streda

Výpoveď o histórii umeleckej prostitúcie

Bratislavské divadlo GunaGU uvádza novú hru Láska & terpentín, ktorú Viliam Klimáček napísal pre Milana Kňažka.

Milan Kňažko má svoju premiéru na doskách bratislavského divadla GUnaGU. Foto – Ctibor Bachratý

Milan Kňažko má premiéru v bratislavskom divadle GUnaGU, Viliam Klimáček pre neho napísal hru Láska & terpentín, premiéra je dnes, najbližšie predstavenie je na programe 10. novembra. Šarmantný maliar zapredá svoju dušu a živí sa falšovaním Rembrandta. Ľudia chcú byť klamaní. Tak to bolo a tak to je. Príbeh sa odohráva v  súčasnosti, v temných časoch vojny, radostnom budovaní socializmu aj počas jeho pádu.

„Po osemdesiatom deviatom to dokonca chvíľu vyzeralo, že diabol zo Slovenska úplne odišiel. Bol som naivný,“ hovorí v inscenácii Alexander Hofman, postava Milana Kňažka.

Maliar Hofman prechádza rôznymi obdobiami, divák vidí dynamické skratky jednotlivých zastavení ako retrospektívne fresky. Vždy sa niečo deje, spoločnosť je v pohybe, človek reaguje alebo sa nechá viesť, zažíva vzlety i pády, stretáva inšpirácie aj lásky. V súčasnosti je však skeptický.

Netreba sa vzdať

„Ideálna predstava o budúcnosti dosiahla svoj vrchol na manifestáciách a na mítingoch na námestí, tam sme zistili, akí sme úžasne dobrí, akí sme všetci geniálni, ako si vieme pomôcť, koľko solidarity, koľko sily je v nás; toto už môže ísť len dole. Zrejme sa už nevytvorí klíma, v ktorej by niečo také vzniklo. Bolo by naivné myslieť si, že sme takí naozaj, nadlho a natrvalo. To zlé v nás je s najväčšou pravdepodobnosťou rovnako silné ako to dobré, a možno dokonca silnejšie. Láska a pravda zvíťazia nad lžou a nenávisťou, znel povzbudzujúci slogan Václava Havla. Som si istý, že nezvíťazia, ale to neznamená, že to treba vzdať. Niekedy stačí aspoň deň v mesiaci byť takí, ako si myslíme, že by sme byť mali,“ uvažuje Kňažko, tribún Nežnej revolúcie.

„Je to o obchode s dušou, o pokrytectve a strachu, ktoré boli potrebné na prežitie v období reálneho socializmu. Od autora zrejme nie je náhoda, že spomína aj Slovenský štát, gardistov a komunistov, ktorí sa zlievajú v jedno, rovnako ako Stalin a Göring. Ako sa s tým vyrovnať? Prečo je ten diabol v nás dnes, keď už sa mu nemusíme kvôli existencii upísať. Ale možno niektorí chcú, lebo je to stále výhodnejšie, pohodlnejšie a výnosnejšie. Takto stále strácame dušu, aby sme získali niečo navyše v nejakej inej forme, vo forme prospechu,“ dodáva Kňažko.

„Milan Kňažko je nielen známy herec, ale je aj spoločensky činný človek, ktorý bol roky aktívny v politike. Necítil som potrebu urobiť prieniky týchto aktivít v texte. V GUnaGU hrá šarmantného podvodníka, kedysi slávneho umelca, ktorý ťažil z komunistického režimu, čiže čosi celkom iné, než čím herec a občan Kňažko bol. Ale on s mojím súhlasom svoje monológy doplnil a pozorný divák v nich zachytí aj reflexiu toho homo politicus, ktorým býval,“ hovorí Viliam Klimáček.

Hru Láska & terpentín, v ktorej sa okrem Kňažka predstavuje aj Viktor Horján a v alternácii Dominika Kavaschová s Monikou Horváthovou, režíruje Ján Luterán.

Niekoľko premiér naraz

Milan Kňažko je po prvý raz v divadle GUnaGU, rovnako tak aj režisér Ján Luterán a obaja robia prvý raz s textom Viliama Klimáčka. „Je to tak, ale je to aj úplne jedno. Podstatné je, aby prebehla medzi nami nejaká chémia, a to sa, myslím, aj stalo už od prvého stretnutia. Nevnímame to ako niečo výnimočné v tom premiérovom, skôr je to o tom, že sme sa stretli ľudsky a celkom sme si dva mesiace skúšok užili. V tomto je to veľmi príjemné a som veľmi rád, že som to mohol v tomto divadle zažiť,“ hovorí režisér.

Podľa neho ide o výpoveď o histórii umeleckej prostitúcie na príklade jedného konkrétneho človeka, „ktorý sa v istých momentoch zachoval ľudsky, a teda zbabelo; rozhodol sa zle a guľa jeho tragédie sa nabaľovala ďalej. Je to príbeh jedného maliara, jeho túžby po niečom falošnom, ale v princípe sa bavíme o spoločnosti a o tom, čo zaznie na konci inscenácie, že obsah už často nie je podstatný a ani ľudia po ňom nebažia; a možno už ani umenie ten obsah nepodáva, pretože ľudia ho nepotrebujú, čo je dosť smutné“.

V GUnaGU sa pravdepodobne dá len spolunažívať. Iné by tesný priestor s malým javiskom a jednou šatňou zrejme ani nezvládol. „Sme naozaj veľmi súdržný kolektív, musíme sa tolerovať. Tie energie sa buď znesú, alebo nie. Stalo sa aj to, že sa nezniesli. Ale takíto herci si veľmi dobre premyslia, či sem vstúpia, a keď áno, tak si myslím, že aj zotrvajú, a verím, že sa tu cítia dobre,“ povedal Viktor Horján, ktorý hráva v GUnaGU vyše dvadsať rokov.

Väčšie riziko, ale o to zaujímavejšie

Milan Kňažko začínal v roku 1970 v Divadle na Korze. Odvtedy prešiel niekoľko divadelných scén v Bratislave a v  Prahe, hrával na Novej scéne, v Národnom divadle, po návrate z politiky sa vrátil do Štúdia L+S, v pražskom Divadle Ungelt viac ako šesť sezón stvárnil Picassa a aktuálne v Divadle na Jezerce hráva monodrámu Shylock, za ktorú získal tohto roku prestížnu hereckú Cenu Thálie. Práve spomínaný Ungelt blízko Staromestského námestia, staré Korzo a GUnaGU majú niečo spoločné – sú to pivničné priestory, v ktorých sú diváci v bezprostrednej blízkosti s javiskom, až jeho súčasťou.

„V tomto zmysle je to pre mňa návrat do 70. rokov. Málo divákov, blízko k publiku, koncentrácia na detail a vnútorné predstavy, kde nedominuje demonštratívne gesto a intenzita hlasu. Ak je výsledok dobrý, je to výhodou, ale súčasne každá chyba je viditeľnejšia. Tá, čo sa stráca na veľkom javisku za gestom, za hlasom, za kostýmom, sa tu nemá kde skryť. Ide o väčšie riziko, ale súčasne je to zaujímavejšie,“ hovorí Kňažko.

Do GUnaGU prichádza po Emílii Vášáryovej a Zuzane Kronerovej. Viliam Klimáček napísal hry pre všetkých troch. „Emília Vášáryová hrala kedysi v mojom Hypermarkete v SND a rola ju bavila. Tak som napísal pre ňu Odvrátenú stranu Mesiaca. Verili by ste, že pre túto veľkú herečku ešte nikto nenapísal divadelnú hru, venovanú len jej? Som rád, že som bol prvý.“

Pre všetkých troch šlo o premiérovú a zatiaľ jedinú spoluprácu s touto bratislavskou scénou, ktorá nemá vlastný herecký súbor. V jeho jadre je do osem hercov, ostatní sa striedajú, prichádzajú na konkrétne autorské tituly, neskôr odchádzajú, zostávajú alebo sa vracajú.

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |