Odpoveď Ficovi: Tieto voľby sú pre vás naozaj fiasko (ďalšie grafy pre premiéra)
Robert Fico na grafe Denníka N vysvetľoval, že Smer neutrpel v župných voľbách debakel. Tieto grafy ukazujú, ako to je naozaj.
Tento graf Denníka N využil Robert Fico ako hlavný dôkaz, že Smer nie je po týchto župných voľbách porazený.
Ide o graf volebných ziskov každej z politických strán – Smer tam má najviac župných poslancov, druhé je KDH, tretie SMK. Vznikol tak, že každá z krajských koalícií odkryla, ku ktorým stranám patria jednotliví kandidáti, teda z informácií, ktoré bežne vo výsledkoch volieb nevidíte.
„Hovorili ste o Smere, že je to fiasko, masaker, debakel. Z hľadiska politických strán, ako vidíte, získal Smer 88 poslancov,“ povedal Fico v piatok, ukazujúc na graf. „Ako môže byť fiasko pre stranu, ak získa najviac poslancov? Samozrejme, že by som chcel viac, ale tie trendy, pokiaľ ide o nástup nezávislých kandidátov, sú mimoriadne silné.“
V skutočnosti má Smer poslancov 89, pôvodne sme mu jedného omylom ubrali.
V týchto dvoch tvrdeniach číta Fico výsledok volieb správne: Smer má ako jednotlivá strana najviac poslancov a najsilnejší sú nezávislí. Vo všetkom ostatnom sa mýli. Tu sú ďalšie grafy, ktoré to dokazujú.
Dominantný Smer je minulosť
Prvý a najsilnejší dôkaz, ako veľmi Smer pohorel: župani.
Toto je jasné, ale treba to opakovať. Smer stratil štyroch zo šiestich županov – a všade jeho ľudí nahradili kandidáti pravicovej koalície. Navyše si pravica udržala aj Bratislavu, a to tiež víťazstvom kandidáta veľkej pravicovej koalície.
Porážka je to nielen v počte županov, ale aj – hoci tesne – v celkovom počte hlasov pre županských kandidátov po celom Slovensku: 350 799 hlasov pre kandidátov Smeru a 357 409 hlasov pre kandidátov pravicovej koalície. Do týchto čísel počítame hlasy aj pre Milana Ftáčnika, pretože premiér sa k nemu pri svojej obhajobe hlásil.
Férové by pritom bolo aj nepočítať Ftáčnikove hlasy, pretože ten podporu Smeru odmietol a najsilnejšia vládna strana tak de facto v Bratislavskom kraji nepostavila žiadneho kandidáta. Pomer hlasov by potom bol 319 161 ku 357 409 v prospech pravice.
Naopak, nezapočítavame hlasy Jána Luntera, ktorého Fico tiež menoval – podporu mu totiž vyjadrili všetky nefašistické strany a nie je tak možné ho označiť za kandidáta koalície ani opozície.
Celkovým počtom hlasov pre župných kandidátov sa pochválil aj Fico. Tomu, ako absurdne to urobil, sa venuje Konštantín Čikovský.
Výsledok je, že keď rozdelíte Slovensko na osem menších celkov, Smer má svojho „malého premiéra“ iba v dvoch z nich, pravicová koalícia v piatich a v jednom bude rozhodovať župan, ktorý porazil Mariana Kotlebu.
Keď sa pozrieme na to, ako sa kandidátom Smeru darilo v roku 2013 a teraz, treba uznať, že väčšina z nich získala v týchto voľbách viac hlasov ako pred štyrmi rokmi (s výnimkou Juraja Blanára a Petra Chudíka, tí sa prepadli). Zároveň však bola v týchto voľbách výrazne vyššia účasť, a tak počty hlasov nie sú úplne porovnateľné; výrazne viac ich dostali aj kandidáti opozície.
Porovnať sa dá podiel získaných hlasov pre župných kandidátov – a v tom sa všetci kandidáti Smeru v týchto voľbách prepadli. Smer stratil dominanciu, niektorí jeho kandidáti na župana padli aj o 20 percentuálnych bodov.
Smeru teda vyššia účasť vo voľbách neprospela, ale skôr ublížila. Možno aj preto premiér Fico pred voľbami len opatrne vyzýval ľudí, aby prišli voliť: „Ak môžete a máte chuť, choďte k volebným urnám a ja vám želám šťastnú ruku,“ znela Ficova výzva.
Keď sa pravica spojila, Smer sa zlomil
Ešte výraznejšie číselné rozdiely sú v počtoch poslancov, ktorým práve Fico dokazuje, že neutrpeli debakel. To však nesedí.
Smer je síce s 89 poslancami najsilnejšia samostatná sila, jeho prepad oproti predchádzajúcim voľbám je však obrovský. Doteraz mal 149 poslancov, a to je strata 40 % mandátov v krajských parlamentoch.
A jasnou prehrou Smeru sú tieto voľby aj vtedy, keď porovnáme jeho zisky poslancov so ziskmi opozičných strán. Premiér síce porovnáva svoju stranu len s každou z ostatných strán samostatne, ignoruje však, že do týchto volieb postavila opozícia veľký blok, ktorý vystupoval spoločne s jedinou kandidátkou pre každý kraj.
Keď sa na to pozrieme takto, tento blok pravice získal viac mandátov – a to nielen ako Smer, ale aj ako jeho koalície s Mostom-Híd a SNS, v ktorých išiel do volieb v troch krajoch (počítali sme všetky hlasy pravicového bloku, aj tie pre nezávislých v rámci tejto koalície). Ide o 105 poslancov pravicovej koalície oproti 89 poslancom Smeru či 97 poslancom aj v koalíciách so Smerom.
Ak navyše spočítame zisky celej opozície vrátane SMK, ktorá išla v troch krajoch samostatne a v iných zasa v pravicovej koalícii, a porovnáme ich so ziskmi strán vládnej koalície, aj s poslancami SNS a Mosta-Híd tam, kde išli samostatne, aj tak vedie opozícia – 126 poslancov má opozícia, 114 vládna koalícia.
Predseda Smeru pri počtoch, v ktorých ignoruje koalície, zabúda na to, že úpadok Vladimíra Mečiara sa začal v roku 1998, keď malo jeho HZDS síce najviac hlasov, ale v skutočnosti vyhrala veľká koalícia SDK s ďalšími tromi stranami. A na to, že Smer mal síce v roku 2010 v parlamentných voľbách najviac hlasov, ale vládla napokon pravica vedená Ivetou Radičovou a výrazne slabším SDKÚ.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
