Merkelovej sa to komplikuje: nová nemecká vláda tento rok zrejme nebude, liberáli hovoria aj o voľbách

Od volieb v Nemecku uplynul viac ako mesiac, no Nemci zatiaľ nemajú novú vládu. Po troch týždňoch predbežných rozhovorov je navyše jasné, že koalícia sa tak skoro nesformuje.

Oficiálne rokovania začnú 16. novembra a vzhľadom na to, že medzi pozíciami kresťanských demokratov, liberálov a Zelených sú stále veľké rozdiely, sa neočakáva, že by nová vláda vznikla ešte pred Vianocami.

„Tipujem, že vláda do Vianoc nebude. Budú potrebovať ešte čas, aby dotiahli viaceré detaily, vidím to tak, že vláda v akejkoľvek zostave bude najskôr začiatkom januára,“ hovorí Milan Nič, ktorý pracuje ako analytik v berlínskej Nemeckej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Angela Merkelová síce v septembri potvrdila svoju dominanciu v nemeckej politike a voľby vyhrala jej CDU/CSU, ale strata takmer 9 percent v porovnaní s rokom 2013 spôsobila, že kresťanskí demokrati prvýkrát v histórii museli začať uvažovať o trojkoalícii. Doterajší priebeh rokovaní dokazuje, že zostaviť ju nebude jednoduché.

Migrácia stále rozdeľuje

Postoje potenciálnych členov koalície sa v mnohom líšia. Merkelovú aj po voľbách straší téma migrácie. So svojimi bavorskými partnermi z CSU sa ešte pred mesiacom dohodla na hornom limite pre počet utečencov (200-tisíc), hoci to dlho odmietala.

Zároveň si však nechala právo zmeniť tento limit v prípade, že vypukne ďalšia veľká humanitárna kríza.

Zelení s tým nesúhlasia a s ostatnými partnermi sa nezhodnú ani v otázke zjednocovania rodín utečencov. Zelení sú za to, aby za utečencami, ktorým úrady udelia azyl, mohli prísť aj ich rodinní príslušníci. Tento postup je do marca 2018 pozastavený, CDU/CSU to chcú tak nechať, no Zelení sú proti a opatrenie chcú úplne zrušiť.

Liberáli však tvrdia, že to by bolo darom pre krajnú pravicu.

Veľa sa hovorí aj o tom, kto bude riadiť ministerstvo financií. Po tom, čo z neho odišiel Wolfgang Schäuble, dlhoročný minister a blízky spojenec Angely Merkelovej, je pravdepodobné, že ministra nominujú liberáli, ktorí by tak mohli zaviesť do praxe časť svojej agendy.

CDU/CSU však v takom prípade uvažuje, že právomoci ministerstva mierne okreše. Spiegel píše, že ak by ministerstvo financií získali liberáli, záležitosti, ktoré súvisia s európskou menovou a finančnou politikou, by sa presunuli pod ministerstvo hospodárstva tak, aby na ne Merkelová a jej strana stále mali dosah.

Minister hospodárstva by tak Nemecko zastupoval aj na stretnutiach Euroskupiny, ktorá združuje ministrov financií členských štátov.

Zatiaľ však ide iba o špekulácie. Strany sa k obsadzovaniu postov ešte nedostali, doterajšie rokovania sa týkajú najmä obsahu a budúceho vládneho programu. Nič si myslí, že to bude jedna z najťažších fáz rokovaní.

Problémy so Zelenými

Ďalším problémom pre liberálov je požiadavka Zelených na to, aby do roku 2020 Nemecko úplne vyradilo uhoľné elektrárne a o 10 rokov neskôr zakázalo registráciu nových áut so spaľovacím motorom.

Zelení síce v utorok naznačili, že tieto požiadavky by mohli zjemniť, naďalej však trvajú na znižovaní emisií (Nemecko sa zaviazalo do roku 2020 znížiť emisie oproti roku 1990 o 40 percent). Strany sa dohodli, že do polovice novembra by malo byť jasné, či je reálne, že vláda sa zostaví, alebo či sú rozdiely medzi troma stranami príliš veľké.

Zelení tak dali ostatným stranám signál, že sú ochotní robiť ústupky a že dohoda závisí aj od toho, či sa ich partneri dokážu zachovať rovnako.

Liberáli, ktorí nesúhlasia s rýchlym odchodom od uhoľnej energie, veľmi zo svojich pozícií ustupovať nechcú. Zatiaľ súhlasili iba s menšími škrtmi pri dani z príjmu, no jedným dychom odkazujú, že sa neboja ani opakovaných volieb.

„Nemá zmysel vytvárať koalíciu, ktorá nie je stabilná a stále sa háda,“ povedal líder liberálov Christian Lindner, podľa ktorého je šanca na vytvorenie koalície CDU/CSU, FDP a Zelených 50 na 50.

Predčasné voľby?

Prieskumy ukazujú, že hlasovanie by skončilo veľmi podobne ako to septembrové – vyhrala by ich CDU/CSU s približne 32 percentami, SPD by mala 21–22 percent, liberáli by mali približne 11 percent. Ak by však k voľbám naozaj došlo, mohlo by to vyzerať úplne inak. Milan Nič si myslí, že „voľby by určite pomohli liberálom aj ďalším menším stranám. CDU/CSU by v predčasných voľbách stratila, zároveň by to mohol byť koniec pre Merkelovú, dokonca by sa otvorila otázka, či do predčasných volieb ísť na čele s Merkelovou“.

Dodáva, že pre Merkelovú bude jej štvrtá vláda už tak ťažkou. Okrem toho, že bude šéfovať koalícii zloženej z troch strán (plus bavorská CSU, s ktorou sa takisto vo viacerých témach nezhodne), bude čeliť aj tlaku z vnútra svojej strany.

Merkelová dala jasne najavo, že predčasné voľby nechce, a Lindnerovi odkázala, že strany by sa mali správať zodpovedne. „Nie je múdre neustále na verejnosti rozprávať o nových voľbách,“ hovorí nemecká kancelárka.

Rovnaký názor má aj líder Zelených Cem Özdemir: „Musím priznať, že tieto polohlasné vyjadrenia o nových voľbách sú nezodpovedné. Nezvolili nás preto, aby sme voličom povedali, že sa nám výsledky volieb nepáčia,“ povedal v pondelok.

Opakované hlasovanie by zároveň mohlo pomôcť populistickej Alternatívy pre Nemecko (AfD). Neschopnosť dohodnúť sa by v kampani určite využila ako ďalší argument proti „tradičným stranám“.

Naznačujú to aj vyjadrenia Alice Weidelovej, volebnej líderky AfD: „My v AfD sa nebojíme. Nové voľby by nás veľmi potešili, pretože žiadna zo zvyšných strán zjavne nie je schopná splniť úlohu od voličov a vytvoriť rozumnú volebnú koalíciu,“ povedala v utorok.