Fotograf Záhornacký spolupracuje na novom fantasy projekte Daniela Heviera

Keď si pred šiestimi rokmi kúpil svoj prvý fotoaparát, vôbec mu nenapadlo, kam by sa s ním až mohol dostať. Odvtedy získal prestížne ceny, napríklad tento rok ôsmu priečku v ocenení Top 10 Európskej federácie profesionálnych fotografov. Okrem toho sa jeho fotografie objavili na medzinárodnej výstave v Šanghaji.

„Moje začiatky s fotografiou boli viac-menej náhodné,“ spomína. „Kúpil som si fotoaparát, aby som si mohol zaznamenávať akcie s kamošmi a výlety. Až neskôr som pochopil, čo všetko sa dá s fotografiou robiť a že nemusí slúžiť len ako nástroj na zachytávanie momentiek.“

Na fotografovaní má najradšej to, že sa prostredníctvom nej dokáže vyjadrovať: „Rád do fotiek vkladám kus samého seba.“

Väčšinu jeho práce tvoria konceptuálne portréty a fine-art.  „Pre štýl, ktorému sa venujem, je asi najťažšie urobiť scénu fotografie. Aktuálne fotím svoje projekty na film a chcem, aby pôsobili na diváka snovo, nereálne, a pritom boli scény nachystané a reálne.“

Najradšej fotí ľudí

Nedokáže povedať, čo presne robí fotografiu kvalitnou. „Je veľa štýlov a v každom je dôležité niečo iné. Niekde potrebuje kvalitná fotografia dokonalú kompozíciu, iná emóciu, ďalšia dokonalú ostrosť, neostrosť a podobne. Na túto otázku sa priamo odpovedať asi nedá.“

Zo svojich diel si najviac cení fotografiu s názvom Byrokracia. „Túto fotografiu som vytvoril asi štyri mesiace po tom, ako som si kúpil svoj prvý fotoaparát. Vtedy som ešte ani netušil, čo je clona, čas a podobné veci. Chcel som len niečo vyskúšať a podarilo sa. V tom momente som sa začal pozerať na fotografiu úplne inak.“

Podľa neho sú všetky aktuálne fotografie veľmi zložité na realizáciu a príprava na snímok mu niekedy zaberie pár dní až týždňov. „Okrem toho, že sa venujem umeleckým portrétom, fotím aj svadby. V princípe teda najradšej fotím ľudí. Svadby sú fajn, ale je tam určitý harmonogram, ktorý musím vždy dodržať a je to niekedy riadna naháňačka. Preto najradšej fotím svoje projekty. Vtedy som si sám sebe pánom a je len na mne, čo odfotím a čo ľudom ukážem,“ vysvetľuje.

Fotí pre Heviera

Záhornacký sa dostal až k spolupráci s Danielom Hevierom na jeho najnovšom projekte CHYMEROS. „Projekt Chymeros je fantasy príbeh, ktorý bude mať dokopy až deväť kníh a potrvá približne štyri roky. Je to obrovský projekt a pracuje na ňom veľmi veľa ľudí. Ja som akoby fotograf z jeho krajiny Pravdozem.“

„Vymýšľam a fotím postavy/kreatúry, ktoré Daniel následne zakomponuje do svojho príbehu. V tomto mám úplne voľnú ruku a fantázia mi môže pracovať bez hraníc. Fotografie budú použité na rôzne účely. Aktuálne je z nich kalendár k prvej knihe, ktorá sa krstila na Bibliotéke v Bratislave. Neskôr budú mať fotografie vlastnú knihu ako satelitný projekt k Chymerosu.“

Záhornacký vysvetľuje, ako si ho Hevier všimol. „Začiatkom roka som sa snažil vydať svoju prvú fotografickú knihu cez jednu crowdfundingovú stránku a v médiách sa zverejnili rôzne články o mojej práci a knihe. Pravdepodobne sa to dostalo až k Danielovi a napísal mi email, že pracuje na novom fantasy projekte a či by som nechcel s ním spolupracovať. Práve vtedy som uzatváral svoj projekt Poems a hľadal som cestu, ako posunúť svoju tvorbu. Prišlo mi to ako skvelá príležitosť.“

Ľudia nie sú na umenie pripravení

Marek Pupák, ďalší fotograf z Považskej Bystrice, ktorý bol nedávno ocenený v súťaži Slovak Press Photo, v nedávnom rozhovore hovoril, že umenie, vrátane fotografie, stále zostáva na Slovensku nedocenené.

Záhornacký s ním súhlasí. „S Marekom som dobrý kamarát a poznáme sa roky. Myslím si úplne to isté. Ako keby ľudia neboli na umenie všeobecne pripravení, akoby stále potrebovali názor niekde zhora, ktorý im povie – toto je dobré a toto nie je dobré.“

To, že sa Záhornacký dokáže fotografiou uživiť, považuje za svoj pravdepodobne najväčší úspech. „Chcel by som svoje fotografie vystavovať v známych galériách po celom svete,“ hovorí. Šanghaj by mohol byť iba začiatkom.

Súčasný trend, keď sa fotografii venuje aj veľa amatérov, ktorí sa snažia presadiť napríklad cez sociálne siete, nevníma negatívne. „Momentálne žijeme v dobe, kde fotoaparát nájdete pomaly aj na ovládači z televízora. Je prirodzené, že veľa ľudí fotí. Vôbec mi to neprekáža a neovplyvňuje ma to.“

„Skôr mám pocit, že to určitým spôsobom fotografiu ako takú posúva dopredu a ľudia sa musia viac a viac snažiť, aby spravili dobrý a hodnotný záber. Stále sa dá vyselektovať kvalita aj v takomto množstve.“