štvrtok

Sochu Vladimíra Kompánka na novom cintoríne v Považskej Bystrici reštaurovali

Známy sochár Vladimír Kompánek má v Považskej Bystrici viacero diel. Jeho sochu na novom cintoríne, ktorá bola poškodená, nedávno reštaurovali.

Sochu významného slovenského sochára Vladimíra Kompánka na novom cintoríne v Považskej Bystrici zreštaurovali, prácu vykonal Peter Záhora, ktorý ako študent pracoval na reštaurácii zbierok Malokarpatského múzea.

„Samotné reštaurovanie modernistických diel nie je zatiaľ také časté a ak sa k nemu už pristúpi, málokedy sa urobí odborne. Preto treba vyzdvihnúť snahu radnice, že jej iniciatíva po obnove Kalvárie a prebiehajúcej obnove hradu smeruje aj k zachovaniu diel z modernej histórie mesta,“ povedal Záhora.

Kompánek sa narodil v Rajci a pomáhal zakladať výtvarnú skupinu Mikuláša Galandu, priatelil sa so spisovateľom Dominikom Tatarkom, ktorý sa narodil v neďalekom Plevníku-Drienové.

Kompánek má okrem reštaurovanej sochy na novom cintoríne v Považskej Bystrici aj ďalšie diela: jednu v blízkosti okresného súdu a ďalšiu pri hoteli Fim, ktorá je v súčasnosti uložená v depozite mesta.

„Kompánkovo dielo na novom cintoríne bolo v narušenom stave. Povrch pokrývala vrstva biologického znečistenia, v hornej časti dokonca vyrástla malá breza. Drevná hmota skulptúry bola v soklovej a najmä vrchnej časti poškodená vlhkosťou a UV žiarením, ktoré najväčšou mierou prispievajú k degradácii lignínu, jednej zo základných zložiek dreva. Bolo teda nevyhnutné zabezpečiť jeho odborné ošetrenie,“ povedala hovorkyňa mesta Iveta Kováčiková.

Dielo Vladimíra Kompánka na považskobystrickom cintoríne. Foto - archív

Reštaurátor Záhora vysvetlil, že „v prvom rade bol mechanicky odstránený povlak rias, machov a lišajníkov, ktoré prispievali k udržiavaniu vlhkosti v horných vrstvách dreva a podporovali hnilobné procesy. Deštrukcia našťastie nedošla do stavu, aby bolo potrebné vymeniť niektoré časti konštrukcie. Chemickým čistením sa odstránil sekundárny červenohnedý náter, a dielo sa tak opätovne prezentuje vo svojej  prirodzenej farbe dreva. Čistenie bolo najzdĺhavejšou časťou procesu reštaurovania a vyžadovalo si obrovskú trpezlivosť a opatrnosť. Následne sa drevo petrifikovalo a tým sa spevnili jeho oslabené časti, zároveň sa tak zvýšila ich UV odolnosť a znížila nasiakavosť.“

„Hnilobou deštruované časti a vytypované horizontálne praskliny sme vytmelili a zabránilo sa tak prieniku vlhkosti do hlbších častí. Pri týchto tmelených častiach sa ponechala plytká ryha imitujúca popraskanú štruktúru dreva, aby bol zachovaný charakter vekom zašlého umeleckého diela. Na vertikálne praskliny nemá tak dažďová voda deštrukčný vplyv, keďže voľne odtečie, takže boli ponechané voľné a slúžili na lepšie odvetrávanie. Na záver boli tmelené časti vyretušované a farebne sa tak zjednotili s celkom,“ dodal Záhora.

Vladimír Kompánek. Foto - archív tasr

Považská Bystrica

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |