Denník N

Martin Poliačik: Sulík vie o mojom odchode mesiac, teraz najviac hovorím s Progresívnym Slovenskom

Martin Poliačik. Foto N – Vladimír Šimíček
Martin Poliačik. Foto N – Vladimír Šimíček

Poslanec a jeden zo zakladateľov SaS Martin Poliačik odchádza zo strany po názorových sporoch s Richardom Sulíkom. Vraví, že v politike zostáva a v rozhovoroch je najďalej so vznikajúcim Progresívnym Slovenskom.

Prečo odchádzate zo SaS?

Myslím, že SaS ako najsilnejšia alternatíva voči súčasnému vedeniu štátu neplní jednu zo svojich základných úloh. Je to stabilizácia Slovenska ako demokratickej krajiny, ktorá sa chce udržať v strede iných demokratických krajín v EÚ. Rétorika najmä predsedu Sulíka ale nezdôrazňuje dostatočne potrebu orientácie na EÚ a na podporu slobody a demokracie v tom najširšom možnom chápaní na to, v akej šlamastike sa Európa a svet začínajú nachádzať. Keď sa okolo seba pozrieme, Orbánovo Maďarsko, Kaczynského Poľsko a Česko, od ktorého nevieme, čo máme čakať, napovedá to, že tento región má nábeh na výrazné nabúranie svojej stability. Už to nestačí len pomenúvať. Silné politické strany by mali aktívne komunikovať, že našou jedinou možnou pozíciou je pozícia silného, suverénneho samostatného štátu v silnej a stabilnej EÚ. A únia môže byť silná a konkurencieschopná, len keď sa posilní a zjednotí vnútri. A to musí prezentovať niekto uveriteľný, nespájaný s korupciou a nezaťažený neprijateľnými kompromismi z minulosti.

Pokúšali ste sa o niečo také v SaS?

Áno. A na základe vízie, ktorú som v SaS predložil minulý rok, som presadzoval, aby to bola táto strana. Priestor sa tam ale nenašiel, nenašli sme spoločnú reč a je pre mňa zmysluplné jednoducho odísť.

Sulíkove reči o jadre či o EÚ sú dlhodobá vec. Prečo ste sa rozhodli až teraz?

Sú tu tri premenné: Sulík, Poliačik a svet okolo. Aj kmy dvaja sme v zásade rovnakí, naliehavosť reagovať na zmeny okolo je z mesiaca na mesiac vyššia. Keď si zoberieme brexit, zvolenie Donalda Trumpa, pozitívny závan v podobe príchodu Macrona, obhájenia kancelárky Merkelovej a potom studenú sprchu, ktorú po Poliakoch a Maďaroch zavŕšili Česi, naliehavosť civilizačného pomenovania, o čo nám vlastne ide, je zo dňa na deň väčšia.

O čo ide Sulíkovi, viete už dlho. Svoje názory nemení, vy ste s ním dlho fungovali tak, že si môžete hovoriť, čo chcete a on tiež. A tým to skončilo.

To by mohlo fungovať v malej krajine, ktorá disponuje dvoma percentami HDP Európskej únie a keď sú všetci ostatní v poriadku. Všetci by sme mohli hrať, že si tu riešime názorové problémy, ale spájajú nás podstatné programové ciele. Teraz sa však situácia preklápa tak, že sa Európa a svet naozaj civilizačne predefinuvávajú. Už na to nestačí reagovať vo vnútrostraníckom súboji. Dnes každý ako-tak zorientovaný občan musí začať robiť všetko pre to, aby Slovensko nestratilo svoju trajektóriu stabilného člena Únie. To už ako člen SaS jednoducho robiť nedokážem, lebo som vyčerpal všetky svoje možnosti. Mám ale veľkú chuť v práci pokračovať, preto je jediným logickým krokom z tej strany odísť.

Sulíkove názory na Úniu sa roky nemenia. Brexit a jadro mám chápať ako vašu poslednú bodku?

Nedá sa hovoriť o poslednej kvapke.

Vždy sa dá hovoriť o poslednej kvapke.

Ale áno, dá sa hovoriť o poslednej kvapke v zmysle naliehavosti reakcie na to, čo sa okolo nás deje. Už to bolo naozaj tak, že s každým jedným vyjadrením ku dianiu vo svete, s ktorým Richard Sulík prišiel, som zisťoval, že skôr stojím na opačnom názorovom spektre. A myslím, že dianie vo svete začína byť také dôležité aj pre naše vnútroštátne otázky, že sa na ňom bude rozhodovať budúcnosť tejto krajiny. A ak tu nedokážeme nájsť zhodu, je rozumnejšie sa kultivovane rozísť.

Nie je to preto, že ste zrazu zistili, že ste v absolútnej názorovej menšine a ľudí s podobnými názormi ako vy, tam nepribúda?

To je súčasťou toho pochopenia. Nepovedal by som, že v absolútnej menšine, lebo pre môj spôsob videnia sveta sa našla absolútna podpora na to, aby som bol zvolený do republikovej rady. Takže vnútri tej strany zjavne existuje nejaká potreba regulácie toho, čo z nej navrchu vychádza. Ja ale ani z pozície člena republikovej rady necítim dostatočný priestor a možnosti, aby sa základné civilizačné smerovanie strany zmenilo.

Možno nešlo o podporu vašich názorov. Možno vás do tej republikovej rady zvolili preto, aby ste zo strany neodišli, a aby mali od vás zároveň pokoj.

Neviem. Asi sa treba spýtať vo vnútri strany. Každopádne po tom, ako Richard Sulík povedal, že Martin Poliačik je len radový člen bez vplyvu na smerovanie strany, dostatočne veľká časť tej strany podporila moje zvolenie do jej vedenia. Na potvrdenie tej pozície to stačilo, na zmenu smerovania strany nie.

Nezhodli ste sa ale ani v ďalších veciach. Sulík tvrdí, že registrované partnerstvá áno, ale manželstvá ľudí rovnakého pohlavia už nie. A na rozdiel od vás nie je ani za adopcie párov s rovnakým pohlavím. Teraz predstavili experta na legálnu držbu zbraní, čo je človek od kandidáta kotlebovcov. To pre vás neboli väčšie dôvody na odchod?

Áno, to sú čriepky tej mozaiky. Aj tie veci k tomu prispeli. Dúfam, že sa SaS po mojom odchode úplne nezbaví liberálnych tém, lebo doteraz sa všetci tvárili, že je liberálnou stranou. A som presvedčený, že v nej aj veľa liberálov je. Je ale možné, že si tú agendu ponechá len po nejakú čiaru – teda registrované partnerstvá, ale nič viac a stropy zostanú aj pri iných otázkach. To však uvidíme.

Je to podľa vás ešte liberálna strana? Lebo za liberálov sa považuje aj FPÖ a mnohí euroskeptici a populisti v Európe.

Ten pojem národný liberalizmus v nej už existuje a je legitímny. Ja ho len nechcem reprezentovať a myslím si, že je vnútorne protirečivý. Príklon k národným hodnotám a k tomu, že naši na prvom mieste, jednoducho s liberalizmom nie je kompatibilný. Aj nekompatibilné myšlienky sú legitímne, kým sú v strede politickej mapy a zastupujú nejakú časť verejnosti. Len to proste reprezentovať nechcem. SaS sa aj slovami svojho predsedu posunula od liberalizmu k nejakej forme národného liberalizmu a to už pre mňa nie je priestor.

Prečo k tomu došlo? Má to Sulík v sebe, alebo má pocit, že to SaS prinesie lepšie čísla?

Neviem. To je vec, na ktorú sa musíte spýtať jeho.

Poznáte ho roky. 

Som presvedčený, že väčšinu vecí, ktoré Richard Sulík hovorí, hovorí autenticky sám za seba a sú jeho vnútorným presvedčením.

Takže nie je populista, ale originál národný liberál?

To o sebe povedal aj on sám.

Nerobí to teda hlavne pre to, aby ťahal hlasy od Borisa Kollára a Fica?

Z veľkej miery to zrkadlí jeho vnútorné nastavenie.

Odchod ste ohlásili pár dní po župných voľbách. Súvisí to nejako?

Nechcel som to ohlásiť pred tým. Veľmi mi záležalo, aby kandidáti pravice uspeli a pomerne intenzívne som pracoval s tímom Ďura Drobu, aby bol bratislavským županom. Áno, napriek tomu, že to rozhodnutie som aj predsedovi strany ohlásil dávnejšie, nijakým spôsobom som nechcel zasiahnuť do kampane pred župnými voľbami.

Sulík sa nedávno na konferencii SaS ako jej moderátor pýtal, či by si strana mala nechať Martina Poliačika. Neurýchlilo to vaše rozhodnutie?

Už vtedy som mal v sebe svoje rozhodnutie upratané. Takže som už v tej chvíli vedel, že odpoveď dostane.

Kedy ste sa rozhodli?

Asi pred mesiacom a pol, alebo dvoma.

Hovorili ste to niekomu? Odhovárali vás?

Rozprával som sa s mnohými ľuďmi. Niektorí ma v tom rozhodnutí podporili, niektorí by skôr preferovali, aby som zostal. Toto je typ rozhodnutia, ktorý sa nedá založiť na vonkajších názoroch. Bolo to o tom, ako to v mojom vnútri dozrie.

Všetci zo SaS by vás logicky mali odhovárať. Bol tam niekto, kto vám povedal: choď, bude to lepšie pre teba aj pre nás?

Takto to nepovedal nikto.

Odkedy to vie Sulík?

Asi mesiac.

Snažil sa vás prehovoriť?

Ten rozhovor pred mesiacom bol už len o tom, že obaja akceptujeme stav, že idem preč.

Koľkí v SaS to vedeli, kým sa to neprevalilo?

Spočítateľná skupina dvoch či troch ľudí.

Predpokladám, že aj Lucia Ďuriš Nicholsonová. Povedala vám, že máte zostať, alebo radšej ísť?

Povedala, že už ma nebude presviedčať.

Ona zostáva?

Musíte sa spýtať jej.

Naposledy ste sa so Sulíkom dohodli vo februári. Povedali ste, že ste si dohodli „náčrt konkrétnych bodov, na základe ktorých by sme mohli predchádzať konfliktnej komunikácii v SaS“. Aké boli tie podmienky?

Keby mali byť verejné, zverejníme ich už vtedy.

Už je po funuse.

Je už po funuse, to ale neznamená, že nebudem dodržiavať základné pravidlá dôverného rozhovoru.

Týkalo sa to len komunikácie, alebo aj tém, o ktorých sa nebude hovoriť?

Komunikácie a vyjasnenia si postojov. Niektoré z tých vecí dodržané boli, niektoré nie. Výsledkom je, že sa teraz rozprávame o mojom odchode zo strany.

Zlé vzťahy ste mali, pokiaľ viem, aj s Ľubomírom Galkom. O čo išlo?

Nerád by som, aby to bolo o vzťahoch. S niektorým typom osobností je jednoducho veľmi ťažké fungovať. Nie som človek, s ktorým je v niektorých prípadoch ľahké vyjsť a on tiež. Kombinácia nás dvoch nie je kompatibilná. To sa ale stane v rodine, s priateľmi.

Problém s Galkom a vami nebol v názore, ale v povahe?

To by mohol byť presný popis.

Zažili ste v SaS podpásovky?

Politika je prostredie, v ktorom sa raz za čas jedna či dve neférovky objavia, a tí, čo tam sme, s tým musíme počítať. Nemyslím, že v SaS by to bolo extrémne mimo štandardu. SaS je na tom skôr lepšie ako mnohé iné strany.

Odchod ohlásite na spoločnej tlačovke so Sulíkom. Čo je to za nápad? Videli ste manželov, ktorí verejne spoločne oznamovali rozvod?

K tomu, aby tu boli signály o novej politickej kultúre, to treba podporiť aj schopnosťou ju realizovať. Odchádzam z SaS v prvom rade na základe toho, že som sa svetonázorovo hlavne s jej predsedom rozišiel. To ale nebúra dobrú robotu, ktorá tam bola doteraz odvedená. SaS ako stranu považujem za veľmi úspešný projekt. A nevidím dôvod, prečo sa nepostaviť vedľa seba, každý si povedať svoju verziu a potom ísť každý svojou cestou.

Kto prišiel s nápadom spoločnej tlačovky na rozlúčku?

Predseda.

Pôjdete k Beblavému, alebo k Progresívnemu Slovensku?

Rozprávam sa s jednými aj s druhými. V rozhovoroch s Progresívnym Slovenskom už sme ďalej, ale žiadne definitívne rozhodnutie nepadlo. Hovoríme hlavne o tom, ako si predstavujeme budúcnosť politiky na Slovensku a o jeho smerovaní. Voliči, ktorí chcú jasne orientovanú proeurópsku stranu, nemajú momentálne koho voliť – na tom sme sa zhodli. A to bude zrejme aj bod, od ktorého budeme pokračovať.

Na tom by ste sa zhodli aj s Beblavým.

Áno.

Prečo ste bližšie Štefunkovi ako k Beblavému?

O rozdieloch by som tu nehovoril. Situácia sa vyvinula tak, že sa s nimi rozprávam viac. Mám tam viac osobných väzieb a sú to ľudia, s ktorými hovorím, odkedy začali rozmýšľať, že by sa transformovali na stranu. Na základe spoločnej histórie sme v bode, keď s nimi komunikujem intenzívnejšie.

Kým Beblavý nevylučuje ani určitý konzervativizmus, Progresívne Slovensko je liberálnejšie. Je to preto?

V tomto sme si určite bližší.

Neprekáža vám, že sú mnohí z nich ľavičiari?

Som ekonomicky v zásade centrista. Osud nás centristov je, buď ľavá zátvorka v pravicovej strane, alebo pravá v ľavicovej. Presadzujem v prvom rade politiky, ktoré napĺňajú ciele. So silno tvrdohlavými ľavičiarmi ťažko nachádzam zhodu, rovnako ako s tvrdými pravičiarmi hraničiacimi s anarchokapitalizmom. Tým, že sú moje témy oveľa viac viazané na ľudské práva, chápanie demokracie, na vzdelanie a na to, aby štát plnil niektoré základné funkcie, je pre mňa dôležité vedieť, že tu na to existuje prostredie, štát to dokáže zaplatiť a realizovať.

Nezdá sa vám štart Progresívneho Slovenska pomalý?

Nie som v pozícii to posudzovať. Každý má právo vytvoriť si vlastný model a testovať, čo funguje a čo nie. Je stále dosť času, aby sa všetci, ktorí sú v zozname, zúčastnili v parlamentných voľbách, nech budú kedykoľvek. Dôležité, a to sme videli aj vo voľbách do VÚC, sú tri mesiace pred voľbami.

Dobre ste vychádzali s Jozefom Mihálom, ktorý je v strane Spolu s Miroslavom Beblavým. Vedel, že odchádzate?

Myslím, že je v Košiciach a zrejme sa to teraz dozvedel. S vysokou pravdepodobnosťou sa budeme v blízkej budúcnosti rozprávať. Ale v rámci bežných pracovných rozhovorov.

Beblavý to vedel? Hovoríte, že ste v rozhovoroch ďalej s Progresívnym Slovenskom ďalej než s ním, takže asi áno.

O rozmýšľaní, že odídem zo SaS, som sa s ním rozprával,  ale nie o tom, že je to rozhodnutie definitívne. Skôr ma zaujímalo, ako to vyzerá na ich strane.

Teraz najčítanejšie