Denník N

Fín, ktorý prišiel zmeniť slovenský hokej: Zlepšíte sa, ak budú deti menej trénovať

Jukka Tiikkaja. Foto N – Peter Kováč
Jukka Tiikkaja. Foto N – Peter Kováč

Jukka Tiikkaja tvrdí, že fínski tréneri sú oveľa odvážnejší ako slovenskí. „Ak sa celá spoločnosť len snaží vyhýbať chybám a je málo odvážna, to isté budú robiť aj hokejisti,“ hovorí.

Jukka Tiikkaja (40) nebol veľkou hokejovou hviezdou, no po ukončení kariéry sa stal úspešným metodikom. Na prelome desaťročí pomáhal s rozvojom hokeja v Ázii, posledných šesť rokov pôsobil ako vedúci systému vzdelávania trénerov vo Fínsku.

Od septembra je na Slovensku a v úzkej spolupráci so Slovenským zväzom ľadového hokeja sa pokúsi prispieť k reštartu hokeja u nás. Pracuje v občianskom združení Škola slovenského hokeja. Jeho úlohou je tvorba trénerského systému a projektu, ktorý pomôže prilákať nových hráčov do hokeja. V septembri zaujal svojou prezentáciou (nájdete na konci článku) na rozvojovom seminári v Jasnej, na ktorom sa zúčastnili slovenské hokejové elity. Na Slovensko sa presťahoval na dva roky aj s rodinou.

Ako vás Slováci prijali? Nesťažujú sa, že nám tu nejaký Fín hovorí, čo máme robiť?

Stále sa snažím zdôrazňovať, že som sem neprišiel na to, aby som ostatným hovoril, čo majú robiť. Som oddaný práci s miestnymi ľuďmi, ktorým som ochotný ponúknuť svoje odborné názory z pôsobenia nielen vo Fínsku. Mal som možnosť vidieť mnoho športových systémov na svete. Nie je to tak, že poviem, aby sa niečo robilo fínskym systémom, lebo je efektívnejší. Nie, chcem diskutovať s miestnymi a rešpektovať tých, ktorí niečo odviedli v minulosti, a zapojiť ich do procesu.

Čo je vašou úlohou?

Je ich viac a nie sú len moje, ale skupiny ľudí, ktorá má za úlohu rozvíjať slovenský hokej. Potrebujeme viac hokejistov a to, aby bol hokej dostupný pre všetky deti. Chceme vytvoriť prostredie, v ktorom si deti budú môcť jednoducho odskúšať viaceré športy a zistiť, čo ich naozaj baví. Aby nehrali hokej len kvôli rodičom, ale preto, že z neho majú radosť. Ak do systému dostaneme dosť hráčov, v kľúčovom veku okolo 15 až 16 rokov s nimi chceme začať naplno pracovať.

Ako chcete dosiahnuť zvýšenie základne? Už sme tu mali akciu Deti na hokej. Ide o projekt, keď sa chodí po slovenských štadiónoch, pričom deti aj dostávajú výstroj.

Pôjdeme inými cestami. Pokiaľ ide o rýchle riešenia, už teraz sa s klubmi rozprávame o zmene rozvrhu času, ktorý deti trávia na ľade. Podľa mňa majú slovenskí hokejisti až priveľmi organizovaný program už v nízkom veku. Ak desaťročné dieťa robí hokej, reálne popri tom nemôže stíhať iný šport. Plánujeme to zredukovať a vytvoriť priestor na neorganizované hry, ako bol voľakedy hokejbal.

Počkajte. Tvrdíte, že spôsob, ako sa zlepšiť v hokeji a mať väčšiu základňu, je hrať menej hokeja?

Niektorí budú môcť hrať viac, ale áno. Chceme im vytvoriť možnosti pôsobiť mimo systému, v ktorom rodičia musia voziť deti na tréningy štyrikrát do týždňa. Pracovať so školami, organizovať deťom popoludňajší program. Popoludní si môžu vybrať hokej či iné športy, aby boli stále športovo aktívne. Ak chcú hrať hokej každý deň, nech hrajú. Pokiaľ ide o akcie ako Deti na hokej, chceme, aby ich každý klub organizoval každý týždeň. Nielen raz za sezónu.

Je to teda snaha o akýsi návrat do minulosti? Aj Pavol Demitra či iní bývalí výborní hokejisti sa v istom bode museli rozhodnúť, či budú hrať futbal alebo hokej. Teraz deti robia len jeden šport.

Časy boli iné, neboli iné atrakcie ako počítače či mobily. Väčšina detí športovala. Bolo jednoduché zistiť, ktoré preň majú vášeň. Vtedy sa hrali neorganizovane, teraz to potrebujeme inštitucionalizovať. No nemôžeme to robiť sami ako hokejisti, ale spolu s inými športmi.

Dokonca aj Fínsko má v NHL niekoľko hráčov, ktorí až do veku 18 či 19 rokov hrali aj iný šport. Legendy ako Teemu Selänne, Jari Litmanen či Saku Koivu robili druhý šport až do pätnástich či šestnástich rokov.

Spravili ste niečo také aj teraz vo Fínsku?

A stále na tom pracujeme, Fínsko má podobné problémy. Tiež tam systém príliš skoro rozhoduje, čo bude z dieťaťa. Keď máte dvanásť, stále ste dieťa. Nemalo by sa od vás očakávať, že budete vedieť, čo chcete robiť v dospelosti. Pre deti chceme vytvoriť akýsi švédsky stôl, z ktorého si budú môcť vybrať šport. Keď zistíme, čo ich baví a na čo majú predpoklady, môžeme im priniesť viac výziev. To, koľko trénovať, by malo záležať na deťoch, nie na systéme, ktorý im to určí.

Jukka Tiikkaja. Foto N – Peter Kováč

Nestanete sa dobrým, ak to chcú len rodičia

Je hokej drahý šport aj vo Fínsku?

Je to jedna z najväčších výziev, ktorým momentálne čelí náš zväz. Hokej je taký drahý aj preto, že je do veľkej miery organizovaný, systém súťaží prechádza zmenami, ale deti stále veľa cestujú, čo vytvára náklady. Ak sa stane až príliš drahým, môžeme sa dostať do situácie, že ho budú hrať len deti, ktorých rodičia si to môžu dovoliť. Potom by sme prišli o mnoho potenciálu. Môžeme napríklad prísť o deti motivované tým, že sa chcú cez šport dostať zo sociálne slabších pomerov.

Poznáte riešenie?

Je ich viacero. Spraviť šport menej organizovaný a znížiť tým náklady. Zmeniť systém súťaží, limitovať cestovanie. Pracovať s mestami, aby pochopili hodnotu športu a dotovali ľadové plochy, čo sa deje napríklad v Trenčíne, no nie všade. Je lepšie investovať do športu ako do zdravotnej starostlivosti. Pôsobiť preventívne, nie reaktívne. Náklady nám vo Fínsku zvyšuje napríklad aj to, že máme stále viac a viac profesionálnych trénerov už na mládežníckej úrovni. Vďaka tomu sa však zvýšila úroveň trénovania.

Peter Brüll je Slovák, ktorý pracuje pre Fínsky olympijský výbor. Povedal nám, že aj fínske deti majú problém s mobilmi a tabletmi. Zaujať ich vraj dokáže len hokej. Sú mobily len výhovorka pre trénerov?

Trochu asi aj áno. Je to však niečo, čo môžeme zmeniť. Nemôžeme povedať len to, že mobily sú zlé a deti by ich nemali používať. Predsa sa cez ne spájajú s priateľmi, svet sa zmenil. Mobily podporujú ich základné psychologické potreby, sú vďaka ním napríklad samostatnejšie. A ak ich v športe len kontrolujeme, presne im určíme, čo majú robiť, a nedovolíme im mať voľnosť, prichádza ku konfliktu. Šport však má výhodu, môžete z neho mať viac ako z počítačových hier – má aj fyzický element. Verím, že šport stále bude atraktívny.

Rodičia chcú mať zo svojich detí hviezdy NHL, počas zápasov na ne kričia. Ako by sa mali správať?

Už na tom pracujeme aj tu, o základných princípoch som diskutoval už s niekoľkými slovenskými klubmi. Ak sa v niečom chcete stať dobrým, túžba po tom musí vychádzať priamo z vás. Nie je dobré, keď rodičia vložia do svojich detí až priveľkú pozornosť. Ľahko sa dostanete do situácie, že dieťa hrá kvôli tomu, aby potešilo svojich rodičov. V takýchto prípadoch sa dieťa zvyčajne nestane hviezdou NHL a spravidla ani nemá šťastné detstvo.

Športový psychológ Peter Kuračka nám povedal, že síce sú prípady ako Andre Agassi či Rafael Nadal, ktorí sa stali najlepšími po nátlaku rodiny, no nevidíme tisíce detí, ktoré pre tento prístup zanevreli na šport.

Poznám Agassiho príbeh a tvrdí, že nenávidí tenis. Chceme to aj my? Tieto dva prípady sú však veľmi špecifické. Ak sa niekto stane v dospelosti dobrým, už v mladom veku sa zaujíma o to, čo by mal spraviť, aby sa zlepšoval. Má sebareflexiu, je realista. Tieto dva príklady by som nekopíroval. Zvyčajne takýmto prístupom viac zničíte, ako vytvoríte. V španielskom futbale selektujú najlepších 11- či 12-ročných a robia pre nich špeciálne programy. Španieli majú v každej vekovej kategórií 60-tisíc futbalistov. Za úspech považujú, ak si traja či štyria zahrajú za mužský tím. A je veľa príkladov tých 59 997 hráčov, ktorí neskončili tak dobre. Veci vždy musíme dať do perspektívy.

Ako sa stal úspešným fínsky hokej? Môžeme to všetko aplikovať aj na slovenské pomery?

Keď začnete meniť veci, ktoré sú zakorenené hlboko v kultúre národa, je to pomalý proces. Fínska kultúra bola založená na teroristickom tréningovom spôsobe. Deti začali deň o ôsmej, skončili o štvrtej a robili len to, čo im niekto povedal, aby robili. Buďte pokorní, poslušní, robte tieto veci a budete úspešní. Robili relatívne jednoduché mechanické veci. A aj bolo dobré, že príliš nemysleli, keby začali rozmýšľať, systém by sa zrútil. Mnoho ľudí tak stále funguje a kopíruje to aj šport. Teraz prichádzame do situácie, keď tieto veci robia roboty. A firmy potrebujú ľudí, ktorých práca zaujíma a chcú sa zlepšovať.

A vy ste to preniesli do hokeja?

Nielen do hokeja, ale aj do iných športov a zmeny sa dejú aj v školskom systéme. Zmeny možno ľahšie robiť, ak sa dejú na viacerých frontoch naraz. Ak napríklad rodičia dostanú rovnaký odkaz v škole aj na športovom tréningu. Školský systém je však stále konzervatívny, zmena chvíľu potrvá.

Vo Fínsku ste zmenili autoritatívny štýl výchovy na voľnejší. Súhlasili s tým všetci tréneri? To si neviem predstaviť.

Je to veľmi citlivá otázka, odpoveď na ňu má veľa s charakterom a egom trénera. Učitelia väčšinou učia spôsobom, ktorým učili ich. Tréneri zväčša tiež začnú trénovať tak, ako trénovali ich. Zmeny preto nikdy nie sú jednoduché. Vo Fínsku nám veľmi pomohlo, že autoritatívny systém sa zmenil na voľnejší v biznise aj v školstve. Aj v športe, nielen v hokeji, začali byť úspešní tréneri, ktorí mali nové metódy. Úspešné boli aj volejbalové či basketbalové tímy, dokonca máme hráča v NBA – Lauriho Markkanena. Všetky tieto úspechy prišli zo systémov, ktoré sa v niečom odlišovali od pôvodného.

Len čo je niekto úspešný, ostatní sa od neho začnú učiť?

Sú mladí tréneri, ktorí sú otvorení a rovno chcú pracovať novým spôsobom. Ak však má prísť k veľkej zmene, je dobré mať v spoločnosti ľudí, ktorí dokážu ovplyvňovať názory ľudí.

Keď teda Miro Šatan povie, že niečo máme robiť takto, môže to byť účinné?

Áno, tento princíp som pochopil zo slovenskej spoločnosti. Keď táto osoba niečo povie, tak jej verím, aj bez toho, aby som poznal argumenty. Včera som mal veľmi prínosný rozhovor s trénerom Vladom Országhom. Hovoril mi o svojom vývoji.

Zmenil sa?

To je to, čo som pochopil z toho, čo rozprával. No neviem, nakoľko chce o tom verejne rozprávať. Zmenil svoju filozofiu a snaží sa viac rozumieť hráčom a zlepšovať vzťah tréner – hráč. Na to by sme sa mali sústrediť aj pri deťoch. Pochopiť potreby hráča. Hráč sa vždy bude pýtať – mám veriť tomuto trénerovi? Čo mi to prinesie? Na toto potrebujete mať dôveru.

Jukka Tiikkaja. Foto N – Peter Kováč

Nemôžete sa len snažiť vyhýbať chybám

Videli ste už tréningy slovenských detí? Aké sú?

Áno, dokonca som bol aj na akcii Deti na hokej. Vidím dobré aj zlé veci.

Aký je rozdiel medzi 12-ročnými hokejistami tu a vo Fínsku?

Najväčšie rozdiely prichádzajú so základňou, keďže vo Fínsku je sedemkrát toľko mladých hokejistov ako na Slovensku. To má vplyv na všetko. Konkurencia, počet zmysluplných zápasov. Tu sa stáva, že tímu príde na zápas málo hráčov, tak prehrá 0:15 či 0:10. Nedostatok hráčov ovplyvňuje aj tréningy. Keď máte dosť hráčov, viete im vymyslieť aj zmysluplné aktivity pri tréningovej hale.

Rozdiel je aj vo filozofii, ktorú máte pri rozvoji hráčov. Vo Fínsku majú tréneri viac odvahy dovoliť deťom skúšať nové veci a vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. Aby sa nebáli, že spravia chybu. Môže to mať niečo spoločné aj s kultúrou spoločnosti. Budete sa snažiť posúvať svoje limity, ak vám stále len pripomínajú, aby ste nespravili chybu?

O tom je náš školský systém…

Môžete to vidieť na tréningu. Ak sa celá spoločnosť len snaží vyhýbať chybám a je málo odvážna, to isté budú robiť aj hokejisti. Dokážete sa tak niečo naučiť? Nemyslím si. V tomto ohľade sme vo Fínsku ďalej ako vy.

Na Slovensku vieme, že potrebujeme zmeniť náš hokej. Nezhodli sme sa však, akým spôsobom – ísť fínskou cestou, našou vlastnou alebo nejakým mixom?

Neverím, že môžeme byť úspešní, ak si zoberieme len fínsky systém. Snažíme sa diskutovať, čo vlastne od systému chceme. Aký typ hráča chceme vytvoriť, aké má mať vlastnosti – herné či ľudské. Snažíme sa počúvať názory expertov, ktoré už existujú. Veľa ľudí tu robí dobré veci už teraz. Myslím si, že sa zhodujeme na tom, aký by mal byť hráč 21. storočia. A veľa s tým súvisí aj to, akí by mali byť hráči po charakterovej, ľudskej stránke.

Hovoríme o veciach, ktoré môžu náš hokej zmeniť z dlhodobého hľadiska. Riešite však aj také, ktoré môžu mať okamžitý účinok?

S niekoľkými klubmi sa už rozprávame o reorganizovaní ich aktivít, napríklad ako využívať ľad, zmeny zasiahnu už budúcu sezónu. Samozrejme, na vylepšenie prístupu k športu potrebujete nové športoviská a na tom pracuje zväz. Vo Zvolene sa 20. novembra bude konať veľký trénerský seminár, na ktorom budeme pracovať s mladými trénermi, ktorí vedú hráčov od štrnásť do dvadsať rokov. V januári štartujeme ďalší veľký program. Snažíme sa, aby ľudia pochopili, o čo nám ide.

Ako hodnotíte projekt dvadsiatky?

Ešte som sa s ním úplne nezoznámil. No platí, že pokiaľ chceme niekoho odniekiaľ vylúčiť, musíme byť veľmi opatrní. Draft NHL sa teraz snaží posunúť vek hráčov vyššie. My nevieme, čo bude z 18- či 19-ročného hokejistu, keď bude mať 27 rokov. Je v poriadku ponúknuť niečo úzkej skupine ľudí, ak ponúknete niečo aj ostatným mimo tímu.

V roku 2007 to vzniklo ako dočasné riešenie, aby sme nevypadli z elitnej skupiny. Odvtedy uplynulo desať rokov.

Musíme začať od základov. Musíme mať viac hráčov, a keď ich budeme mať, bude viac aj tých, ktorí sa budú chcieť zlepšovať z vlastnej vôle, nie z vôle rodičov či iných. To je dlhá cesta. Vo Fínsku, ktoré je približne rovnako veľké ako Slovensko, je tritisíc hráčov v jednej vekovej skupine. V lige do 20 rokov máme 18 tímov, kvalitná je aj druhá liga, tam je ďalších 18 tímov. Vyberáme si teda z 500 či 600 hráčov.

Mali by sme si projekt dvadsiatky v najbližších rokoch ponechať?

To by som nechcel komentovať. S limitovaným počtom hráčov musíte mať niečo, čo vám môže pomôcť. No nemala by to byť jediná vec. Sú v pláne regionálne akadémie.

Prezentacia Tikkaju na rozvojovom seminári v Jasnej by projektnsk on Scribd

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Rozhovory

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie