Denník N

7 dobrých správ: Z ruín kaštieľa vybudovali centrum vinárstva

Reštaurácia v Toronte zamestnáva HIV pozitívnych, kaviareň v USA ľudí s Downovým syndrómom. Na Slovensku ocenili učiteľa fyziky a našli nový druh vtáka. Dobré správy, ktoré ste si tento týždeň možno nevšimli.

1. Do Benátok nepustia obrovské lode

Proti veľkým výletným lodiam bojujú obyvatelia Benátok spolu s aktivistami už roky. Vytvorili niekoľko kampaní, podpisovali petície. Nedávno sa v talianskom meste objavili plagáty s obrími výletnými loďami, ktoré mali podobu žralokov. Tie hrozili gondolám, rybárom aj samotnému mestu, že ich všetkých zhltnú. Cez týždeň poslanci v Ríme odhlasovali, aby sa tieto žraloky držali čo najďalej.

Skupina politikov na miestnej, provinčnej aj celoštátnej úrovni po dlhoročných rozpravách schválila plán odklonenia výletných lodí, ktoré vážia viac ako 96-tisíc ton, od Námestia svätého Marka, Veľkého kanála a ďalších významných benátskych pamiatok. Výletné lode tak nevpustia do prístavu – budú smieť urobiť len okružnú plavbu. V priemyselnej oblasti Benátok vybudujú pre ne prístav, odkiaľ sa turisti pohodlne dostanú do ďalej centra.

„Našli sme skutočné riešenie,“ cituje New York Times ministra dopravy a infraštruktúry Graziana Delria. „Už žiadne ďalšie veľké lode.“

Najznámejší benátsky most Rialto. Foto – TASR/AP

2. Reštaurácia v Toronte bojuje proti predsudkom

Reštauráciu v kanadskom Toronte otvorili v júni a je prvou reštauráciou na svete, kde sú zamestnancami kuchyne HIV pozitívni.

„Skutočne sme chceli poraziť stigmu, ktorá existuje okolo HIV,“ cituje Guardian Joanne Simonsovú z kanadskej nemocnice pre ľudí s HIV. Myšlienka založiť takúto reštauráciu vznikla po nedávnom prieskume, v ktorom sa len polovica Kanaďanov vyjadrila, že by ochutnala jedlo pripravené niekým, kto je HIV pozitívny.

„Neexistuje absolútne žiadne riziko, že by sa niekto mohol nakaziť HIV z jedla,“ uviedla Simonsová. „HIV nedokáže prežiť mimo tela a počas varenia vírus hynie.“

Jedným z kuchárov v reštaurácii je Trevor Stratton, ktorý viac ako polovicu života žije s HIV. „Potrebujeme pomoc, potrebujeme spojencov, potrebujeme byť uznávaní ako časť spoločnosti,“ povedal. „Sme neviditeľní. A to je naša práca – pokúsiť sa a dostať nás na mapu.“

3. V kaviarni pracujú len postihnutí

Podobne výnimočných zamestnancov má aj kaviareň, ktorú založili Ben a Amy Wrightovci. Po narodení dvoch detí s Downovým syndrómom si uvedomili, že takto postihnutí ľudia sa veľmi ťažko zamestnajú.

Vo svojej kaviarni, ktorá nesie mená ich dvoch detí – Bitty & Beau’s Coffee, preto zamestnali ľudí s autizmom aj Downovým syndrómom. Väčšina z nich predtým nikdy nepracovala. Aby si uvedomili svoj potenciál, Ben a Amy im pomáhajú tým, že im dali zmysluplnú prácu. Denne sa tak v kaviarni v meste Wilmington v štáte Severná Karolína stretávajú s novými ľuďmi a navyše zarábajú peniaze. Zároveň tak menia vnímanie postihnutých ľudí zo strany zákazníkov.

„Vytvorením tohto podniku sme dali ľuďom šancu komunikovať s osobami so zdravotným postihnutím,“ povedala pre CNN Amy Wrightová. „Je to bezpečné miesto, kde si ľudia môžu uvedomiť, o koľko viac sme si navzájom podobní než odlišní. A to je presne to, o čo ide.“

4. Učiteľ fyziky hľadá talenty už desaťročia

Jozef Smrek vyučuje fyziku a matematiku na michalovskom Gymnáziu Pavla Horova. Desaťročia sa venuje talentovaným študentom, motivuje ich, rozvíja v nich schopnosti a pripravuje ich na viaceré súťaže. Jeho študenti pritom bodujú aj v medzinárodných kolách. Za svoju prácu získal Cenu Dionýza Ilkoviča.

„Je to úžasný počin. Kolegyňa, ktorá u nás učí slovenčinu, sa priznala, že nám, učiteľom prírodných vied, závidí, že máme takúto cenu,“ cituje SME Smreka. „Verím, že táto cena pomôže zlepšiť výučbu prírodných vied, že inšpiruje aj ďalších učiteľov, kolegov, ktorí sa venujú iným predmetom. Jednoducho, je to úžasný projekt.”

Cenu Dionýza Ilkoviča vyhlásila slovenská IT spoločnosť PosAm, ktorá dlhé roky podporuje aktivity v oblasti vzdelávania. Nominácie na ocenenie mohol zaslať ktokoľvek – študenti, ich rodičia alebo kolegovia zo školy. Porota z 54 prihlášok vybrala troch finalistov. Meno Jozefa Smreka sa objavilo na štyroch nezávislých nomináciách.

Učiteľ fyziky Jozef Smrek. Foto – sme.sk

5. Z ruín kaštieľa vybudovali centrum vinárstva

Kaštieľ na okraji juhoslovenskej obce Rúbaň pri Nových Zámkoch bol dlho len chátrajúcou ruinou. Bývalé sídlo grófa Aladára Zichyho sa za posledné roky premenilo na centrum vinárstva. Vladimíra Ollé spolu s manželom založila mladé vinárstvo Château Rúbaň. Vďaka nemu sa hrozno z miestnych vinohradov prvýkrát spracúva v mieste svojho zrodu.

„Jedného dňa si manžel počas prechádzky po bratislavskej Dunajskej ulici vo výklade realitnej kancelárie všimol, že areál s kaštieľom v Rúbani je na predaj. Vedeli sme o tejto kúrii, ako aj o tom, že je už istý čas opustená. V januári 2012 sme areál kúpili a pustili sa do práce,“ povedala Ollé pre denník SME.

Zničené sídlo, ktoré po druhej svetovej vojne slúžilo ako sklad či sirotinec, chceli opraviť a predať. Neskôr si však uvedomili, že kaštieľ leží v jednej z najznámejších vinohradníckych oblastí na Slovensku – v takzvanom zlatom vinohradníckom reze strekovského regiónu. Začali preto zvažovať myšlienku vlastného vinárstva.

„Urodí sa tu to najkvalitnejšie hrozno, ale v bývalom režime v Rúbani nebol vybudovaný žiaden vinársky závod a celá produkcia hrozna sa odvážala preč – do Serede, Nitry, Topoľčianok či Bratislavy,“ povedala Ollé, ktorá to s manželom zmenila.

Odvtedy ich vinárstvo získalo ocenenia za grafickú značku vín, ktoré získali medaily na medzinárodných súťažiach v Madride, Bruseli, Prahe aj v Paríži.

Vinárstvo v Rúbani. Foto – Facebook/Château Rúbaň

6. Na Slovensko priletel nový vtáčí druh

Modravec červenoboký je novo zaznamenaný vtáčí druh. Malý spevavec meria asi 14 centimetrov a váži 15 gramov.

„Podarilo sa mi ho zdokumentovať tak, že som robil odchyt vtákov do nárazových sietí,“ cituje RTVS ornitológa Milana Olekšáka, ktorý ho objavil v Ždiari pri Poprade. „Vizuálne je veľmi nenápadný. Keď si ho pozrieme zblízka, môžeme vidieť veľmi pekné farby – tyrkysovo modrý chvost, oranžové boky, ktoré sú aj v názve tohto vtáka.“

Domovom modravca červenobokého je predovšetkým tajga a okrem Ruska žije aj vo Fínsku. Cez zimu migruje do juhovýchodnej Ázie. Na Slovensko sa zrejme zatúlal. Po jeho zdokumentovaní ho vypustili do voľnej prírody.

Foto – Milan Olekšák, SOS/BirdLife Slovensko

7. Najväčší skalný most v strednej Európe je v Česku

Najmladší zo štyroch českých národných parkov je České Švajčiarsko. S rozlohou 79 kilometrov štvorcových leží v Děčínskom okrese Ústeckého kraja a susedí s nemeckým národným parkom Saské Švajčiarsko.

České Švajčiarsko je národným parkom 17 rokov a jeho súčasťou je aj najväčší skalný most v strednej Európe – Pravčická brána, ktorá je turistickou atrakciou a symbolom Českého Švajčiarska. Oblúk tejto národnej prírodnej pamiatky má výšku 16 a šírku 27 metrov.

Typické pre túto oblasť sú skalné kopce, hlboké kaňony, pieskovcové veže a stolové hory. Najvyššia z hôr je Děčínsky snežník (723 metrov nad morom), kým kaňon Labe v Hřensku (115 m) predstavuje najnižšie miesto v ČR. Výhľad doň zo 130 metrov vysokej terasy Belveder je až na stolové hory a skalné chrbty v Nemecku, zároveň je kandidátom na zápis do svetového prírodného dedičstva UNESCO.

„České Švajčiarsko je oblasť pieskovcových skál zaujímavá skalnými mestami a vyhliadkami, hlbokými roklinami, stenami, vežami či bludiskom. Je to čisto turistický región zameraný na prírodu s hustou sieťou turistických a cyklistických chodníkov,“ povedala pre TASR Dana Štefáčková z národného parku. „Najkrajšie obdobie pre rýdzu turistiku je jeseň s pestrofarebnou prírodou listnatých lesov. Top zimným turistickým cieľom sú ľadopády v oblasti Krásnej Lípy a Brtníkov, kde sa v skalách tvoria ľadové opony. Sú tam turistické okruhy, kde možno obdivovať 3-4 metre vysoké ľadopády, ale je zakázané na ne liezť.“

7 dobrých správ

Teraz najčítanejšie