Denník N

Aj 1488 sa prezliekol do fraku

Hafíz al- Asad, otec dnešného sýrskeho prezidenta Bašára. Foto Jaro Rihák
Hafíz al- Asad, otec dnešného sýrskeho prezidenta Bašára. Foto Jaro Rihák

Jen si pískej, fašisto, spojenci jdou najisto! Je príliš skoro, aby si to Slovensko mohlo povedať.

Milý Ďuro,

sedím v zubárskom kresle, privriem oči a predstavujem si inkvizičné tortúry používané Svätým ofíciom. Ale čo je bolesť zubov v porovnaní s vážnou diagnózou? Spomenul som si na gotický obraz patrónky zubárov zo Štiavnice a dávny rozhovor s Hansi Albrechtom o Katalánsku. „Mne by sa páčilo, keby Liptov susedil s Katalánskom a Kapitulskou ulicou.“

Vtedy sa nezvyklo hovoriť o Katalánsku. Aj mne sa tam páčilo. Bývali sme so ženou v mestečku La Seu d´Urgell v útulnom hotelíku. Kreslil som modernú architektúru nalepenú k starej. Čistá elegancia. Dnes tam polícia zatvára prívržencov samostatnosti.

Hansi si zapálil fajku. „Raz budú samostatní. Chudáci Španieli, stratili Holandsko, Karibik, Kubu, južnú Ameriku, Filipíny a kto vie čo všetko. Možno sa boja, že sa odtrhnutím začne inverzia reconquisty. Odpadne León, potom Aragónsko, Baskovia, Andalúziu zaplavia Arabi, ostane len Kastília a kráľ s predsedom vlády bude blúdiť krajinou ako Don Quijote a bojovať s veternými mlynmi Európy, ktorá sa začne drobiť“. Mečiar si vtedy podal ruku s Klausom a my sme zúfalo žartovali. Dodal som, že sa osamostatní Škótsko, potom sa rozpadne Belgicko, vznikne samostatné Lombardsko, Orava a Benátsko, Spiš, potom sa odtrhne Kréta od Grécka, reinkarnovaný Roger II. obnoví tolerantné Sicílske kráľovstvo.

Hansi dodal: „A nakoniec vznikne samostatné Provensálsko a Bavorsko. Vznikne Európa regiónov, tú pohltia čínski mandaríni a budeme sa dohovárať notami ako v hudbe.“

Je po župných voľbách. Spomínaš si na scénu školského predstavenia z filmu Obecná škola? „Jen si pískej, fašisto, spojenci jdou najisto!“ deklamoval žiak učiteľa Hnízda a nakoniec sa deti z optimistickej feérie pustili do seba. Aj Slovensko vyzerá nádejne, ale buďme tolerancia sama, aj Augiáš sa dočkal. Miestny vodca odložil retro uniformu, skrotol, obliekol si oblek a parlament si naňho zvykol (aj jeho vzor, číslo 1488, si do Reichstagu obliekol frak).

Ešte dobre, že fungujú volebné prekvapenia. Ľudia mlčia, potom udrú do stola. Lenže neofašistické mená voľby nezmietli ako neprijateľné, len v rámci celkového upratovania, zhnusenia z korupcie a z túžby po zmene. Nie je to málo, ale nie je to dosť. Možno porazení spravia noc dlhých nožíkov a vodcu nahradia odhodlanejší. Aj v ich ideálnom štáte sa k moci cez soft autonomistickú partičku predrala drsnejšia garnitúra.

P.S. Štyri skvelé hodiny u pani zubárky. A to sme sa nedostali ani k téme vznik dynastií v diktatúrach a k španielskej chrípke v roku 1918.

Teraz najčítanejšie