Denník N

Makyta vznikla pod iným menom a v inom meste

Etiketa s charakteristickým logom ženskej figúrky (s písmenom M), luxusná línia značky Makyta.
Etiketa s charakteristickým logom ženskej figúrky (s písmenom M), luxusná línia značky Makyta.

Na začiatku príbehu jednej z najznámejších domácich textilných značiek bol prostějovský podnikateľ Arnošt Rolný.

História malej krajčírskej dielne rodiny Rolný so sídlom v Prostějove siaha až do roku 1862. Podnikateľský duch­­ Arnošta Rolného sa naplno prejavil po páde monarchie. Svoj odevný závod vybudoval v roku 1921.

V tom čase sa pod vplyvom Baťovho systému riadenia výroby stále častejšie hovorilo o nových výrobných postupoch aj v odevných závodoch. Tak rozbehol Rolný mechanizovanú továrenskú výrobu v roku 1936, čo umožnilo nárast produkcie a dokonca rozšírenie exportu aj mimo Európy.

Sieť predajní podniku sa nachádzala po celom Československu. S vybudovaním výrobnej továrne sa začalo na Slovensku až v roku 1939. Pod názvom „Prvá slovenská továreň odevov, úč. spol. Bratislava“ so 150 zamestnancami začali výrobu v Žiline.

O dva roky neskôr firma zamestnávala 300 ľudí a mala vlastnú obchodnú sieť deviatich predajní. Od roku 1944 odštartoval svoju činnosť závod v Púchove.

Povojnové časy

Začiatkom roku 1946 bol podnik znárodnený a v nasledujúcich rokoch prebiehala reorganizácia. Najskôr ho začlenili do závodu Slovena a o dva roky pod n. p. Odeva. Už v roku 1949 však došlo k opätovnému odčleneniu, a tak v Púchove mohol vzniknúť samostatný podnik Makyta, odevné závody, s pobočnými prevádzkami v Žiline a Sučanoch.

V roku 1958 sa začlenil do podniku aj bývalý závod v Bytči a v roku 1960 novovybudovaný závod v Námestove. Výroba sa orientovala na dámske a dievčenské odevy.

Do konca 80. rokov pracovalo v podniku okolo 5500 ľudí. Ročne vyrobili viac ako 3,5 milióna kusov odevov, z toho na export išlo 46 percent produkcie. Výrobky podniku si obliekali ženy v ZSSR, NDR, MĽR, NSR, Anglicku, Fínsku, Dánsku, Nórsku, Kanade, USA a ďalších štátoch.

Dámske hodvábne šaty značky Makyta, 60. roky. Foto: Adam Šakový, zo zbierky SMD.

Z Paríža do Púchova

V roku 1978 podnik zamestnával osem návrhárok. Každá navrhla týždenne 10 – 15 dámskych a dievčenských modelov.

Ako to bývalo v priemyselných podnikoch v Československu bežné, návrhári pravidelne navštevovali Ústav bytovej a odevnej kultúry v Prahe, kde dostali informácie o aktuálnych trendoch a farebnici.

Pražský ústav poskytoval prednášky a k dispozícii bola návrhárom aj knižnica s odbornou literatúrou. Veľké odevné podniky mali to šťastie, že návrhári neboli obmedzení len cestovaním do Prahy, ale bolo im umožnené navštíviť aj zahraničné veľtrhy.

Božena Duchajová, jedna z návrhárok, ktorá pracovala pre podnik už od roku 1951, pravidelne navštevovala veľtrhy v cudzine – napríklad Interstoff vo Francúzsku, Týždeň módy vo Viedni, Prêt-à-porter v Paríži, IGEDO v Düsseldorfe i zasadania pre kultúru odievania, ktoré sa konali v krajinách RVHP. Ako uviedla pre časopis Móda, po návrate zo služobnej cesty mala za úlohu realizovať kolekciu inšpirovanú zahraničnou módou.

Krátke a dlhé série

To, prečo dnes vnímame produkciu priemyselných podnikov ako šedivú a nudnú, súvisí najmä s tým, že do výroby sa dostávali odevy v obrovských sériách, ktoré mohli byť dokonca v tisíckach kusov.

Práve v neskoršom období sa preto zvýšil tlak na domáce podniky, aby vo väčšej miere dokázali ponúknuť aj módne novinky. Tak začali do života prichádzať aj tzv. krátke série, ktoré boli v rozmedzí 200 – 300 kusov z jedného typu.

Predávali sa najmä v obchodnom dome Dunaj a boli spestrením nášho trhu. Takáto kolekcia sa vyznačovala módnosťou, lebo vzhľadom na menšie množstvo boli parametre kolekcie nastavené podstatne flexibilnejšie.

Diabol nosí Pradu z Makyty

V 90. rokoch sa podnik „dočkal“ privatizácie a nových podmienok v rámci otvoreného trhu. Produkciu odevov na čas zastúpila najmä výroba textilných komponentov pre automobilový priemysel, išlo o dodávky pre značky Volkswagen, Audi či Peugeot.

Napriek všetkým komplikáciám odevná výroba v podniku pretrvala dodnes. Len málo sa však podnik môže prezentovať odevmi vlastnej značky, väčšina výroby nám zostáva skrytá – robí sa totiž pre zahraničné značky.

Kvalitná práca, precíznosť vyhotovenia a flexibilita dodávok boli dôležité benefity, vďaka ktorým sa tu rozbehla výroba luxusných modelov s etiketami Armani, Prada, Versace, Valentino, Max Mara atď. Exkluzívne značky požadujú vysokú kvalitu v malých sériách. V roku 2012 podnik uviedol až 90 percent z produkcie šitej pre zahraničný trh.

Niektoré kolekcie značky Makyta boli v minulosti tiež výsledkom spolupráce so známymi návrhármi, zarezonoval napríklad projekt s Josefom Ťapťuchom či Borisom Hanečkom. Kvalita krajčírov a technológov je v posledných rokoch atraktívna napríklad aj pre domácu značku Nehera.

Teraz najčítanejšie