strany v parlamentných voľbách a volebné zisky jej županských kandidátov. Ukazuje aj jednu z najväčších slabín ĽSNS, závislosť od lídrov, ako je Kotleba a Uhrík.

Cerovo v okrese Krupina je dedina, kde žije asi šesťsto ľudí. Patrí k obciam, kde sú výsledky župných volieb úplne opačné ako v celom Banskobystrickom kraji. S prehľadom tu vyhral Marian Kotleba, získal až 61 percent hlasov.

Podobné to bolo v ďalších dedinách, ktoré ležia na juhovýchod od Kotlebovej tradičnej bašty, mesta Krupina (kde tentoraz, i keď tesne, vyhral Ján Lunter). V Lackove mal Kotleba 55 percent, v Trpíne dokonca takmer 80 percent.

Čo je zaujímavejšie, v týchto dedinách dokázal županský kandidát krajnej pravice získať niekoľkonásobne viac hlasov, ako jeho Ľudová strana Naše Slovensko v minuloročných parlamentných voľbách. A to aj napriek tomu, že účasť v župných voľbách bola nižšia ako v celoštátnych.

V Cerove získal Kotleba štyrikrát viac hlasov ako ĽSNS vlani v marci, bolo to 117 oproti 29 z roku 2016. Na pomery kraja to je extrémny nárast, no realita je taká, že Kotleba získaval viac hlasov ako jeho ĽSNS v podstate v celom Banskobystrickom kraji.

Analýza volebnej úspešnosti županských kandidátov ĽSNS. Čím tmavšia farba, tým viac kandidáti využili, resp. znásobili volebný potenciál ĽSNS z marca 2016. Pozn.: mapa obsahuje niekoľko obcí, kde ĽSNS vlani nevolil nikto a v sobotu tu kandidáti nejaké hlasy získali. Mapa len technicky vykazuje volebnú úspešnosť 0 percent, v skutočnosti sa toto číslo pri tomto koncepte nedá určiť (keďže kandidáti znásobili akoby „nulový“ potenciál, ktorý tu mali). V Trnave a Trenčíne strana kandidátov na župana nemala.

Posilnení v Banskej Bystrici

Denník N v spolupráci s Danielom Kerekesom, doktorandom na katedre politológie brnianskej Masarykovej univerzity a konzultantom v politicalconsulting.sk, porovnával volebné zisky županských kandidátov ĽSNS v sobotných voľbách a podporu strany v parlamentných voľbách.

Výsledkom je analýza takzvanej volebnej úspešnosti. „Volebná úspešnosť hovorí o tom, ako veľmi vie politická strana využiť svoj volebný potenciál v menej významných voľbách s nižšou volebnou účasťou,“ vysvetľuje Kerekes.

„V tomto prípade môžeme za potenciál považovať výsledok z posledných volieb do Národnej rady. Ak strana v parlamentných voľbách získala v nejakej obci 100 hlasov a v týchto voľbách jej kandidát na župana 90, tak volebná úspešnosť strany v danej obci bola 90 percent.“

Alebo inak – ak strana vlani v marci niekde získala 100 hlasov a jej kandidát na župana teraz 200 hlasov, jej volebná úspešnosť je 200 percent.

Vzhľadom na rádovo nižšiu volebnú účasť v krajských voľbách možno za úspech považovať volebnú úspešnosť už niekde okolo 70 percent, hovorí Daniel Kerekes. Marian Kotleba v obciach Banskobystrického kraja získaval oveľa väčšie čísla. V župe prakticky nie je dedina, kde by v porovnaní s minuloročným výsledkom ĽSNS nejaké hlasy stratil.

V úplných číslach: kým ĽSNS dostala v marci 2016 v Banskobystrickom kraji 30 902 hlasov, Kotlebu v sobotu 4. novembra volilo 47 502 ľudí.

Zároveň však platí, že Kotleba získal v celom kraji o približne 25-tisíc hlasov menej ako v druhom kole župných volieb v roku 2013. Ako je to možné? Voľby županov ponúkajú voličom menšie spektrum možností, ako sa rozhodovať. Najmä v Banskobystrickom kraji sa od začiatku súboj profiloval ako duel dvoch súperov, Jána Luntera a Mariana Kotlebu. Doterajší župan nakoniec prehral so ziskom 23,24 percenta, Luntera volilo 48,53 percenta voličov.

Marian Kotleba. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ku Kotlebovi ako kandidátovi na župana sa teda mohli prikláňať aj ľudia, ktorí vlani volili inú stranu ako ĽSNS. Okrem toho, je možné, že Kotleba aj reálne posilnil podporu krajnej pravice v jeho domovskom kraji.

Václav Hřích z agentúry AKO, ktorá robila posledný prieskum pred župnými voľbami v Banskej Bystrici, a výsledok v tomto kraji trafila takmer na percento presne, hovorí, že Kotleba v Banskobystrickom naozaj posilnil (napríklad aj v porovnaní s prvým kolom županských volieb v roku 2013, ale aj v porovnaní s výsledkom ĽSNS pred rokom).

Z dát agentúry AKO vyplýva, že 70 percent z priaznivcov Mariana Kotlebu ako županského kandidáta boli voliči ĽSNS. „Zvyšok bol relatívne kompaktne rozdelený, nemal tam nejakú dominantnú stranu, ale u každého mal percento-dve, čo môžeme považovať za štandardný počet ‚ulietavajúcich‘ priaznivcov strán,“ vraví Václav Hřích.

„Kotlebov výsledok bol o viac ako tretinu lepší ako výsledok, ktorý sme namerali v kraji jeho strane, a Uhríkov o polovicu lepší ako výkon ĽSNS v Nitrianskom kraji,  znamená to teda, že naozaj oslovovali aj iných voličov,“ dodáva Hřích.

Pred župnými voľbami robila niekoľko prieskumov v Banskobystrickom kraji aj agentúra Focus, v júni, auguste a septembri. Z ich výsledkov vyplývalo, že Kotlebu sa v Banskej Bystrici za župana chystali logicky podporiť najmä voliči ĽSNS (tvorili 45 až 55 percent jeho voličskej základne, v závislosti od konkrétneho prieskumu).

Druhou najväčšou skupinou, ktorá chcela Kotlebu za župana, boli ľudia, ktorí neboli rozhodnutí, akú stranu by volili v parlamentných voľbách (okolo 15 až 20 percent z jeho voličov). Pri voličoch iných strán výsledky neboli úplne jednoznačné. Išlo o veľmi malé vzorky a z týchto prieskumov sa nedá určiť nejaká pravidelnosť.

O niečo častejšie sa tam ukazovali voliči Smeru (približne 5 až 10 percent z voličov Kotlebu za župana, opäť záležalo od prieskumu), no objavovali sa tam aj voliči SNS, Sme rodina či SaS. Išlo však o jednotlivcov, čo dáva za pravdu Václavovi Hříchovi, že z pohľadu prieskumov podobne „uletí“ malá časť voličov každej strany.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Uhrík tiahol v Nitre

Mapa volebnej úspešnosti županských kandidátov ĽSNS ukazuje, že voličskú podporu strany z minuloročných celoštátnych volieb dokázal využiť a znásobiť ešte Milan Uhrík, ktorý kandidoval na predsedu VÚC v Nitrianskom kraji. Uhrík skončil tretí so ziskom 15,36 percenta hlasov.

Volebnú úspešnosť si dokázal udržať vo väčšine obcí Nitrianskeho kraja v rozsahu 70 až 120 percent. Napríklad v meste Nitra bola jeho volebná úspešnosť 120 percent, čo znamená, že kým ĽSNS vlani získala v meste 3347 hlasov, Uhríka v sobotu volilo 4019 ľudí.

Stovky nových hlasov teda získal napriek výrazne nižšej účasti. Účasť vo voľbách do VÚC bola v Nitrianskom kraji podpriemerná, dosiahla asi 26 percent. Volebná účasť vo vlaňajších parlamentných voľbách bola v tomto kraji 57,98 percenta.

Uhrík s Kotlebom sú dve najvýraznejšie tváre ĽSNS. Kotleba stranu reprezentuje aj v názve, subjekt sa oficiálne nazýva Kotleba – ĽSNS. Milan Uhrík za stranu vystupuje v televíznych debatách a má na starosti komunikáciu s médiami. Novinári neposielajú otázky týkajúce sa ĽSNS Kotlebovi, ale práve Uhríkovi.

Obaja síce prehrali v boji o posty županov, zároveň však ako jediní z ĽSNS uspeli vo voľbách do župných zastupiteľstiev. Kotleba bude sedieť v banskobystrickom, Uhrík v nitrianskom.

Všade inde županskí kandidáti krajnej pravice prepadli. Strane nevyšiel trik s menovcom Petra Sagana v žilinskej župe, jej kandidát získal necelých osem percent. Ďalší županskí kandidáti ĽSNS, Štefan Surmánek v Košiciach a Ľubomír Huďo v Bratislave, nemali ani päť percent.

V Prešovskom kraji sa vyblokovali dvaja županskí kandidáti blízki Kotlebovej strane, jeden bývalý člen a druhý súčasný. Ján Garaj a Jozef Mihalčin síce spolu získali asi 13 percent hlasov, ale keďže kandidovali obaja, zostali pri jednociferných výsledkoch.

Nie je vodca, nie sú hlasy

„Úspešnosť ĽSNS naznačuje, že značná časť ich voličov stranu nevolila pre ich hodnotové zameranie a program, ale pre osobnosť lídra,“ hovorí Daniel Kerekes z brnianskej katedry politológie. „Strana bez svojich lídrov, Kotlebu a Uhríka, nie je schopná svoj úspech zopakovať.“

Ukazuje sa to na výsledkoch kandidáta ĽSNS na župana Prešovského kraja, Jozefa Mihalčina. Jeho volebná úspešnosť vo väčších mestách, ako je Prešov, Bardejov či Poprad, sa pohybuje len na úrovni okolo tridsiatich percent – čo znamená, že zďaleka nedokázal obhájiť minuloročné výsledky ĽSNS v parlamentných voľbách.

Čo je zaujímavé, Mihalčinovi sa to nepodarilo ani v tradičných baštách ĽSNS ako je Kežmarok a jeho okolie. V týchto lokalitách strana získavala nadpriemernú podporu už pred rokom 2016, keď sa dostala do parlamentu. Napriek tomu tu Mihalčinova volebná úspešnosť dosiahla asi 40 percent.

To znamená, že kým ĽSNS vlani v marci v Kežmarku získala vyše 900 hlasov, Mihalčina tu teraz volilo len asi 400 ľudí. Podobne vyhorel Surmánek v dedinách a mestečkách na Gemeri, napríklad Smolníku, ktoré patrili k územiam stabilnej volebnej superpodpory ĽSNS.

Výsledky ukazujú, že v prípade slabého volebného lídra sa ĽSNS nevie spoľahnúť ani na svoje tradičné bašty. Kotlebova strana je závislá od svojho predsedu, ktorému dokáže sekundovať len jeho podpredseda Milan Uhrík.

Bez väčšej odozvy voliči nechali aj volebné pokusy ostatných parlamentných poslancov ĽSNS. Zo štrnástich poslancov ĽSNS v Národnej rade kandidovalo do župných zastupiteľstiev dvanásť ľudí. Kotleba s Uhríkom posty získali, ostatní prepadli a krajskými poslancami sa nestali.

Do prešovského krajského parlamentu sa napríklad nedostal ani najmladší poslanec strany a jedna z najznámejších tvárí ĽSNS, Milan Mazurek, ktorý získal v kežmarskom obvode menej hlasov (1404) ako hokejbalista Milan Gleveňák, ktorý kandidoval tak ako Mazurek za ĽSNS.

Tieto výsledky ukazujú, že Kotlebova strana môže mať nielen problém presadiť sa v budúcoročných komunálnych voľbách, ale že by mohla strácať aj pri inom nastavení volebného systému v celoštátnych voľbách – napríklad, ak by Slovensko nebolo jedným volebným obvodom, ale bolo by rozdelené do viacerých volebných obvodov podľa regiónov.

Župné voľby 2017

Teraz najčítanejšie