Denník N

Výsledky volieb sú dôvodom na optimizmus, ale netreba ho preháňať

Juraj Droba oslavuje víťazstvo v Bratislave. Foto N – Vladimír Šimíček
Juraj Droba oslavuje víťazstvo v Bratislave. Foto N – Vladimír Šimíček

Víťazstvo opozície je nemastné-neslané. Jej župani sa budú opierať o nesúrodú zmes nezávislých kandidátov bez akejkoľvek straníckej lojality a disciplíny.

Autor je historik a politológ, pôsobí na Viedenskej univerzite

Je veľmi potešujúce, že zmobilizovaná verejnosť vystavala hrádzu extrémizmu a ĽSNS sa v regiónoch – aspoň nateraz – výraznejšie nepresadila. Obávam sa však, že na základe výsledku kotlebovcov v týchto voľbách nemožno predpovedať nič a už tobôž nie písať o zastavení rastu extrémnej pravice.

Ako názorný príklad uvediem výsledky kotlebovcov v Piešťanskom okrese, kde je historická kontinuita nacionalisticko-autoritárskeho elektorátu pomerne silná. Po relatívne intenzívnej kampani – líder kandidátky do VÚC Beluský je poslanec a celoslovenský podpredseda – získalo päť kandidátov celkovo približne 5700 hlasov. Vychádzajúc z predpokladu, že voliči ĽSNS volili len „svojich“ kandidátov, možno potom stanoviť, že stranu celkovo podporilo približne 1100-1150 voličov. Lenže v parlamentných voľbách v roku 2016 bola podpora extrémistov približne o dve tretiny vyššia, presnejšie ich volilo 3237 voličov. Kam sa podelo tých bezmála 2000 hlasov?

Možno sa domnievať, že precitli alebo možno len uprednostnili čosi iné a voliť neprišli. Na základe dostupných dát však takúto otázku nemožno relevantne zodpovedať a akékoľvek vysvetlenie je skôr veštením z gule ako serióznym a kvalifikovaným odhadom. Čiže o akej stopke pre extrémizmus tu hovoríme?

Smer prehral, ale zostane najsilnejší

Tu sa zároveň dostávam k druhému porazenému, ktorým je objektívne Smer. Nie som však ani zďaleka presvedčený o tom, že by Robert Fico a jeho Smer dostali „világoš“, ako by sa mohlo javiť na základe mnohých komentárov a titulkov v médiách. Dôvodom je, že historicky rekordná účasť v regionálnych voľbách (30 percent) bola stále približne len polovičná oproti dlhodobému priemeru volieb parlamentných (60 percent). Zároveň, vzhľadom na to, že voliči opozície patrili k tým „motivovanejším“, celkový pokles Smeru nemusí byť až taký dramatický, ako sa môže na prvý pohľad javiť.

Áno, Smer a ním podporovaní kandidáti prehrali, ale strana ešte jednoznačne má skryté voličstvo, o ktoré sa môže v budúcich parlamentných voľbách oprieť, a určite tak zostane ešte nejaký čas najsilnejšou politickou stranou na Slovensku. Smer určite cíti pokles preferencií a je naozaj možné, že strana a samotný premiér sú už takpovediac za zenitom. Kľúčové však bude, do akej miery a či vôbec sa Smeru v najbližších mesiacoch podarí vymaniť z kazajky „doby kešu“, ktorá ho až pritesno obopína a oberá o dych… Pomalá klinická smrť podľa vzoru HZDS a SDKÚ je tak síce reálnou a pravdepodobnou alternatívou, ale politika má od prírodných zákonov pomerne ďaleko.

Rozpaky z víťazov

Poďme však k víťazom. Aj tu je dôvod na rozpaky. Nechcem sa teraz prvoplánovo triafať do euroskepticizmu Richarda Sulíka alebo excentrickosti Igora Matoviča. Regionálne voľby totiž neboli o nich, ale o konkrétnych kandidátoch, ktorých SaS a OĽaNO postavili, a o viac či menej konkrétnych riešeniach, ktoré Droba, Jurinová a Viskupič voličom ponúkli. Víťazstvo opozície je však nemastné-neslané. Nepopierateľným faktom totiž je, že vyššie uvedení sa budú opierať o pomerne nesúrodú zmes nezávislých kandidátov bez akejkoľvek straníckej lojality a disciplíny, čo môže do veľkej miery limitovať výkon ich funkcie.

Regionálne voľby tak ukázali, že pravica sa len pomaly zviecha z minuloročnej porážky a stále prechádza takpovediac krízou identity. V tomto ohľade je nanajvýš povzbudivou správou „znovuzrodenie“ KDH, ktoré získalo kreslo prešovského „župana“ a 47 miest v krajských zastupiteľstvách. Je síce veľkou neznámou, či oživenie straníckych štruktúr pod vedením Alojza Hlinu bude mať trvalejší charakter, ale – ako som už na tomto mieste písal v marci pred rokom – Slovensko potrebuje stredovo orientovanú, proeurópsku kresťanskodemokratickú stranu, ktorá by podľa vzoru CDU/CSU dokázala utvárať koalície tak so sociálnou demokraciou, ako aj s liberálmi.

Stranícky systém by sa tak postupne stabilizoval a obnovil by sa priestor na štandardnú súťaž ideí a programov, miesto neudržateľného a dlhodobo nefunkčného výberu z mäteže nezávislých kandidátov a strán, ktorých životný cyklus málokedy prekročí jedno volebné obdobie.

Župné voľby 2017

Teraz najčítanejšie