Denník N

Ani Žitňanskej novela nepomohla, Harabina a dvoch sudcov opäť oslobodili

Štefan Harabin. Foto – TASR
Štefan Harabin. Foto – TASR

Harabina nepotrestajú, odvolací disciplinárny senát zamietol odvolanie šéfky Najvyššieho súdu Daniely Švecovej. Vytkol jej aj to, že jej návrh bol zlý.

Od júla zverila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) disciplinárnym súdom mimoriadnu právomoc. Ak to budú potrebovať, môžu otvoriť obálky so zápisnicami o hlasovaní o rozsudkoch, a na základe toho posúdiť, či sudcovia sú, alebo nie sú vinní za disciplinárne delikty.

Za normálnych okolností by sa nikto nemal nikdy dozvedieť, ako ktorý sudca kedy hlasoval.

Nebolo tajomstvom, že túto zmenu presadila Žitňanská aj pre disciplinárne konanie na Štefana Harabina. Spolu s členmi jeho senátu, Gabrielou Šimonovou a Viliamom Dohňanským, ich navrhla predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová disciplinárne stíhať za to, že v dovolacom konaní v januári 2016 oslobodili odsúdeného človeka namiesto toho, aby verdikty nižších súdov zrušili a nechali ich opäť rozhodnúť. Tak totiž bežne postupujú dovolacie senáty Najvyššieho súdu.

Zmena zákona prišla potom, ako Harabina a spol. v marci tohto roku oslobodil prvostupňový disciplinárny senát.

Trojica sudcov postavila svoju obhajobu na tom, že nikto nevie, ako hlasovali. Kto vie, kto z nich sa podpísal pod vytýkaný rozsudok?

Predseda disciplinárneho senátu Erik Uhlár touto obhajobou aj vysvetlil svoje rozhodnutie neuznať sudcov vinnými. Keď sa predsedníčka voči tomu odvolala, čakalo sa, ako sa nový senát vyrovná so zmenou, ktorú Žitňanská presadila.

Obálky sa netrhali

Ani dnes však senát novú právomoc nevyužil, neotvoril obálku s hlasovaním.

Predseda Stanislav Libant to vysvetlil retroaktivitou. Tak ako neexistovala možnosť „rozlepiť obálku“ v marci 2017, tak ani  teraz. „Ani zmena zákona neoprávňuje disciplinárny senát spätne skúmať skutok z roku 2016,“ vysvetlil Libant.

Sudca Dohňanský počas pojednávania hovoril o „paškvile“, ktorý je vlastne disciplinárnym senátom nanič. Pýtal sa, na čo im bude otvorenie obálok, keď sú sudcovia viazaní mlčanlivosťou. Ako teda napíšu odôvodnenie k rozsudkom?

Ministerstvo spravodlivosti pripomína, že hlasovanie nie je utajovaná skutočnosť. „Zistenie, kto a ako hlasoval, je podmienkou na vyvodenie zodpovednosti,“ dodal hovorca ministerstva Peter Bubla s tým, že novela umožnila „zákonný mechanizmus, ako to zistiť“.

Nesúhlasí ani s výčitkou o retroaktivite. Ministerka je presvedčená, že otváranie obálok sa môže použiť  už v rozbehnutých konaniach, je to totiž procesné ustanovenie.

Bubla pripomenul, že pre disciplinárne konania platia zásady trestného procesu. Podľa nich platí práve to, že sa využijú v konaní vždy aktuálne predpisy, ak zákon nepovie inak. V tomto prípade sa tak nestalo.

Nie sú na preskúmavanie názorov

Predseda senátu tiež vysvetľoval, že úlohou disciplinárnych senátov nie je preskúmavať právne názory sudcov, nie sú nadriadeným orgánom okresných a krajských súdov či Najvyššieho súdu.

To stále opakuje aj Harabin, ktorý presviedča, že nejde o porušenie zákona, ale že je stíhaný za právny názor.

„Je to tragédia, keď sudca nižšieho súdu musí vyučovať základy práva predsedníčku Najvyššieho súdu,“ komentoval dnešné rozhodnutie Harabin.

Opäť si neodpustil ani útok na Švecovú. Tá je podľa neho „zrejme vydieraná ministrom vnútra Robertom Kaliňákom a jeho ľudovou milíciou alebo prezidentom Andrejom Kiskom“.

Disciplinárne senáty sú tu podľa Libanta preto, aby posudzovali, či sudcovia porušili, alebo neporušili zákon. Prirovnal ich k „služobným súdom pre sudcov“.

Zdôraznil, že jeho senát nemá vôbec problém potrestať sudcov a je jedno, o kom rozhoduje. „Nerobí nám problém zobrať zodpovednosť do vlastných rúk a rozhodnúť,“ povedal.

Výčitka Švecovej

Švecovej však Libant vyčítal, že vo svojom návrhu neuviedla konkrétne povinnosti sudcu, ktoré vraj Harabin, Šimonová a Dohňanský porušili.

Predsedníčka Najvyššieho súdu dnes na pojednávanie neprišla. Návrh nekonkretizoval ani jej právny zástupca Miroslav Zobok.

Švecovej návrh bol podľa Libanta nekonkrétny a vágny. Ako z neho čítal, tak predsedníčka len vo všeobecnosti sudcom vyčítala, že sa „podieľali na vydaní rozhodnutia, ktoré je v rozpore s právom a ustálenou judikatúrou, a preto ide o svojvoľné rozhodnutie s obzvlášť závažným následkom ohrozenia dôvery v nezávislé a spravodlivé rozhodnutie súdov“.

„S rozhodnutím odvolacieho disciplinárneho senátu sa predsedníčka Najvyššieho súdu nestotožňuje,“ reagoval stručne hovorca Boris Urbančík. Na výčitku, že návrh bol napísaný všeobecne, nereagoval.

Podrobnejšie sa chce predsedníčka vyjadriť, keď dostane rozhodnutie písomne. Podľa Švecovej však nie je možné akceptovať také právne posúdenie rozsahu rozhodovacej voľnosti sudcov, ktorého podstatou je zmazanie rozdielu medzi právnym názorom sudcu a svojvoľným rozhodnutím sudcu.

Daniela Švecová. Foto N – Vladimír Šimíček

Predsedníčka súdu videla problém v tom, že Harabinov dovolací senát odsúdeného riaditeľa pobočky oslobodil. Nešlo pritom o žiadneho veľkého kriminálnika.

Odsúdený bol za to, že nenahlásil podozrivé bankové prevody, ktoré majitelia účtov neskôr vysvetlili. Svoju  povinnosť zanedbal a dostal podmienku.

Keď ho Harabinov senát oslobodil, argumentoval, že by bolo jeho ďalším šikanovaním, keby museli o jeho prípade rozhodovať opäť nižšie súdy.

Šimonová rozhodnutie obhajovala tým, že vychádzali len z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva. „Právo je dynamické, stále sa vyvíja. Pokiaľ budú sudcovia disciplinárne alebo inak stíhaní za právny názor a za to, že použijú pri svojom rozhodovaní štrasburský dohovor, tvrdím, že svet sa posunul, ale my až tak veľmi nie,“ dodala.

Dnešné rozhodnutie bolo prvým právoplatným rozhodnutím pre disciplinárne stíhaný Harabinov senát. V tomto konaní Švecová navrhla niekdajšiemu prvému mužovi justície najprísnejší trest – odvolanie z funkcie sudcu. Počas pojednávania na tom už právny zástupca netrval.

Šimonová a Dohňanský mali byť preložení na nižší súd.

Harabin už čelil šiestim konaniam. Po dnešku mu však trest hrozí už len v štyroch prípadoch.

V jednom z konaní totiž súdy povedali, že návrh podala Švecová oneskorene, ale sudcovia trvali na prerokovaní. Potrestanie však v tomto prípade neprichádza do úvahy.

Bývalý predseda Najvyššieho súdu aj Súdnej rady Harabin si disciplinárne konania vysvetľuje ako pomstu za rozhodnutie o policajnej inšpekcii. Označil ju za nezákonnú a jeho senát začal oslobodzovať odsúdených policajtov.

Po kontroverzných rozhodnutiach prišiel najskôr o funkciu predsedu trestnoprávneho kolégia. Potom pozmenila Švecová zloženie jeho senátu a najnovšie prijala opatrenie, podľa ktorého už Harabin a senát, v ktorom pôsobí, nedostávajú žiadne nové prípady.

Teraz najčítanejšie