Denník N

Nevieme zastaviť diskrimináciu rómskych detí, od Európskej komisie nám za to hrozí žaloba

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Podľa ombudsmanky a aktivistov sa situácia na Slovensku v posledných dvoch rokoch nezlepšila, diskriminácia rómskych detí sa neodstránila.

V októbri prišli na Slovensko úradníci z Európskej komisie, aby zistili, ako sme sa pohli v riešení vzdelávania rómskych detí.

„Navštívili sme niekoľko škôl, prešli sme región Prešov a skončili sme v Bratislave na rokovaní s ministerstvom školstva aj s inými inštitúciami,“ opísala cestu na konferencii EduRoma koncom októbra Jana Balážová z Európskej komisie.

Komisii prekáža, že rómske deti v školách a triedach oddeľujeme od bielych detí, že ich vzdelávame v špeciálnych školách a triedach, do ktorých by mali chodiť najmä deti s mentálnym postihnutím, nie deti z chudobných rodín.

Podľa Komisie tým Slovensko porušuje európsku smernicu o diskriminácii.

„Ak sa tomu-ktorému štátu alebo vláde nepodarí presvedčiť Komisiu o tom, že neporušuje legislatívu alebo že prijali opatrenia na odstránenie takého porušenia, Komisia sa môže obrátiť na Súdny dvor EÚ, ktorý môže uložiť sankcie,“ vysvetľuje právnik Európskeho centra pre práva Rómov Michal Zálešák.

Na základe nedávnej návštevy, štatistík a rozhovorov sa Komisia rozhodne, či Slovensko v najbližšom čase zažaluje za diskrimináciu rómskych detí.

Riaditeľ združenia EduRoma Vlado Rafael hovorí, že od roku 2015 sa na Slovensku nezmenilo v podstate nič. 

Balážová z Komisie povedala, že výsledky pracovnej cesty momentálne sama nemôže komentovať, pretože sa vyhodnocujú.

Eurokomisárka pre spravodlivosť Věra Jourová potvrdila, že do konca tohto roka by sa mala Komisia vyjadriť, či konanie posunie do ďalšieho kroku, ktorým by mala byť žaloba.

Čo prekáža Európskej komisii

  • Vysoký počet rómskych detí v špeciálnych školách – tie sú určené pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím, no rómske deti zvyčajne zaostávajú preto, že vyrastajú v chudobnom a nepodnetnom prostredí.
  • Vytváranie čisto rómskych škôl alebo tried v zmiešaných školách.

Už v apríli 2015 Komisia začala proti Slovensku konanie pre diskrimináciu rómskych detí. Neboli sme jedinou krajinou, podobný problém má aj Česko, Maďarsko či Rumunsko.

V prípade, že by Komisia Slovensko zažalovala, hrozí mu jednorazová pokuta, alebo denné penále, ktoré by sme museli platiť dovtedy, kým segregáciu a diskrimináciu skutočne nezačneme riešiť.

Balážová z Komisie tvrdí, že cieľom konania nie je členský štát sankcionovať alebo ho priviesť pred Európsky súd. „Cieľom je spolupracovať s členským štátom a dosiahnuť nápravu. V našom prípade tou nápravou rozumieme, aby rómske deti mali prístup ku kvalitnému vzdelávaniu.“

Zákony sa zmenili, prax nie

V marci 2017 sa eurokomisárka Jourová kvôli začatému konaniu proti Slovensku stretla s vtedajším ministrom školstva Petrom Plavčanom. Hovorili o tom, ako túto situáciu riešiť.

„Momentálne sledujeme a chceme vidieť výsledok tých opatrení. Opatrenia tu sú. Ak sú nepostačujúce, fajn, samozrejme, budeme na tom spolu robiť s členským štátom. Ale výsledok tých opatrení tu jednoducho musí byť. V diskusiách pani komisárky s bývalým ministrom Plavčanom to veľmi zreteľne odznelo,“ dodala Balážová.

Ministerstvo školstva sa situáciu snažilo zlepšiť niekoľkými opatreniami.

Posilnilo napríklad kompetencie štátnej školskej inšpektorky, ktorá môže kontrolovať posudky, podľa ktorých deti zaraďujú do bežných alebo špeciálnych škôl.

Ďalší zákon zakázal posielať do špeciálnych škôl deti, ktoré zaostávajú len preto, že pochádzajú z chudobného prostredia.

„Ministerstvo nemá ani len tušenie, ako sa toto nariadenie osvedčilo v praxi. Európska komisia chce pritom od ministerstva, aby jeho opatrenia boli viditeľné a citeľné v školskej praxi,“ hovorí Rafael.

Problém vidí Rafael aj v tom, že školám chýbajú metodické postupy a školenia učiteľov, pretože im ich nemá kto vysvetliť a sprostredkovať. „Chýbajú tiež finančné prostriedky na odborný personál, ktorý by mal pomáhať pri školskej integrácii,“ tvrdí Rafael.

Ministerstvo za úspech považuje aj to, že vďaka zmene zákona sa im v školskom roku 2015/2016 podarilo preradiť zo špeciálnych na bežné školy 561 žiakov.

špeciálnych školách je u nás podľa ombudsmanky 20-tisíc detí s ľahkým mentálnym postihnutím. Tieto deti by podľa nej mohli s pomocou asistentov a pedagógov navštevovať aj bežné školy.

Od januára 2018 by mali mať podľa ministerstva chudobné deti výchovu v škôlke rok pred nástupom do školy zadarmo.

Môžu tieto opatrenia zabrániť žalobe Slovenska? „Keďže konanie ešte nie je ukončené, v tejto chvíli nie je možné sa k tomu vyjadriť,“ odpovedalo ministerstvo.

Ombudsmanka zmenu nevidí

So súčasnou ministerkou školstva Martinou Lubyovou o tomto probléme v októbri hovorila ombudsmanka Mária Patakyová.

„Ak Slovensko dostatočne neprijme zmeny v diagnostikovaní detí alebo neodstráni priestorovú segregáciu, budeme čeliť žalobe s finančnými dôsledkami,“ napísala po stretnutí na Facebooku Patakyová.

„Odovzdala som preto ministerke list so zoznamom zistení a odporúčaní, ktoré by malo ministerstvo školstva v tejto téme neodkladne prijať,“ tvrdila Patakyová.

Slovensko by si podľa nej malo vziať príklad z Česka, ktoré po začatí konania z Bruselu presadilo postupnú reformu školstva.

Česko už napríklad v špeciálnych školách zrušilo triedy pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím, takzvaný variant A. To isté navrhla ministerke Lubyovej aj ombudsmanka.

„Z našich zistení vyplýva, že do tejto skupiny detí boli zaraďovaní žiaci na základe svojho sociálneho pôvodu, nie mentálneho postihnutia,“ hovorí Patakyová. „Riešením a náhradou za tento typ vzdelávania je integrácia detí a posilnenie škôl o asistentov, špeciálnych pedagógov, logopédov či psychológov.“

Ministerke školstva odporučila zaviesť aj povinnú predškolskú dochádzku alebo celodenné vzdelávanie pre žiakov z chudobných rodín.

Podľa Patakyovej sa situácia na Slovensku v posledných dvoch rokoch nezlepšila a jej odporúčania neboli realizované. „Preto sa obávam, že ak sa Slovensko nebude aktívne venovať tejto téme a nezmení systémové chyby vo vzdelávaní, bude čeliť žalobe Komisie a prípadne aj finančným sankciám,“ hovorí Patakyová.

Štatistika je horšia

Podľa štatistík Komisie, ktoré porovnávali, ako sa v jednotlivých krajinách vyvíja situácia Rómov, sa na Slovensku segregácia zhoršuje.

V roku 2011 pätina žiakov tvrdila, že chodí do tried, kde sú všetci ich spolužiaci Rómovia. O päť rokov neskôr už to bola štvrtina žiakov.

Treba však povedať, že v tejto kategórii si nepolepšila žiadna zo skúmaných krajín.

Zvýšil sa aj podiel mladých Rómov do 24 rokov, ktorí neštudujú ani nepracujú, a to zo 44 percent na 66 percent.

Z dôvodu diskriminácie a segregácie rómskych detí je vedených aj viac súdnych sporov s ministerstvom alebo s obcami. Práve obce totiž tvoria školské obvody a môžu určovať, ktoré deti budú chodiť do jednotlivých škôl.

Jeden zo súdnych sporov sa týka segregácie detí v Starej Ľubovni. Obec tam vytvorila kontajnerovú školu, do ktorej chodili len rómske deti.

Poradňa pre občianske a ľudské práva preto zažalovala mesto aj ministerstvo školstva. Tie sa ohradili, že dôvodom je demografia – v oblasti sa rodí viac rómskych detí, a preto ich viac chodí aj do miestnej školy.

Podľa právnikov poradne však ide o porušenie medzinárodného práva. Obec by totiž mala zriadiť školské obvody tak, aby zabezpečila integráciu týchto detí v bežných školách, aj vzdelávanie, aké majú biele deti v meste. Okresný súd žalobu poradne zamietol, tá sa odvolala.

Na Slovensku poznáme viacero prípadov segregovaných škôl – napríklad v Šarišských Michaľanoch alebo Rokycanoch.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie