piatok

Šéf súkromnej pôrodnice Cupaník: Musel som lekárov naučiť, že majú klopať na dvere pacientkam

Vladimír Cupaník vedie súkromnú pôrodnicu Sanatórium Koch v Bratislave. Ženy u nich očakávajú najmä intimitu, ktorú vo veľkých štátnych pôrodniciach nemajú.

Vladimír Cupaník a Sanatórium Koch, ktoré vedie. Foto – archív Cupaník

Vladimír Cupaník je šéfom súkromnej pôrodnice Sanatórium Koch v Bratislave, pracuje v nej od roku 1974. Počas svojej praxe bol na stážach v USA aj v Nemecku. Na pôrodníkov a ich správanie podľa neho chodí veľa sťažností a aj zo strachu pred výčitkami lekári častejšie pristupujú k cisárskym rezom. Film Zuzany Límovej Medzi nami tento strach podľa neho ešte umocní.

V rozhovore sa dočítate: 

  • čo čakajú ženy od súkromnej pôrodnice,
  • aké boli začiatky otca pri pôrode,
  • či je kritika bratislavských pôrodníc po filme Medzi nami spravodlivá,
  • prečo sa pôrodnici v štátnych nemocniciach neozvú kvôli zlým podmienkam,
  • prečo musel lekárov učiť klopať na izby pacientom,
  • prečo máme veľa cisárskych rezov a prečo si myslí, že film Medzi nami ich počet môže ešte zvýšiť,

Koľko sa u vás minulý mesiac narodilo detí?

Denne máme okolo troch pôrodov, za mesiac 98.

Ako u vás vyzerá pôrod?

Nemyslím si, že u nás vyzerá pôrod odlišne od štátnych nemocníc. Pôrod je dej, ktorý vôbec nesúvisí s tým, či rodíte v štátnom alebo súkromnom zariadení.

Prečo sú potom ženy ochotné zaplatiť za to, aby išli rodiť práve k vám?

Nastúpil som sem v roku 1973 ako mladý lekár. Vtedy k nám patrili pacientky z okolia Bratislavy, ale rady nás vyhľadávali aj bratislavské tehotné a gynekologicky choré ženy. Možno je to preto, že sme malá a úzko špecializovaná nemocnica, tak nás vyhľadávali viac ako veľké fakultné nemocnice, ako boli Kramáre a neskôr Petržalka. V nich sa môžete cítiť anonymne, opustene a dezorientovane. V našej nemocnici máme 33 lôžok, tu nie ste anonymná tehotná alebo gynekologická pacientka. Po chvíli vás poznajú a vy spoznáte takmer každého.

Čo sa mení vo vzťahu rodičky a pôrodníka, ak si žena zaplatí 1400 eur?

Očakávajú od nás, že budú mať súkromie a intimitu. A to tu majú. Očakávajú, že sa vždy dovolajú pomoci. Matka tu nadviaže vzťah nielen so sestričkami, s pôrodnými asistentkami, ale aj s upratovačkami či so servírkami. Boli sme prví na Slovensku, ktorí zaviedli prítomnosť otca pri pôrode. Bolo to ešte v roku 1988, na západe to už bolo dávno populárne. Mám švagrinú vo Švajčiarsku a koncom 70. rokov som sa s ňou prel, lebo u nej manžel bol pri pôrode oboch detí. Aj u nás sme museli zmeniť zaužívané stereotypy.

Prečo ste sa s ňou preli?

Pýtal som sa jej, prečo je dobré, aby bol pri pôrode. Či by si priala mať manžela aj pri vyberaní slepého čreva. Povedala mi, že pri pôrode je u nich úplne bežné, ak je prítomný aj manžel. Začali s tým potom Česi, ktorí mali dobré výsledky v Kroměříži a v Kladne. Tak sme tam poslali lekárku a pôrodnú asistentku, a keď sa vrátili, zaviedli sme to aj u nás.

Aké ste mali reakcie od kolegov lekárov?

Odbornej verejnosti som to musel vysvetľovať. Boli hlasy, že otec na pôrodnú sálu nepatrí, len tam zavadzia, je to rušivý element, pozerá vám na prsty. My sme tú skúsenosť nemali, práve naopak. Mali sme vtedy viac pôrodov – okolo 1700 ročne. Pôrodné asistentky to nemohli ani stíhať. Muži ich veľmi odbremenili. Muž bol ten, ktorý začal rodičke utierať čelo, chlácholil ju, bol pri nej, keď išla na toaletu. A bol aj kontrolným mechanizmom.

Vladimír Cupaník (68)

Vyštudoval Lekársku fakultu UK v Bratislave. Je šéfom súkromnej pôrodnice Sanatórium Koch v Bratislave, v nemocnici pôsobí od roku 1974. Predtým rok pracoval vo Fakultnej nemocnici v Bratislave na II. chirurgickej klinike. Bol na zahraničných stážach v New Yorku aj v San Francisku a Santa Cruz, ale aj v Nemecku – v Bühli a Brémach. Je členom Etickej komisie Bratislavského kraja, predsedom Sekcie antikoncepcie Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti.

V akom zmysle?

Keď príde človek do nemocnice, často sa začne cítiť podriadený lekárovi, ale aj inému personálu, lebo sú vzdelaní a skúsení. Preto ich často ľudia poslúchnu. A keď sú lekári či sestry preťažení, začnú sa

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Pôrody

Rozhovory

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |