Opozícia môže mať po piatku z Fica veľkú radosť
Predseda Smeru sa utešuje čiastkovým úspechom a odmieta si uznať veľký problém.
Robert Fico konečne zaujal stanovisko k župným voľbám. Trvalo mu to skoro týždeň. V prípade, že niekto čakal aspoň štipku sebareflexie, zostal sklamaný.
Ak po jeho vystúpení niekto môže mať dôvod na spokojnosť, tak je to v prvom rade opozícia. Predseda Smeru totiž síce priznal, že chcel dosiahnuť viac, ale inak sa začudovane pýta – aj tak sme stále najsilnejší, tak o akom debakli tu všetci hovoria? Ak toto myslí úprimne a nie je to len nemotorné zakrývanie sklamania, tak mu definitívne chýba vôľa alebo schopnosť odvrátiť koniec Smeru v jeho súčasnej podobe.
Premiér sa obraz o víťazstve svojej strany snažil podsúvať s pomocou grafu o získaných poslaneckých mandátoch. Veľmi správne zopakoval, že Smer ich získal najviac (88) spomedzi všetkých zúčastnených strán. Celkom prirodzene to staval do protikladu s SaS, ktorá sa vyhlasuje za lídra opozície a má ich len 15. Takto to na masaker Smeru naozaj nevyzerá, pretože pravicová opozícia Smer vo voľbách poslancov naozaj nezvalcovala.
Lenže takýto pohľad na realitu je veľmi skreslený. Po prvé preto, že ak sa spočítajú všetky získané mandáty pravicovej koalície, ktorá spolu s malými straničkami vo väčšine krajov vystupovala ako jednotný blok, tak je to spolu až 97 mandátov. Ani to síce nie je zvalcovanie, ale viac poslancov už áno.
No najmä, ak sa v súvislosti so Smerom hovorilo o masakri, porovnávali sa výsledky týchto volieb a volieb v roku 2013. No a podľa nich prišiel Smer o tretinu poslancov a až dve tretiny županov. Ak preň toto nie je volebné fiasko, tak potom už nič.
A to ešte nie je všetko. Presne raz toľko župných poslancov ako Smer získali nezávislí (176). Robert Fico o tomto fakte hovorí ako o všeobecnom trende. Ešte sa aj tvári, že čo on s tým má spoločné. Veľmi veľa. Je pravda, že podpora nezávislých kandidátov rastie, a nielen na Slovensku. Zmena súvisí s aktuálnou krízou politických strán, ktoré čoraz ťažšie presviedčajú o svojej užitočnosti a dôveryhodnosti. No a jednu takú stranu, ktorá je toho dokonalým príkladom, už dve desaťročia vedie Robert Fico, ktorý je zároveň trojnásobný a najdlhšie slúžiaci slovenský premiér.
Čiže – predsedovi Smeru sa pod rukami aj jeho vinou rozpadá stranícky systém, pričom on sám utŕžil vo voľbách veľké straty. Napriek tomu (oficiálne) nevidí žiadny dôvod na reakciu a všetci jeho podpredsedovia – samozrejme, myslí tým najmä Kaliňáka – majú jeho plnú dôveru. Robert Fico sa jednoducho ocitol v koži politika, ktorý uveril vo svoju neomylnosť a žiadna príučka mu nie je dosť veľká na to, aby sa poučil.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
