nedeľa

#MeToo po slovensky: Si nikto, tak čuš

Chcela ísť na políciu, ale sestra ju presvedčila, že policajti aj tak nebudú nič riešiť. A útočník sa jej vyhrážal, že ju zničí, ak prehovorí.

Dustin Hoffman a Kevin Spacey sú dvaja najslávnejší herci, ktorých ženy a muži vinia z obťažovania. Nie je to však zďaleka len problém filmového sveta. Foto – TASR/AP

Alena nežiadala o autorizáciu tohto textu; jediné, na čom trvala, bola anonymita a zmena mena. Rozprávali sme sa dva týždne, počas ktorých niekoľkokrát zmenila názor na to, či chce verejne prehovoriť. „Veľmi ma zraňovali necitlivé diskusie na internete a medzi ľuďmi, dokonca aj medzi mojimi priateľkami, ktoré pracovali so mnou na jednom mieste a samy boli obťažované,“ vysvetlila.

Napokon sa rozhodla, že svoj príbeh zverejní. „Nie z pomsty – nikoho nemenujem, od nikoho nič nechcem, ten muž sa už viac rokov stará o ťažko chorú manželku, a ak by to niekomu poškodilo, bola by to ona a ich deti. A aj moje deti. Chcem len, aby ľudia vedeli, že toto sa nestáva len mladým herečkám niekde v Amerike, ale aj obyčajným ženám, mamám, úradníčkam na bezvýznamných pozíciách.“

Dvaapolmesačné sexuálne obťažovanie v podobe vulgárnych rečí, dotykov, drsného ohmatávania pod sukňou a obnažovania sa jej nadriadeného prežila pred 15 rokmi, keď bola zamestnaná v štátnej správe.

Len do štátnic

„Bola som ako v pasci,“ opisuje toto obdobie svojho života. V úrade pracovala ako administratívna sila, chcela však byť referentkou a na to musela mať vysokú školu. V poslednom ročníku vysokej školy popri zamestnaní práve dopisovala diplomovku, náhle zomrela jej vedúca a nahradil ju muž z iného mesta. Po rokoch sa úplnou náhodou dozvedela, že ho preradili k nim, lebo ženy tam sa naňho sťažovali.

„Na referentské miesto som ašpirovala nie preto, lebo by som chcela robiť kariéru. Znamenalo však, že budem v inej platovej triede a budem mať aj väčšiu šancu na ďalší postup a ešte vyššiu výplatu. V tom čase som plánovala odchod od dnes už exmanžela, ktorý prepadol hazardu a alkoholu, narobil si vo firme obrovské dlhy a začal byť agresívny. Vedela som, že všetko okolo mojich dvoch detí, vtedy na základnej škole, budem musieť financovať sama. Nebola som pripravená ísť do nejakého azylového domu a ani k rodičom, hoci by ma prijali.“

Nový vedúci bol vysmiaty, bodrý chlapík, ktorý s obľubou rozprával sprosté vtipy na poradách a zhadzoval klientov, čo na úrad chodili. Mnohí boli zo sociálne vylúčeného prostredia. „Bolo mi za neho trápne, ale vtedy mi ešte nedocvaklo, že on je vulgárny aj inak.“

Raz ju zavolal do kancelárie, že potrebuje nadiktovať nejaké listy. Nebola to celkom jej náplň práce, ale išla. Bola asi v polovici diktátu, keď jej začal jednou rukou masírovať plece a druhou zachádzať do výstrihu.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |