Poliačik odchádza kultivovane, väčšina rozlúčok so stranami býva komplikovanejšia

Išlo o slušnú a kultivovanú rozlúčku. Poslanec Martin Poliačik sa pri ohlásenom odchode zo SaS v straníckej centrále postavil vedľa predsedu strany Richarda Sulíka a spoločne vysvetľovali, prečo Poliačik odchádza z najsilnejšej opozičnej strany. Napriek dlhodobým sporom si navzájom poďakovali. Poliačik nazval Sulíka dobrým človekom a on mu poprial všetko dobré v ďalšej politickej kariére.

Takýto kamarátsky rozchod je na slovenské pomery neobvyklá záležitosť. Odchody zo strán a funkcií v minulosti často sprevádzali emócie, prieky a nenávisť.

Zo 150 poslancov sa už 12 prehlásilo

Poliačik nie je v tomto volebnom období prvým poslancom, ktorý odišiel zo strany. Od volieb neuplynul ani rok a trištvrte a zmien už bolo 12.

Masové odchody zaznamenala hlavne Sieť Radoslava Procházku, z ktorej odišli takmer všetci poslanci. Stranu hneď po voľbách pre vstup do vlády so Smerom a SNS opustili štyria z desiatich čerstvo zvolených poslancov – Miroslav Beblavý, Katarína Macháčková, Simona Petrík a Zuzana Zimenová.

„Cítim sa oklamaný a prekvapený,“ vravel o koalícii s Ficom Beblavý. „Sieť nie je kŕdeľ vrabcov, ktorý sa rozpŕchne pri prvom výstrele zo vzduchovky. (…) Tí, ktorí túžili po rýchlom úspechu a úžitku, sú sklamaní, ale jadrom Siete sú a zostanú ľudia, ktorí z nej urobia dlhý a dobrý príbeh,“ reagoval potom Procházka.

Dobrý, ani dlhý príbeh sa nekonal. Procházka dal odvolať z vedenia strany Andreja Hrnčiara a Martina Fedora, onedlho odišiel z miesta predsedu aj on a po sneme okrem Hrnčiara a Fedora zo strany odišli aj poslanci Igor Janckulík, Eduard Adamčík a Katarína Cséfalvayová. Poslancami Siete tak zostali len Procházka, ktorý napokon z parlamentu odišiel späť do advokácie, a Alena Bašistová.

Z Mosta hneď po voľbách na protest proti vstupu do koalície s Ficom a Dankom odišiel poslanec Zsolt Simon. Ten bol vo vnútrostraníckej opozícii voči Bugárovi už dlhšie. Spory však neboli otvorené. Odchod oznámil po rokovaní, na ktorom vedenie strany odkleplo vstup do Ficovej vlády.

„Považoval som za správne a korektné vzdať sa členstva v strane a všetkých svojich volených funkcií v strane. Diskusia bola konštruktívna, ale sú veci, ktoré sa dajú ťažko zlúčiť,“ oznámil Simon. Bugár len dodal, že to berie na vedomie, a bol rád, že so Simonom neodišiel nikto ďalší.

Pred Poliačikom odišiel zo SaS vo februári Jozef Mihál. Odchod to bol kultivovaný, ale bez spoločnej tlačovky so Sulíkom.

Z OĽaNO pre nespokojnosť s tým, ako hnutie vedie Igor Matovič, odišli rovnako vo februári tohto roka Viera Dubačová a Otto Žarnay. V klube Sme rodina už nie je trojica poslancov Martina Šimkovičová, Peter Marček a Rastislav Holúbek. Tých zo strany vyhodili.

„Neprišli s ničím, nepredložili jeden návrh, nezúčastňujú sa na rozpravách, nemajú faktické poznámky. Keď si zoberiete výpis týchto troch ľudí, ako keby v parlamente prakticky ani neboli. Len tam sedia a občas zahlasujú,“ hovoril pred ich vyhodením Boris Kollár.

Za Freša aj Mečiara utekali hromadne

Hoci odchody najmä poslancov Siete vyzerali dramaticky, zďaleka sa nevyrovnali niektorým odchodom z minulosti. Niekdajšiemu predsedovi SDKÚ Pavlovi Frešovi sa v minulom volebnom období rozpadol celý, pôvodne 11-členný klub tak, že v ňom zostal sám.

Po odchode Lucie Žitňanskej, Miroslava Beblavého a Magdy Vášáryovej zo strany, ale aj po odchode ďalších poslancov Frešo odmietal zvolať kongres strany. V roku 2014 SDKÚ opustili aj jeho zakladatelia Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš. Išlo o kultivovaný odchod na tlačovke, na ktorej sa usmievali. Frešo im odkázal, že je mu to ľúto, ale je to správnejšie, než aby bolo v strane napätie.

Odchodu ultrakonzervatívneho poslanca Štefana Kuffu z OĽaNO predchádzal incident, pri ktorom fyzicky napadol 79-ročnú dôchodkyňu a ešte na ňu podal trestné oznámenie za útok na verejného činiteľa. „Nevystupoval ako verejný činiteľ, keďže išlo o susedský spor. Predstava poslanca ako osoby, ktorá stojí nad zákonom a má neodôvodnené privilégiá v bežných životných situáciách, je v rozpore s princípmi, na ktorých vzniklo hnutie OĽaNO,“ reagovalo hnutie s tým, že na kandidátke už Kuffa nebude. Kritizoval ho aj Igor Matovič a Kuffa, ktorý sa vraj kvôli babke a jej príbuzným obával o život, napokon rezignoval.

Od odchodu Bohumila Hanzela zo Smeru v roku 2006 si opozícia aj médiá sľubovali, že ako zakladateľ strany povie viac o pozadí strany, keďže sa k jej vzniku aj financovaniu vyjadroval. Napokon však nič nepovedal a stiahol sa do ústrania. Informácie o oligarchoch zakladateľoch tak zostali bez potvrdenia zvnútra strany.

Búrlivé odchody a roztržky sa v stranách konali najmä v 90. rokoch. Zrejme najznámejšími sú masové odchody poslancov HZDS v každom volebnom období. Už v roku 1993 Mečiarovu stranu opustil po dramatickom sneme Milan Kňažko a ďalších sedem poslancov.

Ivan Gašparovič v roku 2002 odišiel z HZDS po tom, ako ho nedali na zvoliteľné miesto kandidátky, a snem označil za frašku.

Najväčšie scény však prinášali rozkoly vo vnútri SNS. Strana sa viackrát rozdelila, na snemoch sa zhasínali svetlá a ľudia z vedenia sa navzájom vulgárne osočovali.