Denník N

Chcela učiť dejepis, predáva mäso v Rakúsku: Učenie som si nemohla dovoliť

Foto – archív Sandry Svitekovej
Foto – archív Sandry Svitekovej

Sandra Sviteková sa učenia nechce vzdať. Aj keď najmä kvôli platu dnes neučí v škole, na Youtube si založila kanál Dejepis inak, cez ktorý chce vzdelávať ľudí v dejepise aj filozofii.

Sandra Sviteková (25) chcela byť učiteľkou, vyštudovala históriu a filozofiu. Keď si prerátala, koľko bude zarábať a že by nezvládla hypotéku, odišla do Rakúska, kde pracuje v potravinách. Na internete zverejňuje svoje videá o histórii a filozofii.

Vyštudovali ste dejepis a filozofiu, mala z vás byť učiteľka. Prečo sa to nestalo?

Vždy som chcela učiť. Ale nerobím to, lebo žijem v Rakúsku a robím niečo úplne iné. Keď som išla študovať môj odbor, vedela som, aké podmienky učitelia majú, že sú tam nízke platy. Ale chcela som učiť a bola som veľký idealista a dokonca som snívala o vlastnej škole. Lenže som zistila, že na to treba peniaze a tie som nemala, ani nemám. A tak som si spravila akúsi dejepisnú virtuálnu triedu a vznikol môj kanál na Youtube Dejepis inak. Teraz tam pridávam aj videá z filozofie, politológie či sociológie a „učím“ takto.

Prečo ste nešli učiť do školy?

Hlavný dôvod bol, že som si to finančne nemohla dovoliť. Narodila som sa v Bratislave, chcela som tu učiť, chcela som sa vrátiť na svoje Gymnázium Jura Hronca na Spojenej škole Novohradskej.

Nevedeli ste, aké majú učitelia platy, keď ste to išli študovať?

Vedela a ani som neočakávala extra veľké zmeny, kým budem študovať. Ale myslela som si, že si to budem môcť dovoliť. Mala som ružové okuliare, nerozmýšľala som nad vecami ako je hypotéka, úver. A keď som si to po škole prerátala, sama by som to neutiahla. Keďže viem po nemecky, tak som sa rozhodla, že pôjdem pracovať do Rakúska. Robím úplne niečo iné.

Čo robíte?

Pracujem v obchode s potravinami na oddelení mäsa. Robím predavačku, mám na starosti prevzatie tovaru, objednávku, kontrolu kvality. Môj ocino je mäsiar a máme to v rodine, že rozumieme mäsu. Je to smiešne, aj v Rakúsku sa čudujú, prečo učiteľ robí takúto prácu. Nerozumejú tomu. Keď im poviem, koľko učiteľ na Slovensku zarobí, tak krútia hlavou. Chcela som učiť v zahraničí, ale mám problém s potvrdením dokladov. A tiež viem po nemecky len hovorovo a tam treba byť na vyššej odbornej úrovni, a tak dobre zatiaľ po nemecky neviem. Po anglicky by som si trúfla, ale po nemecky ešte nie.

Kde dnes pôsobia vaši bývalí spolužiaci? Učia?

Boli sme viaceré kombinácie. Na učiteľstvo filozofie a histórie sme nastúpili desiati a skončili sme dve. Ale stretávali sme sa s inými kombináciami napríklad história – angličtina. Celkovo dnes učí odhadom 15 až 20 percent z mojich spolužiakov. Som prekvapená, že učiť išli tí kvalitnejší študenti. Lebo učiteľstvo bohužiaľ často študuje hocikto, kto nevie, čo má robiť. Mal obľúbený predmet na strednej, a tak si povie, že si dá prihlášku na pedagogiku, ako istotu, keď ho nikam inam nevezmú. Títo väčšinou učiť nešli, aspoň z môjho ročníka.

Pripravila vás škola na to, aby ste boli dobrá učiteľka? Aby ste zvládli problémové deti, konflikty v triede, deti so špeciálnymi potrebami?

Nie som z pedagogickej fakulty, ale filozofickej, a tam sa viac dbalo na predmety ako také. Pedagogický a psychologický základ je tam minimálny. Naučili nás enormné množstvo informácií, ktoré stačili na to, aby sme boli z odborného pohľadu dobrí učitelia. Nemôžem tvrdiť, že by venovali zvláštnu pozornosť zvládnutiu krízových situácií v triede alebo práci s problémovými žiakmi.

foto – archív Sandra Sviteková

Prečo ste začali s videami Dejepis inak?

Od malička som veľa čítala a najmä faktografické knihy. Rada som ľuďom vysvetľovala, tešilo ma, keď to pochopili. O dejepis som sa začala viac zaujímať vďaka veľmi dobrému učiteľovi z gymnázia. Po skončení magisterského štúdia som išla na doktorát s dizertačnou prácou Elektronické médiá vo výučbe dejepisu. Napríklad videohry sú super spôsob ako sa učiť dejepis. Stále viac som si vravela, že do elektronických médií by som mala zaradiť aj sociálne médiá – Facebook aj Youtube. K vlastnému kanálu ma inšpirovala aj Khanova akadémia, ktorú som sledovala už od roku 2011.

Čo by sa muselo stať, aby ste sa vrátili na Slovensko a učili tu?

Pre mňa je to do veľkej miery o peniazoch. Nehovorím, že som špičkový učiteľ, nemám skúsenosti, bola som len 30 hodín na praxi. Ale som inovatívny a kreatívny človek a baví ma učiť. Chcela by som to robiť a neskromne si myslím, že by som to vedela robiť skvelo. Sama seba by som ocenila na viac, ako by som dostala ako začínajúci učiteľ. Aby som išla učiť na Slovensko, musela by som zarábať viac. Videá na Youtube mi tiež ukázali, že sa nemusím riadiť žiadnou koncepciou. Ale v škole máte štátny vzdelávací program a sú určité predpísané body, ktoré musí učiteľ naučiť. Je to dosť obmedzujúce, a pri 45 minútach raz za týždeň sa dejepis často redukuje len na roky, udalosti a mená. Tak by to nemalo vyzerať. Učitelia by mali mať možnosť, aby si učenie a obsah učiva prispôsobili. A áno, hovorím to z pozície zbabelca, ktorý sa zbalil a odišiel.

Upraviť si vyučovanie môžu učitelia už dnes.

Dá sa to, dá sa učiť podľa osnov, ale kreatívnejšie. Systém však učiteľov donúti pripraviť študenta na maturitu. Takže sa to začne redukovať na roky a fakty a chýbajú tam súvislosti. Škola na Slovensku je úplne odtrhnutá od reality. Veci, s ktorými sa denne stretávame, zo školy nepoznáte a nerozumieme im. Na mojom kanáli sa snažím prepájať súvislosti, dejepis prepájam s tým, čo sa deje okolo nás teraz. A to v škole chýba, nesnaží sa robiť veci prakticky a neprepája rôzne disciplíny. Dejepis je taký širokospektrálny, že vďaka nemu by mohol študent začať vnímať svet v širších súvislostiach, aby sa stal kompetentnejším človekom a občanom, a môže sa vďaka nemu naučiť kriticky myslieť. A to sa obávam, že nastane až vtedy, keď sa dejepis začne učiť inak, ako sa učí dnes.

Čo by pomohlo, aby sa dejepis učil lepšie?

Muselo by sa toho zmeniť viac. Napríklad učitelia – robia v zlých podmienkach za nízke platy a po mnohých rokoch už nerobia tak veľa, ako keď začínali a mali ideály. Keď som išla na vysokú školu, tešila som sa, že budem učiť a bude to super, a až potom som si začala uvedomovať, že nebudem mať z čoho žiť. Ale hlavné je, aby sa dejepis začal prepájať so súčasnosťou, a to najmä v dobe, keď máme v parlamente kotlebovcov.

Prečo podľa vás mladí volia Kotlebu?

Nemyslím si, že to súvisí s dejepisom. Mladí sú veľmi zraniteľní. Môžu byť presvedčení o veciach, ktoré sú založené na klamstve. Učitelia by mali s mladými o tom diskutovať a tieto nepravdy vyvracať. Na internete si môžete nájsť hocičo, ale to, z akého zdroja čerpáte a či je to pravda, to už tam nenájdete. Malo by sa to robiť prostredníctvom faktov, nie tak, ako sa to dnes často robí, že sú kotlebovci až démonizovaní. S extrémistami a neonacistami by sa malo narábať ako s popletenými utopistami. Oni naozaj veria tomu, čo hovoria. Treba ich viac pozývať do diskusií, ale nedávať im naproti politika, ale akademika či historika, ktorý bude opravovať. Extrémista z takej diskusie buď utečie, alebo mu akademik veci vyvráti. Treba ich prestať démonizovať a musí sa ukázať, že sa mýlia.

https://www.youtube.com/watch?v=-iP_CMihW7M

Ktorý diel z vášho Youtube kanálu je váš najobľúbenejší?

Vždy, keď si pozriem svoj starší diel, nájdem tam veci, ktoré by som dnes urobila inak, zlepšila ich. Nikdy nie som spokojná. Ale najviac hrdá som na diel o popieraní holokaustu. Lebo v tomto by mali mať ľudia jasno, tam sa nedajú veci interpretovať inak. Z tých filozofických mám rada video o friend zone. Je to dnes obľúbený pojem, že dostal som sa do friend zone, nechce ma a berie ma ako kamaráta. A na tom som vysvetlila Kantov kategorický imperatív a ľudia si to ani neuvedomili, že sa naučili niečo z filozofie.

Prečo ste robili video o popieraní holokaustu?

Na Youtube som často videla, že ľudia radi spochybňujú fakty. Také, ktoré sú čisté pravdy. Diváci chceli video o druhej svetovej vojne, tak som to postavila ako odpoveď popieračom holokaustu. Tejto téme som sa vyhýbala – venovala som sa v škole viac stredoveku a aj Youtube určitým spôsobom obmedzuje videá, ktoré sú o násilných témach. Nechcela som robiť video o tom, aké boli koncentračné tábory, tak som to urobila práve na tom, ako sa popiera holokaust.

Aké ste mali reakcie?

Malo to veľmi dobrú odozvu a neboli tam vo veľkom extrémistické prejavy. Pár ľudí ma prestalo odoberať. Máme hard core formu popierania holokaustu, keď tvrdia, že sa holokaust vôbec nestal, a soft, kde sa snažia zjednodušiť dôsledky a bagatelizovať ho, aby to vyznelo, že nebol až taký strašný. Týchto reakcií bolo viac. Okrem toho mi písal aj kotlebovec Marián Magát, ktorý je popieračom holokaustu. Viacerí mi v diskusii písali antisemitské a rasistické komentáre o tom, prečo sa rieši len holokaust a komunizmus sa nerieši a pritom má na svedomí viac obetí. Aj to je forma bagatelizovania. Tak som urobila video aj o komunizme. A tam sa mi v komentároch objavilo opačné spektrum extrémistov. Pri holokauste antisemiti, rasisti a pri komunizme prišli ľavicoví extrémisti. Dostala som aj agresívny e-mail od komunistickej skupiny Vzdor – strana práce, že ma vyzývajú na verejnú debatu, lebo som pošpinila komunizmus. Začali ma nazývať proamerickou kapitalistkou.

Tieto videá vzbudili najväčšiu diskusiu?

Áno. Na začiatku som nechcela o tomto videá točiť, lebo som nechcela polarizovať spoločnosť. Ale musela som sa k tomu vyjadriť. Nehovorím vo videách moje názory, ale fakty a s tým má veľa divákov problém a myslia si, že si vymýšľam. Lebo dnes nájdete na internete dôkaz o hocičom, čo si vymyslíte. Tak je teraz veľmi populárna Tartária.

O čo ide?

Napísal mi riaditeľ školy – prišiel za ním rodič, že jeho dieťa našlo na internete informácie o Tartárii, a tak treba prerobiť učebnice dejepisu. Tartária mala byť slovansko-árijská ríša na území dnešného Ruska. To, čo ľudia na konšpiračných weboch nenapísali, je, že to je len pomenovanie geografického územia. To nebola ríša. A dnes sa toho chytajú kotlebovci aj konšpirátori, že sme vždy patrili k árijcom a mali sme spoločnú ríšu. A s týmto ma osloví riaditeľ, že čo má povedať rodičom.

Ozývajú sa vám takto viacerí?

Riaditeľ to bol jediný, ale píšu mi učitelia a veľa študentov sa pýta, čo majú ísť študovať a či sa oplatí ísť študovať dejepis.

Čo im hovoríte?

Že to štúdium neľutujem, ale ak by chceli mať dobre platené miesto, tak učiteľstvo to nie je. Ale ja by som do toho išla znovu, lebo podľa mňa to štúdium robí lepšieho človeka s kritickým myslením.

Už máte svojich hejterov?

Chvalabohu to ešte nie je veľká skupina, ale sú ľudia, ktorých už poznám podľa „nicku“ a vždy mi dajú dislike na video a negatívne ho komentujú. Ale tých je tak do päť, majú väčšinou ikonu s dvojkrížom, ktorý má aj Kotlebova strana, alebo niečo po rusky. Väčšinou ma kritizujú, že som kúpená, že to nemohlo vyjsť z mojej hlavy, že mi niekto platí videá, spájajú ma so Sorosom. Ľudia už nachádzajú konšpiráciu na všetkom. Obávam sa, že keď budem mať viac odberateľov, tak bude viac aj hejterov.

Dá sa v online diskusiách nájsť konštruktívna kritika, či ide len o nenávistné nadávanie?

Bála som sa, že to bude horšie. Mám rada konštruktívnu kritiku, napríklad mi často píšu, že mám bratislavský prízvuk. Ja ho mám a snažím sa s ním niečo robiť. To sú veci, s ktorými sa snažím pracovať. Ak mi niekto napíše, že som nesympatická a škaredá, z toho si nič nerobím. To nezmením, je to len hejt. Horšie je, keď niekto začne konšpirovať o mojej povesti, že kto ma platí, to mi môže ublížiť. Príde nový divák a uvidí to tam a môže tomu uveriť a odísť. Toto sa ťažko vyvracia. Neviem, ako mám na toto reagovať.

Už na Youtube zarábate?

Nie, zatiaľ je to skôr voľnočasová aktivita. Mám kanál rok a nezarobila som ešte ani cent.

Žijete tri roky v Rakúsku. Vrátite sa niekedy na Slovensko?

Veľmi rada by som sa vrátila. Stále myslím na to, že budem učiť, preto robím aj videá. Aj keď je omnoho krajšie, keď sa pozeráte na deti, ktoré pochopia to, čo im vysvetľujete, ako keď sa pozeráte do objektívu. Ale zatiaľ dúfam, že sa mi takto podarí trochu spopularizovať humanitné vedy, lebo ich stále podhodnocuje každá vláda. Ak budeme mať len inžinierov, IT-čkárov a začne chýbať humanitný element v spoločnosti, bude to veľmi zlé.

Nie je život v Rakúsku jednoduchší?

Aj tam sú veci, s ktorými som nespokojná, napríklad je tam drahý internet a nefunguje na optických kábloch. Keď je búrka, môžete na internet zabudnúť. Samozrejme, že sú tam podstatne vyššie platy. Ale keď prídem raz za mesiac do Bratislavy, tak sa tu na to neviem vynadívať. Je to moja krajina. A veľmi rada by som učila. Dúfam, že raz pôjdem učiť.

Teraz najčítanejšie