Denník N

Päť príkladov úspešných kampaní: čo majú aj v ďaších voľbách politici robiť, aby uspeli

Volebné plagáty v Prešovskom kraji. Foto N – Tomáš Benedikovič
Volebné plagáty v Prešovskom kraji. Foto N – Tomáš Benedikovič

Prečítajte si, ako vyzerala terénna kampaň Eriky Jurinovej, ako si rozvrhli voličov v KDH, ako zbieral peniaze na kampaň Ján Lunter, ako využil nálady proti Smeru Rastislav Trnka a kde sa vzal prekvapivý výsledok Jána Mrvu.

Facebook nestačí, treba ísť do ulíc. Po minulotýždňových župných voľbách sa mnohí z úspešných politikov zhodli, že namiesto bilbordov rozhodovala kontaktná kampaň v teréne.

„Keď chcete vyhrať, musíte si získať dôveru ľudí, a tú nezískate tým, že si mesiac pred voľbami kúpite bilbord,“ vravel po voľbách Alojz Hlina, ktorého KDH získalo najviac krajských poslancov po Smere a ich kandidát Milan Majerský sa stal po intenzívnej kampani županom v Prešovskom kraji.

„Voľby na Slovensku už nevyhrávajú bilbordy, a to je dobre. Vyháňa to politikov medzi ľudí, a tak to má byť.“

Hovorili sme s ľuďmi, ktorí na župných kampaniach robili, a na piatich konkrétnych príbehoch vám prinášame ich úspešné stratégie, ktoré stáli za víťazstvom pravice a nezávislých kandidátov v župných voľbách.

Erika Jurinová kampaňuje pred fabrikou Kinex v Bytči. Zdroj – FB Eriky Jurinovej

1. Jurinová: Čo dokáže 30-tisíc oravských koláčov

Keď sa po sobotnej volebnej noci ukázalo, že dvaja kandidáti OĽaNO, Jozef Viskupič v Trnave a Erika Jurinová v Žiline, s prehľadom porazili nominantov Smeru, začalo sa hovoriť o tom, že Matovičovo hnutie ukázalo silu terénnej kampane. „To víťazstvo si vychodili,“ hovorili ľudia z OĽaNO.

Ako to prebiehalo? Volebný manažér hnutia OĽaNO Július Jakab opisuje, ako sa v Žilinskom kraji v uliciach vystriedala asi stovka dobrovoľníkov, medzi ktorými nechýbali ani poslanci parlamentu.

„Najdôležitejšie z nášho pohľadu bolo mať kampaň pozitívnu, preto sme nerobili výpady voči konkurentom ani sme na nikoho nevylievali kýble špiny,“ vraví Jakab. V kampani Jurinová používala viac sloganov, jedným z nich bolo heslo „Milujem náš kraj, toto je náš domov“.

Video: Volebný šot Eriky Jurinovej

Kandidátka OĽaNO s pomocou dobrovoľníkov ľudí oslovovala rozdávaním oravských koláčov, ktoré si dali napiecť v oravskej pekárni. „Keďže sme nechceli rozdávať nejaké čínske perá alebo niečo, čo by nebolo slovenské, vybrali sme si práve oravský koláč. Počas kampane sme v Žilinskom kraji rozdali asi 30-tisíc koláčov,“ vysvetľuje Jakab.

Ako sa rozhodovali, kam sa postaviť a kde ľudí osloviť? „Na začiatku sme si mysleli, že treba ísť na autobusové a železničné stanice, kde sa premelie veľa ľudí ráno a večer, keď idú do práce, alebo naopak, cestujú domov,“ spomína Jakab. „Je to síce tak, ale zároveň tu ľudia okolo nás len veľmi rýchlo prebehli, lebo sa ponáhľali na spoj.“

Preto Jurinovej ľudia v kampani zmenili miesta, kde ľudí oslovovali, a premiestnili sa skôr na námestia a pred fabriky. „Ľudí tam síce bolo menej, ale vedeli sa pri nás pristaviť a porozprávať. Pred fabriky sme chodili v čase, keď sa menili zmeny, vtedy sme oslovovali tých, ktorí išli z práce. Znovu, tí, ktorí išli len do práce, na nás čas nemali.“

Jurinová sa snažila obísť celý kraj, nespoliehala sa len na lokality, kde s hlasmi mohla rátať – napríklad na tradične konzervatívnu Oravu. Kampaň robila aj na Kysuciach, kde tradične víťazí Smer. Je pravda, že na Kysuciach opäť víťazil skôr Juraj Blanár zo Smeru, často to však bolo tesné.

„Počas kampane sme si nikdy nepovedali – tuto to nemá význam, tam ani nechoďme,“ hovorí Jakab z OĽaNO. „Aj na Kysuciach sme mali veľmi pozitívne ohlasy, čo nám naznačovalo, že naozaj sa niečo deje. Nakoniec, v Kysuckom Novom Meste Erika Jurinová nad pánom Blanárom vyhrala, a získala aj nejaké okrsky v Čadci, aj keď tu vyhral pán Blanár.“

Bilbord Milana Majerského, ktorý vyzýval východniarov v Bratislave prísť domov voliť. Foto – FB Alojza Hlinu

2. Majerský: Ako nájsť voličské skupiny, ktoré rozhodnú

Pravicový kandidát Milan Majerský (člen KDH) išiel do súboja s favoritom Smeru Petrom Chudíkom, ktorý stál na čele kraja od roku 2001 a dostal sa tam ešte ako nominant Mečiarovho HZDS.

Aj keď Majerský na Chudíkovu opotrebovanosť narážal sloganom „Nová energia pre náš kraj“, voľby na východe v skutočnosti rozhodla mobilizácia tých správnych voličských skupín.

Východ Prešovského kraja, najmä dediny v okresoch Snina, Medzilaborce či Stropkov, je dlhoročnou baštou ľavice. V Medzilaborciach ešte aj po zmene režimu získavali nadpriemerné výsledky komunisti, posledné roky tam dominoval Smer. V posledných parlamentných voľbách atakoval v týchto okresoch hranicu 50 percent.

Video: Volebný šot Milana Majerského

Pravica a KDH boli vždy skôr silnejšie na Spiši a vo väčších mestách tohto kraja. To nakoniec voľby rozhodlo. Ako po voľbách spomínal predseda KDH Alojz Hlina, ktorý Majerskému pomáhal, v istej chvíli župnej kampane na východné dediny jednoducho rezignovali.

„Prišli sme do Kalinova a zistili sme, že tam 73 ľudí volí Chudíka a dvaja manželia nás,“ hovoril. „V aute sme zviezli jednu paniu, lebo chcela ísť do cerkvi. Keď som sa jej pýtal na voľby, povedala mi, že Chudík je niečo ako ich otec. Vtedy som si uvedomil, že tu sme zbytoční, lebo s takouto emóciou nič neurobíme, a musíme ísť skúsiť nájsť voličov inam.“

KDH sa preto zameralo na mestá. „Zistili sme, že vyhráme, ak pôjde voliť o 5-tisíc viac Popradčanov a o 10-tisíc viac Prešovčanov ako pred štyrmi rokmi,“ vysvetľoval Hlina. „Kampaň sme presne zacielili, vyrobili sme letáky, kde sme ľudí oslovovali priamo. Písali sme im – Prešovčania, poďte voliť.“

Mobilizácia vyšla. V Prešove je asi 72-tisíc voličov, a kým v roku 2013 ich volilo 16-tisíc, teraz to bolo vyše 25-tisíc. V Poprade pred štyrmi rokmi volilo asi 5-tisíc ľudí, teraz asi 10-tisíc.

Letáky Milana Majerského. Foto – FB Alojza Hlinu

Majerský sa okrem toho v kampani zameral na východniarov, ktorí chodia za prácou preč z regiónu. V Bratislave dal vylepiť bilbordy, aby sa na voľby vrátili domov a pomohli poraziť Chudíka. Dochádzanie na týždňovky si vybral ako jednu z tém kampane.

Predseda KDH Hlina venoval veľa energie aj tomu, aby eliminoval možné nákupy voličských hlasov v rómskych osadách, ktoré boli pre východ typické. Počas parlamentných volieb bol z kupovania hlasov v rómskych osadách (v Lomničke a Rakúsoch) podozrivý aj Majerského súper Chudík.

KDH v osadách osádzalo betónové stĺpy s oznamom, že dajú 500 eur tomu, kto nahlási pokus o volebnú korupciu.

Ján Lunter. Foto N – Tomáš Benedikovič

3. Lunter: Ako vyzbierať peniaze od drobných darcov

Kampaň vyzývateľa Mariana Kotlebu v Banskej Bystrici bude s odstupom času hodnotená najmä cez rozhodnutie štábu zamerať sa na komunikáciu pozitívnych tém. Rozdiel v prístupe vidieť, ak si porovnáme kampaň Jána Luntera a Stanislava Mičeva, ktorý sa neskôr z volieb stiahol.

Mičev vyrukoval s heslom Slovenského národného povstania, „Začnite s vysťahovaním“, a na bilbord si dal preškrtnutý hákový kríž. Lunter zvolil menej konfrontačné heslo „Pre dobrý kraj“ a v kampani hovoril najmä o podpore domácich výrobcov či o tom, aby mladí nemuseli odchádzať zo stredného Slovenska za prácou do zahraničia.

Video: Volebný šot Jána Luntera

Lunterova kampaň bola unikátna aj v tom, že sa jej podarilo získať najviac peňazí od drobných darcov. Na predvolebnú kampaň nezávislého kandidáta poslalo drobné čiastky asi sedemsto ľudí a celkovo sa takto podarilo vyzbierať asi 40-tisíc eur.

Nebola to väčšina z peňazí, ktoré Lunterova kampaň stála. Na jeho transparentný účet prišlo celkovo asi 240-tisíc eur, drobní darcovia teda prispeli približne šestinou, čo sa dá považovať za úspech vzhľadom na všeobecnú nedôveru k financovaniu politických kampaní.

Čiastkami nad 10-tisíc eur kampaň podporili napríklad hokejista Michal Handzuš, podnikateľ a spolumajiteľ Esetu Anton Zajac, líder Progresívneho Slovenska Ivan Štefunko či podnikateľ Martin Štefunko, ktorý pôsobil v českej skupine PPF (s Ivanom Štefunkom sú len menovci).

„Nevedeli sme, či sa to podarí,“ hovorí Zuzana Dančíková, ktorá mala Lunterovu crowdfundingovú kampaň na starosti. „Ale som presvedčená, že keď politiku financujú bežní ľudia menšími darmi, je to ten najlepší spôsob. Politici sa potom zodpovedajú im, nie oligarchom. Preto sme sa to rozhodli skúsiť a výsledok prekonal naše očakávania.“

Video: Lunterova crowdfundingová kampaň

Na darovanie peňazí vyzýval Lunterov štáb cez dve väčšie kampane. Prvá prebiehala v júni, druhá začínala šesť týždňov pred voľbami.

„Komunikovali sme najmä cez Facebook a mailing list kampane, ale aj cez osobné stretnutia. Ľudia, ktorí chceli darovať, sa najskôr dostali na web kampane, kde zadali svoje údaje a výšku daru, následne poslali dar prevodom na transparentný účet,“ vysvetľuje Dančíková.

Aj keď Lunterova zbierka na financovanie kampane musela vyriešiť to, že volebné zákony neumožňujú napríklad jednoduchý príspevok kartou, čo mnohých odradilo, spoločenská atmosféra a odpor voči Kotlebovej ĽSNS motivovali ľudí prispieť.

„Dostali sme spontánne dary tisíc eur, ale aj dar od študenta, ktorý napísal, že nevie prispieť viac, tak posiela aspoň tri eurá. Niektorí podporovatelia ďakovali, že môžu aspoň takto prispieť, aby sa niečo zmenilo k lepšiemu. Základ je podľa mňa dať ľuďom šancu zapojiť sa,“ hodnotí zbierku Dančíková.

Kampaň na východe. Foto – FB Rastislava Trnku

4. Trnka: Ako sa stať symbolom odporu voči Smeru

Košický súboj patril k najtesnejším. Favorit predvolebných prieskumov Richard Raši (Smer) nakoniec o osemsto hlasov prehral s nezávislým kandidátom podporovaným pravicovými stranami, Rastislavom Trnkom.

Po voľbách sa analytici zhodli – Raši, doteraz neohrozená košická hviezda Ficovej strany, doplatil na kauzy Smeru. Ale lokálny pohľad ukazuje, že doterajší primátor v skutočnosti možno ešte viac doplatil na odpor voči parkovacej politike, ktorú zavádzal v Košiciach.

„Z toho mála prieskumov, čo sme si urobili, vyplynulo, že minimálne v Košiciach panuje silná pachuť z aktuálneho primátora pre nezvládnutú parkovaciu politiku, ktorá silno rozdeľuje Košičanov. To nám isto pomohlo v metropole východu,“ hovorí politický marketér Michal Novota, ktorý ako konzultant pracoval na druhej časti Trnkovej kampane.

Novota vraví, že aj keď odpor voči parkovacej politike a firme EEI, ktorá ju v Košiciach zavádza, nepretavili do otvorenej negatívnej kampane, všetci Košičania vedeli, že Trnka ako miestny zastupiteľ proti EEI jasne vystupoval.

Namiesto toho sa zamerali na to, aby využili fakt, že ľudia na východe boli z vlády Smeru už unavení. „Vycítili sme, že východniari majú pocit, že ich kraj zaspal, že rodiny sa rozdeľujú, mladí ľudia odchádzajú a že Smer je už dlho pri moci v Bratislave aj v Košiciach a nič sa nepohlo,“ vraví Novota.

A tak sa leitmotívom kampane stal slogan „Je čas rozhýbať náš kraj“. Na prvý pohľad pozitívny slogan, ktorý však voličom ponúkal dilemu, či po doterajšom županovi Zdenkovi Trebuľovi chcú opäť niekoho z vládneho Smeru.

Video: Volebný šot Rastislava Trnku

„Ponúkli sme alternatívu, mladého, dynamického a energického človeka, ktorý sa za východ pobije a rozhýbe ho. Tento naratív fungoval perfektne,“ vraví Novota.

Aj Trnkovi zafungovalo to, čo ostatným pravicovým a nezávislým kandidátom na východnom a strednom Slovensku – ľuďom hovoril, že nechce, aby odchádzali za prácou inam. Navyše ho podporili niektoré lokálne osobnosti, napríklad populárny starosta zo Spišského Hrhova Vladimír Ledecký či poslanec, bývalý učiteľ a držiteľ ocenenia Biela vrana, Oto Žarnay.

„Rašimu zrejme nepomohlo to, že tento súboj považoval za vopred vyhraný, a preto sa s naším kandidátom ani nechcel stretávať a konfrontovať v debatách, kde by isto mohol zaujať a poukázať na svoju skúsenosť a dobré vzťahy s vládou, vďaka čomu by mohol na východ naliať viac peňazí,“ myslí si politický marketér Michal Novota.

„Skrátka nás ako súperov podcenil, neodkomunikoval dobre svoj príbeh, a keď sa snažil predať to, že obnoví kraj, ako obnovil Košice, riskoval, že ho dobehne blbá nálada z EEI. Prieskumy, ktoré ho vysoko favorizovali, mohli voličov Smeru uistiť, že sa netreba mobilizovať, preto zrejme neprišli tak húfne ako tí naši.“

Ján Mrva. Foto N – Tomáš Benedikovič

5. Mrva: Ako prekvapiť vďaka podpore komunít

Keď kandidát na bratislavského župana Ján Mrva vylepil po meste svoje bilbordy so sloganom „Kto pozná Mrvu, volí Mrvu“, vzbudil skôr rozpaky. „A kto ho nepozná, ten nemusí?“ pýtali sa ironické komentáre na Facebooku.

Nakoniec sa kandidát, ktorému posledný prieskum prisudzoval podporu asi ôsmich percent voličov, postaral počas volebnej noci o drámu. Na začiatku sčítavania hlasov prekvapivo viedol a aj vo chvíli, keď bolo jasné, že vyhrá Juraj Droba, sa mohol starosta miestnej časti Vajnory Mrva pýšiť slušným volebným výsledkom.

Skončil síce štvrtý, ale so šestnástimi percentami hlasov a nebolo to len tým, že bol mimoriadne silný vo svojej domovskej štvrti a najbližšom okolí. Okamžite sa o ňom začalo debatovať ako o možnom kandidátovi pravice na bratislavského primátora. Komunálne voľby budú o rok.

Mrvu v závere kampane vo svojich komunitách podporilo niekoľko známych bratislavských aktivistov, napríklad Ivor Švihran či Matúš Čupka, ťažil aj z toho, že patril k najväčším bojovníkom za zákaz hazardu v meste. Ale stačilo to na takýto kampaňový finiš?

Za Mrvu sa postavila aj kampaň Kresťanskí kandidáti, s ktorou prišlo občianske združenie Naša voľba. Za zvolenie politikov, ktorí podpísali takzvaný manifest kresťanského politika, lobovali vplyvní lídri kresťanských spoločenstiev. Mário Tomášik, vedúci Spoločenstva pri Dóme sv. Martina, Peter Čuřík, ktorý je senior pastorom Slova života, lídri kresťanských mládežníkov a organizátori festivalov.

Mestská poslankyňa a lokálna aktivistka Lucia Štasselová, ktorá Mrvovi v kampani pomáhala, je presvedčená, že podpora kresťanských spoločenstiev kandidátovi pravdepodobne pomohla. Nakoniec, zákaz hazardu bol aj témou náboženských komunít, a tam bol Mrva autentický.

„Ale v Bratislave by to asi nestačilo, určite ho teda museli voliť aj iné komunity,“ myslí si Štasselová. Podľa nej je Mrvov prekvapujúci úspech – aj keď na víťazstvo nestačil – kombináciou jeho výsledkov z boja proti hazardu, podpory vo Vajnoroch, kde starostuje, ale aj terénnej kampane.

„Ak nie ste vonku s ľuďmi, neviete to nahradiť ničím iným. A je v princípe jedno, či pečiete prasa v stánku alebo len rozdávate perá či letáky. Mrva bol v teréne v podstate celé dni a to určite zafungovalo najviac.“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Župné voľby 2017

Slovensko

Teraz najčítanejšie