Denník N

Nový Barabášov film ukazuje, že československé horolezectvo v 80. rokoch udávalo trendy celému svetu

Úspechy slovenského horolezectva tesne pred pádom komunistického režimu nie sú pre bežnú verejnosť také známe, ako by si zaslúžili. Práve to sa snaží zmeniť režisér Pavol Barabáš vo svojom najnovšom filme Vábenie výšok.

Situácia v 70. a 80. rokoch minulého storočia vo vtedajšom Československu je pre dnešných mladých ľudí zväčša len ťažko predstaviteľná.

Nielenže vtedy o internete či sociálnych médiách ľudia ani nechyrovali, ale ľudia ani zďaleka nemohli bezproblémovo cestovať, ako je to dnes. Aj napriek tomu sa v Československu našla skupinka nebojácnych odvážlivcov, ktorých vášňou boli hory.

Po vydarených výstupoch v 60. rokoch v Hindukúši a na Pamíre prišiel prvý veľký úspech v roku 1971, keď československá výprava prvýkrát pokorila jednu z himalájskych 8-tisícoviek Nangu Parbat (8125 m). Bola to vôbec prvá výprava z postkomunistického bloku, ktorej sa to podarilo.

Išlo o 16-člennú výpravu, ktorej členmi boli Ivan Gálfy (vedúci), Ivan Dieška, Ivan Fiala, Gejza Haak, Jozef Koršala, Milan Kriššák, Martin Mladoň, Michal Orolin, Jozef Psotka, Arno Puškáš, Ivan Urbanovič st., Ľudovít Záhoranský, Miloslav Filip, František Dostál, Miroslav Jaškovský a Bohumír Kosmák st.

Táto etapa československého horolezectva bola zavŕšená novou výpravou na ďalšiu osemtisícovku Makalu (8463 m) v roku 1976. Pri tejto príležitosti šéf výpravy Ivan Gálffy povedal: „Niektoré súčasné problémy svetového horolezectva nesiahajú nad osemtisíc metrov, a predsa sú v centre pozornosti. Práve tam musí nastupujúca generácia našich horolezcov zaujať svoje miesto a pokračovať v začatej ceste. Ostatne, zaväzujú ich k tomu aj naše doterajšie úspechy.“

Postupne sa Československo prepracovávalo vo výškovom horolezectve k najužšej svetovej špičke. Vrchol klasického expedičného horolezectva dosiahlo vôbec prvým prelezením južnej steny Lhoce Šar (8400 m) a západnej steny Dhaulágirí (8167 m) v roku 1984, čo boli uznávané himalájske problémové vrcholy.

Reinhold Messner, taliansky horolezec, ktorý ako prvý človek na svete vystúpil na všetkých štrnásť osemtisícoviek sveta, označil po vlastnom neúspešnom pokuse prelezenie južnej steny Lhoce Šar za projekt pre ďalšie tisícročie.

Mount Everest mal tragické následky

Pre každého horolezca je najväčšou výzvou zdolať najvyšší vrch Zeme – Mount Everest (8848 m). To isté, samozrejme, platilo aj pre československých nadšencov.

15. október 1984 sa navždy zapísal do dejín československého horolezectva zlatými, ale zároveň aj mimoriadne tragickými písmenami. V ten deň sa totiž na najvyšší bod planéty dostali dvaja členovia československej výpravy – Zoltán Demján a Jozef Psotka spolu s nepálskym šerpom Angom Ritom.

Výstup absolvovali bez kyslíka tzv. poľskou cestou. Obrovskú radosť vtedajšieho Československa z veľkého športového úspechu však zatienila tragická udalosť – cestou naspäť zahynul pádom do Západného kotla hory Jozef Psotka. Tento košický rodák mal v tom čase už 50 rokov a osudnou sa mu stala mimoriadna únava, ktorá mu nedovolila v kľúčovom momente pokračovať v zostupe.

Kto bol Ivan Gálfy?

Hnacou silou československého horolezectva bol Ivan Gálfy. Tento rodák z Partizánskej Ľupče zasvätil celý svoj život horám, do Horskej služby TANAP nastúpil už ako 21-ročný v roku 1954. Práve od tohto roku sa stal aj reprezentantom Československa v horolezectve, následne predsedom Trénerskej rady reprezentantov horolezectva Československa a medzi rokmi 1983 a 1988 bol predsedom Československého horolezeckého zväzu.

Práve Ivan Gálfy bol od roku 1969 do 1987 vedúcim deviatich himalájskych expedícií. Svojimi výkonmi zviditeľnil vtedajšie Československo a Vysoké Tatry, keď vykonal viac ako 700 výstupov po celom svete.

Je v športovej sieni slávy Vysokých Tatier a hoci zomrel v roku 2011, v započatej horolezeckej tradícii pokračuje jeho syn Róbert. Práve Róbert je jedným z hlavných rozprávačov najnovšieho dokumentárneho filmu Pavla Barabáša Vábenie výšok, ktorého témou sú vrcholy a pády československého horolezectva.

Vábenie výšok je o nasledovaní snov

Celosvetovo uznávaný režisér Pavol Barabáš vo svojej poslednej snímke mimoriadne pútavým spôsobom mapuje obdobie najväčších úspechov, ale aj nezdarov československého horolezectva.

„Pri návrate z prvej expedície na osemtisícovku vítal horolezcov prezident a celá republika ich vnímala ako hrdinov. Prečo sme kedysi v Himalájach udávali trend? Bola to práve sila kolektívu, ktorá dokázala aj nemožné? Alebo možnosť dostať sa za hranice komunistického Československa? Dnes už nie je problém vycestovať do Himalájí a napriek tomu už v Himalájach neudávame trend. Prečo? Cez výpovede jednej generácie horolezcov zmapujeme vízie ľudí, ktorí šli za svojimi snami a dokázali nimi nadchnúť nielen seba…“ povedal Barabáš.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra, Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie